Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314205063.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. L., narodená XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov: T. L., nar. XX.XX.XXXX, H., U. XX, prechodne E. XX, D., K., I., zastúpená advokátkou: JUDr.
Lucia Gašpieriková, Jarmočná 2264/3, Šaľa a B. L., nar. XX.XX.XXXX, U., N. XX, o zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12P 74/2014-20
zo dňa 19. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. vyhlásil, že Okresný súd Galanta nemá právomoc
konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej K. L., narodenej XX.XX.XXXX s
obvyklým pobytom v I.. Výrokom II. súd konanie zastavil a napokon výrokom III. vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 7 ods. 1 až 3, § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. článku 8
a 17 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vecne tým, že vo veciach rodičovských práv a
povinnostíkmaloletémudieťaťusobvyklýmpobytomvinomčlenskomštáte,nemáOkresnýsúdGalanta
právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci, keďže táto vec patrí do právomoci súdov v Grécku

a preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie pre neodstrániteľnú vadu
konania zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo postúpil inému príslušnému
súdunakonanie.Akoodvolacídôvoduviedla,ževkonanídošlokvadámuvedenýchv§205ods.2písm.
a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci. Napadnuté rozhodnutie nie je
správne, pretože prvostupňový súd použil nesprávne ustanovenia právnych predpisov, resp. nesprávne
právne predpisy. Pokiaľ ide o povahu návrhu na začatie konania v danom prípade ide o starostlivosť
súdu o maloletých, konkrétne konanie o výživné maloletého dieťaťa a teda o vyživovaciu povinnosť otca

voči maloletej K.. Napriek špecifickému predmetu konania použil prvostupňový súd na predmetný prípad
Nariadenie Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, pritom z článku 1 ods. 3 písm. e)
nariadenia Rady ES č. 2201/2003 vyplýva, že toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. Zuvedeného vyplýva, že samotným Nariadením Rady č. 2201/2003 je vylúčená pôsobnosť nariadenia na
vyživovaciu povinnosť a teda aj na tento prípad. Prvostupňový súd podporne použil na predmetný prípad
aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, avšak aplikoval nesprávne

ustanovenia § 24 a 39 ods. 1, pričom mal použiť ustanovenie § 38a. Podľa názoru odvolateľky sa na
predmetnýprípadvzťahujeNariadenieRadyESč.4/2009z18.decembra2008oprávomoci,rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, pričom v zmysle
čl. 7 tohto nariadenia, sa nariadenie uplatňuje v rámci členských štátov EÚ od 18.06.2011, teda sa
vzťahuje aj na tento prípad, nakoľko konanie bolo začaté 05.03.2014. Odvolateľka citovala článok 1

ods. 1, článok 3 písm. a) Nariadenia Rady č. 4/2009, článok 76 Nariadenia ako aj § 38 zákona č.
97/1963 Zb., z ktorých vyplýva, že v prípadoch vyživovacej povinnosť je kritériom právomoci súdov toho
ktorého členského štátu bydlisko alebo obvyklý pobyt povinného. V tejto súvislosti však prvostupňový
súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom pobytu povinného a preto nedostatočne zistil skutočný
stav rozhodujúci pre posúdenie právomoci súdu resp. členského štátu a preto je odvolaním napadnuté
uznesenie založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu. Zo samotného návrhu vyplýva, že otec

maloletej býva v U., teda v Slovenskej republike a preto mala byť založená právomoc slovenského súdu
na konanie. Zároveň odvolateľka má za to, že postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože dôvody, pre ktoré bolo uznesenie vydané, v čase jeho vydania vôbec neexistovali,
konkrétne neexistovali dôvody na zastavenie konania, pretože je daná právomoc slovenského súdu,
keďžepobytotcamaloletejjevSlovenskejrepublike.Nazákladeuvedenéhopretoodvolanímnapadnuté

uznesenie nemalo byť ani vydané. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť slovenských súdov, je namieste
použiť § 88 písm. c) O.s.p., keďže maloletá ako i jej matka majú trvalý pobyt v H., ktoré mesto patrí do
obvodu Okresného súdu Galanta, pričom obe majú aj slovenské štátne občianstvo. V prípade, ak by
odvolací súd mal iný názor na miestnu príslušnosť navrhuje, aby po zrušení odvolaním napadnutého
uznesenia postúpil vec príslušnému súdu.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania (§ 10 ods. 1 O.s.p. ), po
zistení, že odvolanie podal účastník konania - matka maloletej (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
O.s.p.), ktoré má všetky náležitosti odvolania (§ 205 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p.), nenariaďoval

na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 214 O.s.p.), oboznámil sa s návrhom, obsahom spisu,
napadnutým uznesením, odvolaním matky maloletej a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Matka maloletej 05.03.2014 podala na Okresnom súde Galanta návrh na zvýšenie výživného, ktorým sa
domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 26,55 eur na sumu 150,-
eur mesačne a to spätne tri roky od 25.02.2011, čím sa zmení rozsudok Okresného súdu v Šali č. k.

4C 207/2002 zo dňa 26.11.2002 v časti určenia výšky výživného. Návrh odôvodnila tým, že od úpravy
výživného uplynulo viac ako 10 rokov a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery, stúpla životná úroveň
a vzrástli aj odôvodnené potreby dieťaťa. Uviedla, že maloletá K. v roku 2014 končí povinnú školskú
dochádzku na XX o I. K. v K. a úmerne s jej vekom sa zvyšujú aj náklady na výživu, ošatenie, cestovné
do školy atď. Uviedla, že v súčasnosti matka spolu s maloletou sa nachádzajú na Slovensku na dva až

tri mesiace u sestry, od septembra 2014 maloletá K. prechádza na strednú školu v K. a preto sa matka
spolu s K. vrátia do I., kde bude K. študovať ešte ďalšie tri roky.

Prvostupňový súd na danú vec aplikoval Nariadenie Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej
právomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.
Prvostupňový súd však vôbec neprihliadol na Nariadenie Rady ES č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o

právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti. Nariadenie č. 2201/2003 aplikované súdom prvého stupňa sa neuplatňuje na vyživovaciu
povinnosť, keďže vyživovacia povinnosť bola upravená Nariadením Brusel I a v súčasnosti nariadením
č. 4/2009.

Zároveň prvostupňový súd bližšie nezisťoval obvyklý pobyt maloletej, či je v Slovenskej republike alebo v

Grécku, či vôbec v danej veci ide o cudzí prvok, na ktorý by bolo potrebné aplikovať nariadenie. Zároveň
súd nevykonal žiadne dokazovanie na otázku kde má povinný - otec maloletej bydlisko.Odvolateľka upozornila na znenie § 38a zákona č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, podľa ktorého právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má
oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Rozlišovanie medzi obvyklým pobytom a bydliskom je dané z dôvodu používania rôznych kritérií vo
vzťahu k plnoletej osobe je to bydlisko a vo vzťahu k maloletému dieťaťu obvyklý pobyt. Bydliskom
fyzickej osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je trvale prihlásená
na trvalý pobyt inde. Obvyklým pobytom je miesto, kde sa osoba skutočne prevažne zdržiava. Jej
úmysel zdržiavať sa na inom mieste je pritom bezpredmetný. Súd pri posúdení otázky, či má osoba
obvyklý pobyt na území určitého štátu bude musieť zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba

väčšinu roka zdržuje, kde pracuje a či študuje. V prípade obvyklého pobytu maloletých detí je potrebné
v závislosti od ich veku prihliadať aj na obvyklý pobyt osoby, u ktorej dieťa žije. Vo vzťahu medzi
členskými štátmi EÚ je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov,
príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva upravená nariadením o vyživovacej povinnosti, ktoré
nadobudlo účinnosť 18. júna 2011 a uplatní sa na konanie začaté do 18.06.2011. Všeobecná právomoc

podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti vo veciach vyživovacej povinnosti /článok 3 písm. a) a
b)/ je daná súdom členského štátu miestom obvyklého pobytu povinného alebo obvyklého pobytu
oprávneného. Všeobecná právomoc je daná aj v prípade, ak je konanie o vyživovacej povinnosti spojené
skonaním oosobnomstavealeboorodičovskýchprávachapovinnostiach,atosúdomčlenskýchštátov,
ktoré majú podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave alebo o rodičovských

právach a povinnostiach, ak táto právomoc nie je založená výlučne na štátnej príslušnosti niektorého
z účastníkov konania.

So zreteľom na uvedené, pokiaľ prvostupňový súd aplikoval na vec nesprávne ustanovenia právneho
predpisu, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť, či ide o vzťah medzi členským štátmi
Európskej únie, či ide o medzinárodný prvok, zabezpečiť si podklady pre záver kde je obvyklý pobyt
maloletého dieťaťa, zistiť bydlisko povinného, vyriešiť zastúpenie maloletého dieťaťa v konaní a doručiť

otcovi návrh na začatie konania. Na základe výsledkov tohto posúdenia bude mať prvostupňový súd
dostatok podkladov pre skúmanie podmienok konania, teda posúdenie otázky či je daná právomoc
Okresného súdu Galanta v predmetnej veci.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.