Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213855
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212213855.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Mgr. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom, R. XX, Z.,
zastúpeného JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Bratislava, Nám. SNP 22, proti povinnému: Ing. J. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom, Y. XXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Bratislava,
Dunajská 25, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera, Exekútorský úrad Bratislava,
Radlinského 27/B pod sp. zn. EX 178/2012, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného

na odklad exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
14.12.2012, č. k. 12Er/927/2012 - 72, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom pod sp. zn. EX 178/2012. Súdnemu exekútorovi bol

dňa 23.08.2012 doručený návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa oprávnený domáhal vymoženia
pohľadávky z exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/275/2009-561 zo
dňa 03.06.2010, ktorým bol zmenou prvostupňového rozhodnutia (Okresného súdu Bratislava III č.
k. 23Cb/9/2009-485 zo dňa 20.07.2009) v rámci odvolacieho konania povinný zaviazaný k zaplateniu
42.421,83 eur s 10,17% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2002 do zaplatenia a k náhrade trov
konania 12.459,66 eur.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému podal tento námietky proti exekúcii a zároveň
navrhol odklad exekúcie. Námietky odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
bránia jeho vymáhateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Uviedol, že právnym
titulom vzniku vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní bol nárok (oprávneného) na vrátenie vkladu
tichého spoločníka, ktorý mal údajne vzniknúť oprávnenému na základe zmluvy uzatvorenej dňa
19.05.2001 medzi oprávneným a povinným, ktorý v tom čase pôsobil ako živnostník. Túto zmluvu

prvostupňový súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú podľa § 51 Občianskeho zákonníka, odvolací súd
toto právne posúdenie zmenil, keď konštatoval, že zmluvu je potrebné v tej časti, ktorá je predmetom
konania, posúdiť ako zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka.
Na základe zmluvy oprávnený poskytol povinnému viacerými platbami v období od 26.05.2001 do
02.07.2001 sumu celkom 42.421,83 eur. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že povinný dňa 01.03.2002
ukončil svoje podnikanie na základe dovtedajších živnostenských oprávnení. Podľa § 680 Obchodného

zákonníka „do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený
alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania". Oprávnený sa teda mohol domáhať vrátenia
svojho údajného vkladu tichého spoločníka po uplynutí 30 dní od zániku podnikateľského oprávnenia
povinného, teda od 01.04.2002. V zmysle uvedeného považuje povinný vymáhanú pohľadávku
oprávneného za premlčanú s poukazom na § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to,
že predmetné ustanovenie má kogentný charakter a účastníci zmluvy ho nemohli dohodou vylúčiť.

O nároku oprávneného, uplatneného v súdnom konaní, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutímdruhostupňového súdu počas plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty. Zostávajú tak zachované účinky 10-
ročnej premlčacej lehoty, ktorej plynutie sa neprerušilo. Tomuto zodpovedá aj ustálená rozhodovacia
činnosť Najvyššieho súdu SR (vo veciach sp. zn. 6Obo/312/2006, 6Obo/2/2007). Pohľadávka priznaná

oprávnenému mohla byť nútene vykonaná iba do 01.4.2012, pričom k zahájeniu exekučného konania
došlo dňa 23.08.2012. Je preto zrejmé, že k zániku vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu došlo
pred začatím exekučného konania.

V danom prípade bol exekučnému súdu k návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie predložený ako exekučný titul právoplatný a vykonateľný

rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Týmto rozhodnutím bol povinný zaviazaný k peňažnému plneniu
voči oprávnenému. Podľa odôvodnenia rozhodnutia nárok bol priznaný oprávnenému titulom vrátenia
vkladu tichého spoločníka v zmysle § 680 Obchodného zákonníka, keď súd uzavrel, že oprávnený
sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na podnikaní povinného ako živnostníka
s podielom 50% a účasť oprávneného ako tichého spoločníka na podnikaní zanikla podľa § 679
ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka. Prvýkrát sa oprávnený mohol domáhať tohto plnenia voči

povinnému dňom 01.04.2002, o čom svedčí aj v exekučnom titule priznaný nárok na úrok z omeškania
od 01.04.2002.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhovuje námietkam povinného, pretože je
preukázateľné, že v danom prípade uplynula všeobecná premlčacia lehota, ktorú upravuje § 408
ods. 1 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd uviedol, že obmedzenie premlčacej doby podľa

spomenutého § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravené v záujme právnej istoty účastníkov
obchodných vzťahov. Maximálna dĺžka premlčacej doby je v tomto ustanovení určená na 10 rokov a
začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh tejto premlčacej
doby nemá vplyv spočívanie, takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré zákon umožňuje, sú
limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Túto dobu nemožno nijako meniť, ani ju vylúčiť.

V danom prípade všeobecná premlčacia lehota uplynula dňom 01.04.2012. V čase začatia exekučného
konania (23.08.2012) bol teda nárok oprávneného už premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany povinného musel súd na ňu prihliadnuť a konštatovať, že námietky proti exekúcii
boli dôvodné a preto bolo potrebné im vyhovieť.

Prvostupňový súd ďalej vyhovel návrhu na odklad exekúcie, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým,

že súd mal z podaní povinného (predloženého dovolania) a pripojených rozhodnutí skutočnosť o
prebiehaní dovolacieho konania za osvedčenú, a teda že prebieha konanie, ktorého výsledkom môže
byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie (výsledkom rozhodnutia dovolacieho súdu
môže byť aj zrušenie exekučného titulu). Súd poukázal na to, že samotné začatie dovolacieho konania
ešte neznamená, že je namieste bez ďalšieho povoliť odklad exekúcie. Súd preto pri rozhodovaní o

povolení odkladu nevychádzal iba zo skutočnosti, že tu bolo podané dovolanie s návrhom na odklad
vykonateľnosti exekučného titulu, ale zvážil aj pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených
prípadným neodložením exekúcie pre povinného a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného
odkladom, a to predovšetkým s poukazom na to, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom
konaní vylúčené (§ 61 Ex. por. - "navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.").

Oprávnený podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v ktorom uviedol, že
postupom okresného súdu došlo k porušeniu zásady tzv. „rovnosti zbraní“, pričom za takého porušenie
považoval oprávnený skutočnosť, že príslušný okresný súd nezaslal námietky povinného spolu s
návrhom na odklad vykonateľnosti na vyjadrenie oprávnenému bezprostredne po tom, ako mu boli
predložené exekútorom, ale rozhodol o nich skôr, ako bol s nimi oprávnený oboznámený.

Oprávnený ďalej uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil skutočnosť, že v čase uplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty
podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bol exekučný titul zrušený, resp. formálne zmenený
rozsudkom Najvyššieho súdu SR a znovu sa obnovil až nálezom Ústavného súdu, ktorý bol doručený
oprávnenému dňa 01.08.2012 a teda bolo namieste aplikovať § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého: „Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako3 mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak
sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať.

Oprávnený poukázal v odvolaní na to, že sa súd vôbec nezaoberal tým, či výkon práva vzniesť námietku

premlčania v exekučnom konaní zo strany povinného nie je v rozpore s dobrými mravmi resp. zásadami
poctivého obchodného styku vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti tohto prípadu, vrátane
príbuzenského pomeru medzi účastníkmi konania.

Na záver vyjadril oprávnený nesúhlas s odkladom exekúcie, keď upozornil na to, že povinný na základe
doterajších šetrení vykonaných súdnym exekútorom nemá žiadny majetok, ktorý by bol spôsobilý v
relatívne krátkej dobe uspokojiť vymáhanú pohľadávku aj s príslušenstvom a právny záver súdu o

nezvratnej majetkovej ujme, ktorá by bola povinnému spôsobená teda neobstojí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 EP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p. a § 50 ods. 4 EP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je
nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v zmysle §
219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 36 ods. 2 EP: Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu
na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 50 ods. 3 EP: Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 EP: Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa § 56 ods. 2 EP: Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená (§ 57)Podľa § 408 ods. 1 ObZ: Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Odvolací súd len dodáva, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii,
ktorých účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených zákonoch. Námietky sú teda procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok
incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie, smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu,
proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Jednou z

hmotnoprávnych skutočností vedúcich k vyhoveniu námietkam je skutočnosť, ktorá spôsobila zánik
vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem. Dôvody zániku práva obsiahnuté v exekučnom
titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného
práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd správne konštatoval skutočnosť, že v danom
prípade uplynula všeobecná premlčacia lehota dňom 01.04.2012 a v čase začatia exekučného konania

bol už nárok oprávneného premlčaný. Prvostupňový súd tak správne aplikoval ustanovenie § 408
ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený disponoval
vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (exekučný titul) už odo dňa 25.07.2010, pričom
návrh na vykonanie exekúcie podal u súdneho exekútora až dňa 23.08.2012. Z uvedeného vyplýva,
že nie je namieste aplikácia ustanovenia § 408 ods. 2 ObchZ z dôvodu nesplnenia predpokladu

právoplatného priznania práva v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred
uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí.

V danej veci vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie dňa 20.03.2014, sp. zn.
2Obdo/30/2012, právoplatné dňa 12.05.2014, ktorým zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
(exekučný titul) a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude odvolací súd viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.