Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/752/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108208990
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kremeň
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108208990.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martin Rišian, so sídlom Žilina,
ul. Pivovarská č. 1069, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline), IČO: 00 151
866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: A. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž., B.. C. Č.. XX, občan
SR, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,93 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 26.03.2008 a exekučného titulu, ktorým

je blok na pokutu nezaplatenú na miete č. AA 1936897 zo dňa 11.08.2006 vydaný pohotovostnou
motorizovanou jednotkou PZ Žilina, Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, podľa zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňa 28.08.2006.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii zo dňa

12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo
PZ v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, ktoré doposiaľ v konaní zastupovalo
oprávneného, a to Slovenskú republiku. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.

Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o
priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované
ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších

právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od
01.09.2008(ktoráužneustanovujeplynutietrojročnejprekluzívnejlehoty)sapodľanázorusúduvzťahuje
len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990
Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť
vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa
názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné

postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský
súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .

Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom

28.08.2009 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie
vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca
vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a
teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie
pokračovanie exekúcie.

Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania.
Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného,
ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak
muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy

exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého
náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre
použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 EP.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 76,50 eur.

Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu:
podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008
patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté

26.03.2008), spolu vo výške 26,93 eur, ktorá pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 eur, z toho:

a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 40 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur

za každú aj začatú hodinu):
· Prijatie návrhu, kontrola 20min.
· Upovedomenie o začatí exekúcie 20 min.

b/ 9,96 eur za 3 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma

3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy
· Zisťovanie účtu povinného

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 5,84 eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 5,84 eurSúd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 22,44 eur, priznané DPH celkom vo výške 4,49 eur (§ 22
zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).

V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zaevidovanie
návrhu, založenie spisu, návrh na zastavenie exekúcie, ukončenie spisu, tu podľa názoru exekučného
súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov,
ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava
času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri
svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu)
jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov
súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia,
príkazu, exekučný príkazu - mzda nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady
v položke 1b).

Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, nakoľko z exekučného spisu nie je zrejme, ako súdny exekútor postupoval pri
doručovaní písomnosti súvisiacej s týmto exekučným konaním. V exekučnom spise sa nenachádza
žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomnosti alebo doručenka preukazujúca
doručenie prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal,
že mu odmena za tento úkon exekučnej činnosti patrí.

Poštovné exekútorom uplatňovanej sume 11,16 eur, mu bolo priznané v sume 5,84 eur, nakoľko z
exekučného spisu Ex 318/2008 mal súd preukázané doručenie 4 písomností prostredníctvom pošty (t.j.
4 doručenky). Vo zvyšnej časti uplatňovanú náhradu hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal.

Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v

zmysle ust. § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie
musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.