Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113218966.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. I. O., s.r.o., M. 5, S., Y.: XX XXX XXX
zastúpeného advokátskou kanceláriou D. I., s.r.o., M. 5, Y.: XX XXX XXX proti povinnej: I. I., nar.
XX.X.XXXX, D. 3, I. zastúpenej opatrovníkom W.. A. W., vyšším súdnym úradníkom L. súdu I. I., o
vymoženie X.XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom W.. U. I., K. úrad S., H. XX,
S. pod sp. zn. EX XXXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu L. súdu I. Y., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. Ex XXXXX/XX zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v S. sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
Základom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa X.XX.XXXX uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
povinnou, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške X.XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk). V
článku 18 Všeobecných obchodných podmienok úveru je zakotvená rozhodcovská doložka úverových
zmluvných podmienok, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov zo zmluvy pred

rozhodcovským súdom.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere je potrebné posudzovať

podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo, ale aj povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Pri preskúmavaní podmienok konania vychádzal z vnútroštátneho
práva a prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom
spotrebiteľským. Uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet

neprijateľných podmienok, ktoré spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Medzi takéto podmienky patríaj rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv. Súd prvého stupňa

túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej doložky tiež zistil, že táto obmedzovala
právo povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, čím došlo k hrubému nepomeru v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, ustanovenie § 35 a § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že v

zmysle citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z., z ktorého vyplýva, že exekučný súd je oprávnený exekučné konanie zastaviť, nemôže však rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tiež

nemôže podľa oprávneného meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s
hmotným právom, nakoľko by tým pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému
titulu. Zdôraznil, že exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie však rozhodnutie
samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom.

Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) a uviedol, že vychádzajúc zo
zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť
porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných
titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o

svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu
právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady
rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinné do
XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o
dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluva podľa § 55 OZ. Uviedol, že v predmetnej veci

zmluva bola uzavretá pred X.X.XXXX, preto nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom
poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej

ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky.
Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní
alebo na všeobecnom súde. Tiež zdôraznil, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca uzavretím
rozhodcovskej zmluvy plnil len povinnosť, ktorú im ukladá ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.

z. o bankách. Poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M
Cdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z

uvedeného zákonného ustanovenia podľa názoru odvolateľa vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.XX.XXXX a opatrovníkovi povinnej dňa XX.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu

súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s .p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza
nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, neodôvodnil prečo predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

V prejednávanej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie
exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo

vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom

Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1a 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na

zastavenie exekúcie, tak potom by bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne
exekúciu zastavil.V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa X.XX.XXXX) platil v Slovenskej republike zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa
vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od XXX eur do XX XXX eur.

Podľa § 45 ods. 1 zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa odseku citovaného ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z.)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
spravujúca sa ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preskúmavacia
právomoc exekučného súdu je v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ako aj zákona o

rozhodcovskom konaní. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzatvoril povinný ako fyzická osoba, bez
uvedenia, že úver sa poskytuje za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, preto podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je spotrebiteľom. Právny predchodca oprávneného - Slovenská
sporiteľňa a.s. je veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože ako právnická osoba, ktorá
poskytuje úver v rámci svojho podnikania, ho poskytla povinnému. Úver bol poskytnutý ako splátkový

úver bankou formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom
ako na kreditnú kartu, preto podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa aj na predmetný úverový vzťah
vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa§4ods.2ZRKrozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomnáformaje

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok podmienku písomnej formy. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvyaoznačenieosôb,ktoréjudohodli.Vkonanínebolazostranyúčastníkovdoloženározhodcovská
zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Pokiaľ oprávnený odkazoval na všeobecné obchodné podmienky,
písomná forma rozhodcovskej doložky splnená nebola.

Je potrebné zdôrazniť, že pripojené VOP nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, pre písomnú
dohodu, lebo nedošlo k ich podpísaniu obidvoma stranami, čím by priamo vo Všeobecných obchodných

podmienkach dohodli rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené,
ale ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP by nebolo možné vyvodiť, že obsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná
rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V

prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na
konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky podľa § 4 ZRK neboli
splnené.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak všeobecné podmienky neboli bankou
a klientom podpísané, nedošlo medzi účastníkmi konania k platnej dohode o rozhodcovskej doložke,

preto nie je možné k takto uvedenej rozhodcovskej doložke prihliadať. Rozhodcovský rozsudok nie je
preto spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2 Cdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §
142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.