Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813223488.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752,
so sídlom Bratislava 824 96, Pribinova č. 25, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava 811 04, Kubániho 16, IČO 47 233 516 proti povinnému: Z. U., bytom D., o
vymoženie 3.231,30 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
č.k. 9Er/4518/2013 - 20 zo dňa 08. januára 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu
so sídlom v Topoľčanoch o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-PC-1449/13-EK zo dňa
03. mája 2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, právoplatným

dňa 27.08.2014 a vykonateľným dňa 31.08.2013. Medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako
dlžníkom) bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500010867 zo dňa 29.03.2012, na základe
ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 1.500,00 € a povinný sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 €. Predmetnú zmluvu súd posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať

ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch). V deň podpísania úverovej zmluvy bola uzatvorená medzi oprávneným
a povinným rozhodcovská zmluva, v rámci ktorej v čl. 4, 5 zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej sa dlžník zaviazal, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením Zmluvy o RÚ, porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konanípredniektorýmznasledujúcichstálychrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchto
stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so
sídlom v Bratislave alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu,
ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúťspočívanazmluvnejstranepodávajúcejžalobnýnávrh.
Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ

v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako
k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania

súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je
v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojejvopred pripravenej formulárovej zmluve. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil súd ako neprijateľnú
a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho

exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek
dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky
sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať
aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred
štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom,
ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď

podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rovnako

súd prvého stupňa poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v.
Cristina Rodríguez Nogueira, rozsudky Súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

(C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu
(C-244/98). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie

neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by bola vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v
tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nesprávne právne vec posúdil. Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú a neplatnú podmienku, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či

táto zmluvná podmienka bola alebo nebola dohodnutá individuálne. V prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej
zmluvy, nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy) a

povinný mal možnosť od nej odstúpiť (bod 7.), rovnako mohol namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom
konaní, či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že súd sa nezaoberal významom
a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Formálnosť rozhodcovskej zmluvy súd
vyvodzuje z vypĺňania návrhu rozhodcovskej zmluvy, z predloženia rozhodcovskej zmluvy spolu so
zmluvou o úvere. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie

písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od
danej zmluvy odstúpiť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý
posudzoval otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Namietol, že súd
prvého stupňa vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky o tom, že nejde o individuálnu
dohodu, a to z predloženej predtlačenej zmluvy. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť sporv zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude

v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza
z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej
úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov
(v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný

ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo
nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod.. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods.2 O.s.p..

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát

poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva,
že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom
ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní

nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom
a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Ide o formulárovú zmluvu,
v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa
uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o

dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva
na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi
za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o
zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude

rozhodovaťrozhodcovskýsúdvybratýoprávneným,ažespormôžebyťrozhodovanýajvsúdnomkonaní
(z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu,
napr. všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia
od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvypodmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským

súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.