Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207122
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207122.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: PROFIGENTA SKS s.r.o., Opavská 1409/15, 785
01 Šternberg, Česká republika, IČO: 286 58 655, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO:
36715352, Jilemnického 30, 036 01 Martin, konajúcou JUDr. Michalom Gallom, advokátom a konateľom
spoločnosti, proti odporcovi: O. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. B. XXX/X, XXX XX E. nad P., t. č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Y. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Y., o

zaplatenie 5.050,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 10C/435/2012 - 52 z 12.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vracia mu vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ ako postupník
domáhal proti odporcovi zaplatenia 5.050,- Kč s prísl. titulom zaplatenia ceny základného cestovného

lístka i prirážky k cene z dôvodu, že odporca v dňoch 22.6.2008, 8.7.2008, 15.7.2008, 20.7.2008 a
7.8.2008 cestoval v Ostrave autobusom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka.

Z vykonaného dokazovania zistil, že odporca skutočne v označených dňoch cestoval v Českej republike,
v meste M., autobusom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka, čím porušil
zákonné ustanovenia českých právnych predpisov a to zákona č. 111/1994 Sb a zákona č. 266/1994 Sb.
vplatnomzneníataktiežSmluvnéprepravnépodmienkyDopravníhopodnikuOstravaa.s..Zaporušenie

tejto povinnosti mu zákon a prepravné podmienky ukladajú povinnosť zaplatiť cenu základného
cestovného lístka vo výške 10,- Kč a prirážku vo výške 1.000,-Kč. Odporca zastúpený v konaní
ustanoveným opatrovníkom vzniesol proti uplatneným nárokom námietku premlčania. Premlčanie
podľa citovaných ust. § 100, § 101 Obč. zák. je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého
súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom

inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách
uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Odporca uznal svoju pohľadávku v dňoch 22.6.2008, 8.7.2008,
15.7.2008, 20.7.2008 a 7.8.2008 voči Dopravnímu podniku Ostrava a.s., a zaviazal sa do 15-tich
kalendárnych dní

zaplatiť predmetné sumy. Po uplynutí 15 dní začala plynúť 3 - ročná premlčacia doba, ktorá uplynula

príslušného dňa v mesiacoch júl a august 2011. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17.7.2012, teda
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania
a súd tento jej úkon, považoval za účinné dovolanie sa premlčania. Na základe tejto skutočnosti súd
nemohol navrhovateľovi premlčané právo priznať a preto návrh v celom rozsahu zamietol.Výrok o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust.§ 142
ods. 1 O.s.p., s tým že odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu odporcovi žiadna náhrada trov konania nevyplýva,

nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne aplikoval všeobecnú trojročnú
premlčaciudobu,pretožesúčasťoupredloženýchdohôdsožalovanýmakocestujúcimboloajodporcovo
uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, ktoré zakladá plynutie premlčacej doby podľa ust. § 110 ods. 1 druhá

vetaObč.zák..Uznaniedlhužalovanýpodpísalvčaseanamiesteporušeniasvojejpovinnostipreukázať
saplatnýmcestovnýmdokladom,pretouznanýdlhvčasejehouznaniatrvalanebolpremlčaný.Navrhuje
preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, nepodal odvolací návrh.

Pretože odvolací súd rozhodoval bez zopakovania, či doplnenia dokazovania. bolo vo veci rozhodované

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd vychádzal zo zásad vyplývajúcich z ust. §
212 ods. 1, 3 O.s.p.. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Tak, ako je už uvedené vyššie, odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa zodpovedajúco obsahu podaného návrhu na začatie
konania i k nemu pripojeným prílohám vyvodil vo veci skutkový záver o tom, že odporca v tam uvedených

dňoch cestoval prostriedkami mestskej hromadnej dopravy v meste Ostrava bez platného cestovného
lístka. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd výslovne konštatuje aj skutočnosti
vyplývajúce z dohôd uzavretých s odporcom, obsahom ktorých bol aj údaj o tom, že „cestujúci touto
dohodou uznal pohľadávku Dopravného podniku Ostrava a.s., vrátane svojej povinnosti túto

pohľadávku zaplatiť čo do uvedeného dôvodu a výšky“. Aj v záveroch o právnom posúdení veci

prvostupňový súd konštatuje, že odporca uznal svoj záväzok v tam uvedených dňoch voči Dopravnému
podniku Ostrava a.s. a zaviazal sa ho splniť do 15 kalendárnych dní.

Napriek týmto skutočnostiam prvostupňový súd opomenul právne posúdiť účinky vyššie uvedeného
prejavu vôle odporcu, najmä vo vzťahu k jeho vplyvu na dĺžku premlčacej doby v nadväznosti na
uplatnenú námietku premlčania.

V zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky
zákonník platný a účinný v predmetnom období aj v Českej republike), ak bolo právo dlžníkom písomne
uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota k plneniu, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Z citovaného ustanovenia vyplýva inštitút prerušenia premlčacej doby. Je spojený s hmotnoprávnym

úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi majúcim za následok to, že od tam uvedenej lehoty začne
plynúť 10 ročná premlčacia doba. Z obsahu dohôd uzavretých veriteľom s dlžníkom - cestujúcim bez
platného cestovného lístka vyplynulo, aké uznanie dôvodu záväzku i jeho výšky v konkrétnom prípade
išlo. Uznanie dôvodu a výšky je zrejmé z obsahu písomností. Z obsahu dôkazov realizovaných súdom
prvého stupňa nevyplývajú také skutočnosti, že by toto uznanie práva čo do dôvodu a výšky bolorealizované s nejakou výhradou. V tomto prejave vôle je uvedená aj lehota na plnenie. Preto v zmysle
ust. § 110 ods. 1 Obč. zák. začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k uznanému právu od toho dňa,
kedy k plneniu zo strany dlžníka malo dôjsť, resp. od nasledujúceho dňa.

Ak sa teda súd prvého stupňa účinkom uvedených úkonov žalovaného v dôvodoch svojho rozhodnutia
nevenuje, pomýlil sa pri aplikácii práva, ak opomenul aplikáciu ust. § 110 ods. 1 Obč. zák. (účinného
tak, ako je už uvedené vyššie aj v ČR).

Pri tomto omyle v právnom posúdení uplatnenej námietky premlčania zostali nezodpovedané otázky
správneho právneho posúdenia základov uplatnených nárokov i ich príslušenstva v nadväznosti aj na
rozhodné právo, potrebu ktorého treba tiež zodpovedať vo veci s tzv. medzinárodným prvkom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.