Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/755/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207592
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312207592.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o.,
IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym zástupcom SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, v mene ktorého pred súdom
koná JUDr. Alexander Kasatkin, advokát a prokurista, proti odporcovi T. B., nar. XX.XX.XXXXXX, trvale
bytom v K., Y. č. XXXX/XX, ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine

a jeho pobyt nie je známy, zastúpenému Mgr. Petrom Zelenčíkom, pracovníkom okresného súdu,
ako opatrovníkom, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so sídlom
vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného JUDr.
Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, o zaplatenie 129,09
€ s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k.
4C/427/2012-65 zo dňa 21.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva subjektu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so
sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil

v podstate s odôvodnením, že odporca napriek doručenej výzve výslovný súhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka neprejavil. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zrušenie.
Dôvodnosť odvolania založil v podstate na tvrdení, že je združením založeným na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu a na jeho vstup do konania zákon nevyžaduje výslovný súhlas účastníka,

ktorého záujmy chce v konaní podporovať; naopak zákon jeho vstup do konania priamo predpokladá.
Aj keď odporca na výzvu okresného súdu žiadnym spôsobom nereagoval, nemožno z toho vyvodiť, že
s jeho vstupom do konania nesúhlasí.

Navrhovateľ vo vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdiť. Zdôraznil, že na vstup vedľajšieho účastníka do konania je nevyhnutný súhlas odporcu.
Poukázal aj na to, že vedľajší účastník vstupom do konania získa prístup k citlivým osobným údajom
účastníkov konania, čím môže dôjsť k zásahu do ústavného práva na súkromie. Vyjadril aj názor, že

vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje len vynakladanie
neúčelných trov právneho zastúpenia.Odporca (resp. opatrovník odporcu) sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p.

zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľvočiodporcovidomáha
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pripojení; navrhovateľ
navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Po vydaní platobného rozkazu doručil vedľajší účastník
okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu. Okresný
súd uznesením zrušil platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk odporcu, ktorý

sa podľa jeho zistenia zdržuje v cudzine. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručil
okresný súd navrhovateľovi a odporcovi, ktorému v priebehu ďalšieho konania ustanovil opatrovníka
ako účastníkovi, ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorého pobyt
nie je známy. Navrhovateľ podal návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, ktorého okresný súd súčasne vyzval, či súhlasí so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania; na doručenú výzvu odporca žiadnym spôsobom nereagoval (ďalšie písomnosti
sa už odporcovi nepodarilo do zahraničia doručiť). Následne napadnutým uznesením okresný súd vstup
vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
pretože predmetnú zmluvu o pripojení uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil
okresný súd v podstate z dôvodu, že odporca so vstupom nevyjadril výslovný súhlas. Pre účely
posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa
§ 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu

na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupomvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostraneniejepotrebný;prípustnosťvstupuvedľajšieho
účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho
účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu
po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného

účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré
v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012
zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany právspotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil súdu oznámenie o svojom
vstupe do konania na strane odporcu, tento po doručení oznámenia o vstupe výslovne nevyjadril
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, aj napriek námietke

neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľa (táto nebola dôvodná), nemal
okresný súd zákonný dôvod na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Napadnuté uznesenie preto nie je vecne správne.

Navrhovateľ osobitne namietol, že vedľajší účastník možnosťou oboznámiť sa s osobnými údajmi
účastníkov konania po svojom vstupe do konania, môže zasiahnuť do ústavného práva účastníkov

na súkromie. V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka
konania na súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie
odmietol a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z
doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane
osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje

neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ
(ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f)
zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v zmysle ktorého
je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak je nevyhnutné
na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno podľa názoru

odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa).

Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je mu známa aktuálna rozhodovacia činnosť niektorých senátov
najvyššieho súdu (v konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/210/2012zodňa28.10.2013,sp.zn.4Cdo/209/2013zodňa28.01.2014,sp.zn.6Cdo/420/2012zo

dňa22.01.2014,sp.zn.6Cdo/357/2012zodňa30.10.2013asp.zn.7Cdo/135/2013zodňa21.10.2013),
z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní,
ktorej argumentačným základom je predpoklad, že „pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k
ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j.
až po včasnom podaní odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až

po takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho
účastníctva, t.j. pomoc a podpora hlavnému účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým,
že pred podaním odporu nemá konanie atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru
uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní
řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418 a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu

proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeprávnateóriaisúdnapraxrozoznávajúdvazákladnétypyzáväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný
pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor

najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým,
že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti

sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho
súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v
obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto
nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa

jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniavofázetzv.skrátenéhokonania,keďnavyšežiadnezvyššieuvedenýchrozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa
ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v
konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej

analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu
navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale
v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných
princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací

princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom,
keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené
už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou,
na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj
v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu
jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k

rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy
občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už
o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom
(§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej
odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.)

a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc

vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po
jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na
výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný);
v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku
1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa

potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že
pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do
jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne §

93 ods. 2 O.s.p.) pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý takéto účinky vylučuje v
určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za zužujúci, ktorý obmedzuje
postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému
účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad, je však podľa
názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom postavenia vedľajšieho

účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane
ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel
chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov.

Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka
sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto
odvolací súd za neudržateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s
odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporcu zamietol.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.