Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208672
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114208672.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci maloletej Z. M., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky
Slovenskej republiky a Českej republiky, t. č. bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Slovenská republika, G. K., G. X, zastúpená JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom Banská
Bystrica, Komenského 10E a otca M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Česká republika, okres Z., Z.

O. XXX, zastúpený JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou so sídlom Zvolen, Bystrický rad
453/77, o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, takto

r o z h o d o l :

1/ N a r i a ď u j e sa, aby matka M. M., nar. XX. XX. XXXX navrátila maloletú Z. M., nar. XX. XX.
XXXX do miesta jej obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Českú republiku, v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2/ V prípade, že matka v súlade s výrokom podľa odseku 1/ tohto rozhodnutia tak neurobí, je p o

v i n n á odovzdať maloletú po uplynutí uvedenej lehoty otcovi M. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je
oprávnený maloletú prevziať a zabezpečiť návrat maloletej do miesta jej obvyklého pobytu v jurisdikcii
súdu príslušného pre Českú republiku.

3/ V prípade návratu maloletej do Českej republiky je otec p o v i n n ý po dobu 6 mesiacov:

a/ umožniť nerušené samostatné bývanie matke a maloletej v rodinnom dome číslo popisné XXX vo
Z. O.,

b/ hradiť všetky náklady spojené s bývaním matky a maloletej v rodinnom dome číslo popisné XXX vo
Z. O..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej návrhom podaným dňa 16. 04. 2014 žiadal súd o vydanie nasledovného uznesenia:

„Súd nariaďuje návrat maloletej Z. M., nar. XX. XX. XXXX do miesta jej obvyklého pobytu v jurisdikcii
príslušnéhosúdupreZ.O.,okresZ.,Českárepublikavlehote15dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.

Súd nariaďuje, aby odporkyňa M. M., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX G. K.,

slovenská štátna občianka, navrátila maloletú Z. M., nar. XX. XX. XXXX do miesta jej obvyklého pobytuv jurisdikcii príslušného súdu pre Z. O., okres Z., Česká republika v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V prípade, že odporkyňa v súlade s výrokom podľa ods. 1 tohto rozhodnutia tak neurobí, je povinná

odovzdať maloletú po uplynutí uvedenej lehoty navrhovateľovi M. M., nar. XX. XX. XXXX v G. B.,
štátnemu občanovi Českej republiky, ktorý je oprávnený maloletú prevziať.

V prípade návratu maloletej na územie Českej republiky, je otec povinný po dobu 6 mesiacov: a/ umožniť
nerušené samostatné bývanie matky maloletej a maloletej v mieste ich obvyklého pobytu v rodinnom
dome, číslo popisné XXX vo Z. O.,

b/ hradiť všetky náklady spojené s vyššie uvedeným bývaním matky a dieťaťa.“

Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že matka spolu s maloletou Z., nar. XX. XX. XXXX a Z., nar. XX. XX.
XXXX odcestovala dňa 05. 07. 2013 na Slovensko na návštevu k svojim rodičom, pričom sa domnieval,
že ide len o obvyklú návštevu a matka spolu s mal. deťmi sa vráti naspäť do Českej republiky tak ako
vždy,keďbolananávšteveusvojichrodičov.Matkamuvšakoznámila,žesadoČeskejrepublikynevráti.
Dňa 21. 09. 2013 spolu so svojimi príbuznými pricestoval do Slovenskej republiky navštíviť deti, kedy

mu matka umožnila styk s tým, že maloletú Z. po dohodnutej dĺžke stráveného času jej vráti. Spolu s
maloletou Z. odišiel do Českej republiky a matke v zmysle ich dohody maloletú nevrátil a to z dôvodu,
že maloletá sa sama dožadovala toho, aby ju do Slovenskej republiky neviezol, pretože do Slovenskej
republiky nechce ísť. V septembri 2013 rovnako ako matka podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča. O návrhu oboch rodičov

bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu vo Vsetíne č. k. 0Nc/2271/2013-51, ktorým boli mal. deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a jeho návrh na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti bol
týmto uznesením zamietnutý. Proti uzneseniu Okresného súdu vo Vsetíne podal odvolanie a žiadal,
aby Krajský súd v Ostrave napadnuté uznesenie zmenil tak, že maloleté deti zverí dočasne do jeho
osobnej starostlivosti. Krajský súd v Ostrave uznesením č. k. 56Co/639/2013-167 napadnuté uznesenie

Okresného súdu vo Vsetíne č. k. 0Nc/2271/2013-51 potvrdil. So svojvoľným rozhodnutím matky, že
mal. deti budú bývať v Slovenskej republike nesúhlasil a podal na Okresný súd Banská Bystrica
návrh na nariadenie návratu mal. detí do krajiny obvyklého pobytu. Nakoľko však maloletá Z. v čase
rozhodovania súdu sa nachádzala v jeho starostlivosti, Okresný súd Banská Bystrica rozhodol len o
navrátení mal. Z., ktorej navrátenie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

31P/327/2013-192 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15CoP/5/2014-216,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 11. 03. 2014. Pred Vianocami
roku 2013 na žiadosť matky sa pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí vo Vsetíne stretli a dňa
23. 12. 2013 podpísali dohodu rodičov o úprave styku s deťmi na obdobie od 23. 12. 2013 do 02. 01.
2014. Matka však túto dohodu hneď na ďalší deň, t. j. dňa 24. 12. 2013 porušila a odišla z Z. O. aj

spolu s mal. Z. pravdepodobne do Slovenskej republiky napriek tomu, že boli dohodnutí, že zostane
počas vianočných sviatkov vo Z. O. a rodičia matky privezú mal. Z. do Českej republiky za účelom
trávenia sviatkov spolu s ich mal. deťmi v Českej republike. Potom čo nenašiel matku s mal. Z. dňa 24.
12. 2013 v ich dome a následnom telefonáte matky, ktorá hovor ukončila bez toho, aby odpovedala,
kde sa nachádza, oznámil tieto skutočnosti na polícii vo Vsetíne ihneď dňa 24. 12. 2013 a následne

vo večerných hodinách po telefonickom rozhovore s príslušníkmi PZ v G. K. mu bolo potvrdené, že
matka sa spolu s mal. Z. nachádza už v G. K. u svojich rodičov. Vzhľadom na počínanie matky, keď
24. 12. 2013 odišla s mal. Z. do Slovenskej republiky, podal na Okresnom súde vo Vsetíne návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a uznesením č. k. 0Nc/2271/2013-261 zmenil
uznesenie Okresného súdu vo Vsetíne č. k. 0Nc/2271/2013-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Ostrave č. k. 56Co/639/2013-167 a maloleté deti Z. a Z. odovzdal do jeho osobnej starostlivosti. Krajský
súd v Ostrave uznesením č. k. 14Co/141/2014-237 zmenil rozhodnutie Okresného súdu vo Vsetíne
tak, že jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým boli maloleté deti predbežne zverené
do jeho výchovy zamietol. V súčasnosti sú deti predbežným opatrením Okresného súdu vo Vsetíne
č. k. 0Nc/2271/2013-51 zo dňa 02. 10. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ostrave č. k.

56Co/639/2013-167 zverené do osobnej starostlivosti matky a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. 16
Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí sa Okresný súd vo Vsetíne
má zdržať rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva až do právoplatného skončenia konania vo vecinariadenia návratu detí do krajiny obvyklého pobytu, čo súdy Českej republiky nedodržali a rozhodovali
predbežnými opatreniami o výchove detí. Potom ako matka maloletú dňa 24. 12. 2013 uniesla, bráni mu
v akomkoľvek styku s deťmi a to tak osobnom ako aj telefonickom. Právne svoj návrh odôvodnil čl. 3 a

čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.

Matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 06. 05. 2014 doručila súdu písomné
vyjadrenie, v ktorom ako prvé namietala prekážku už právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu,
aby bolo vo veci rozhodnuté a žiadala, aby súd predmetné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Svoje stanovisko odôvodnila tým, že uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/327/2013-192 zo dňa 03.

12. 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15CoP/5/2014-216 sa
stalo právoplatné dňa 24. 02. 2014, návrh na nariadenie návratu maloletej Z. bol zamietnutý. V danom
prípade ide o totožnosť veci s predmetnou vecou vedenou pred tunajším súdom pod č.k. 31P/327/2013.
Totožnosť je daná v účastníkoch konania, predmete konania vyplývajúcich z rovnakých skutkových
dôvodov a zároveň ide o ten istý petit vo vzťahu k maloletej Z.. V tejto súvislosti tiež uviedla, že dňa 24.
12. 2013 stále otcovi plynula lehote na odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 31P/327/2013-192

zo dňa 03. 12. 2013, ktorým súd návrh na nariadenie návratu maloletej Z. zamietol. Z uvedeného
dôvodu preto otcovi maloletej nič nebránilo v tom, aby voči tomuto výroku podal odvolanie a domáhal sa
zmeny rozhodnutia vo vzťahu k tomuto výroku. V prípade, že sa súd nestotožní s námietkou prekážky
už právoplatne rozhodnutej veci, žiadala návrh otca zamietnuť. K skutkovým tvrdeniam otca v návrhu
uviedla, že napriek právoplatnému vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Vsetín zo dňa 02.

10. 2013 č.k. 0Nc/2271/2013-51, ktorým boli obe malol. deti Z. a Z. zverené do jej starostlivosti, otec
maloletú Z. zadržiaval vo svojej starostlivosti porušujúc súdne rozhodnutie a všetko za situácie, keď
maloletá nebola uzrozumená s takýmto riešením rodičov. Otec maloletú pod zámienkou, že ide s ňou
na prechádzku dňa 21. 09. 2013 odviezol do ČR bez toho, aby ju o tomto svojom zámere informoval.
Správanie otca, ktorý násilne odlúčil maloletú, ktorá je vo veľmi útlom veku od svojej matky a malej

sestry Z., zanechalo na nej duševnú ujmu. Počas zadržiavania maloletej vo svojej starostlivosti odmietal
jej ju odovzdať do jej starostlivosti, neumožnil jej styk s maloletou, za ktorou vycestovala hneď ako sa
otec dopustil nezodpovedného správania. Napriek tomu, že niekoľkokrát vycestovala do ČR, otec jej
neumožnil sa s maloletou ani len stretnúť, bránil jej v styku. Až na naliehanie orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí jej otec s odstupom po niekoľkých týždňoch, po viac ako mesiaci umožnil maloletú

vidieť v prítomnosti sociálnych pracovníkov. V čase, keď mal maloletú vo svojej starostlivosti v ČR, sa
vôbec nezdržiaval v mieste trvalého bydliska v ČR. Zo začiatku otec s maloletou býval v domácnosti
svojej matky, ktorá bola osobou zabezpečujúcou všetku starostlivosť o maloletú. Otec maloletú nechal
spolu so svojou matkou premiestňovať z miesta na miesto za tým účelom, aby jej zabránil akýkoľvek
styk a kontakt s maloletou. Takýmto správaním odmietal maloletej akýkoľvek pocit istoty, bezpečia

a stabilného prostredia domova. Otec maloletej rovnako neumožnil navštevovať materskú školu. S
maloletoujejumožnilkontaktlencezskypealebotelefonicky.Zároveňsavyjadril,ženebuderešpektovať
vykonateľné rozhodnutie súdu ČR. Prostredníctvom listov s kresbami sa cez orgán sociálnoprávnej
ochrany detí maloletej pripomínala. K otázke svojho presťahovania s maloletou na Slovensko uviedla,
že bolo vopred dojednané a dohodnuté. V tejto súvislosti odkázala na dohodu o nesporovom rozvode,

ktorá bola vlastnoručne podpísaná otcom. Napriek tomu, že z formálno-právneho hľadiska nespĺňa
všetky náležitosti právneho úkonu, otec svojim nesporovým správaním dal konkludentne jednoznačne
najavo, že sa dohodou riadi a rešpektuje ju v celom kontexte, vrátane súhlasu s jej presťahovaním
sa na Slovensko s obidvomi maloletými deťmi. Svedčia o tom aj jeho opakované návštevy detí na
Slovensku, skutočnosť, že im priniesol zbytok osobných vecí, ako aj pobyt malol. Z. v Čechách, ktorú

jej po dohodnutom čase strávenom v ČR počas letných prázdnin r. 2013 naspäť odovzdal do jej
starostlivosti na Slovensku. Až odstupom viac ako 4 mesiacov pod tlakom svojej rodiny začal meniť
svoj postoj a začal nesúhlasiť s pôvodne dohodnutou úpravou ohľadom ich ďalšieho vzájomného
spolužitiaaotázokohľadnestarostlivostiomaloletédetiaichpobytunaSlovensku.Svojiminepravdivými
tvrdeniami ju postavil do pozície rodiča, ktorý sa dopustil rodičovského únosu. Na Slovensko sa

presťahovala s obidvomi maloletými deťmi so súhlasom otca, čo však postupom niekoľkých mesiacov
otec začal popierať, hoci dovtedy svojim správaním dával konkludentne jednoznačne najavo, že
dohodu vrátane presťahovania sa na Slovensko s obidvomi maloletými deťmi rešpektuje. Vo vzťahu
k otcovi poukázala na jeho dlhodobé liečenie v psychiatrickej ambulancii, pričom liečba sa v každom
prípade nedá označiť za úspešnú, dôkazom čoho je aj nedávny jeho pokus o samovraždu podrezaním

si žíl. Jeho osobnosť je labilná a nestabilná, neustále meniaca svoje postoje. V osobe otca preto
nemožno vidieť vhodné podmienky na zabezpečenie zdravého, harmonického duševného, fyzickéhoa sociálneho vývinu maloletej. Má za to, že otec nie je schopný poskytnúť celodennú starostlivosť
maloletej a zabezpečiť jej všetky nevyhnutné potreby, čoho dôkazom je fakt, že starostlivosť o maloletú
zabezpečovala jeho matka. V prípade odovzdania maloletej otcovi dôvodne hrozí nebezpečenstvo, že

maloletá bude vystavená duševnej ujme v dôsledku zmeny pomerov a osoby poskytujúcej jej celodennú
starostlivosť, ktorou by nebol skutočný rodič - otec, ale jej stará matka. Zmenu týchto pomerov by
odôvodnene maloletá pociťovala ako neznesiteľnú situáciu, vystavila by sa ďalšiemu psychickému
trápeniu v dôsledku odlúčenia od nej a nahradenia jej osobnej starostlivosti inou osobou, odlišnou od jej
rodiča. V tejto súvislosti poukázala na správanie maloletej po jej príchode na Slovensko spočívajúce v

tom, že za ňou všade chodila, aj na WC, nespustila ju z očí, zatvárala dvere nielen na kľúčik, ale aj na
detskú bezpečnostnú retiazku. Na jej otázku prečo tak robí odpovedala: „Aby už nikto ďalší do domčeka
neprišiel a ani z neho neodišiel.“ Po návšteve otca dňa 19. 01. 2014 maloletá to znova zopakovala.
Keď boli na prechádzke, bála sa o sestru a vyjadrovala obavu z toho, že by ju mohol niekto zobrať.
Maloletá máva zlé sny, žiadala si, aby jej zakúpila „pavučinu snov“. Vzhľadom na tieto prejavy správania
maloletej vyhľadala odbornú pomoc u psychológa, ktorý konštatovala, že u maloletej sa vyskytli prvky

poukazujúce na výraznú potrebu chrániť seba aj svojich blízkych. Otec maloletej má umožnený styk s
maloletými deťmi kedykoľvek o to požiada tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ. K dohode ohľadom styku
na obdobie od 23. 12. 2013 do 02. 01. 2014 uviedla, že táto dohoda súvisela s konaním osôb, ktoré
neboli jej účastníkmi a to jej rodičov, ktorí mali priniesť maloletú Z. do Z. O.. Pred odchodom do ČR
bola s rodičmi dohodnutá, že ak sa s manželom dohodne o spoločnom trávení vianočných sviatkov aj

s maloletými deťmi vo Z. O. v ich rodinnom dome, strávia s nimi sviatky aj jej rodičia a maloletú Z. jej
privezú. Otec ale s pobytom jej rodičov v ich rodinnom dome počas sviatkov nesúhlasil. Po oboznámení
rodičov so stanoviskom otca odmietli za ňou vycestovať aj s maloletou Z.. Vzhľadom na to, že pre
malol. Z. nemala zabezpečené dostatočné množstvo materského mlieka, neostávalo jej nič iné ako
za maloletou Z. vycestovať a to aj s maloletou Z.. Následne otca o vzniknutej situácii informovala s

tým, že môže prísť malol. Z. a Z. kedykoľvek navštíviť. Poprela tvrdenia otca, že by nerešpektovala ich
vzájomné dohody, naopak uviedla, že otec je ten, ktorý neustále mení svoje postoje a uzavreté dohody
nerešpektuje. Pokiaľ otec zadržiaval maloletú vo svojej starostlivosti a odmietal jej ju odovzdať v rozpore
svykonateľnýmrozhodnutímsúdu,jemožnéskutočnosť,žemaloletásadostaladofaktickejstarostlivosti
matky v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu ČR, považovať za porušenie opatrovníckeho práva

štátu, ktorý takúto dočasnú úpravu pomerov rodičov a maloletej nariadil. Z uvedeného dôvodu potom
premiestnenie maloletej nie je neoprávnené v zmysle čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí. K návrhu otca, aby súd nariadil návrat maloletej do miesta obvyklého
pobytu v jurisdikcii príslušného súdu pre Z. O., okres Z., ČR uviedla, že vymedzenie miesta návratu
lokalizáciou je užšie ako územie celej ČR a nie je v súlade s Dohovorom o občianskoprávnych

aspektoch medzinárodných únosov detí a je neoprávneným zásahom do práva na slobodu pohybu,
práva na rodinný a súkromný život tak jej, ako aj maloletej. Takto vymedzené miesto návratu maloletej
je porušením opatrovníckeho práva podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého sa maloletá
nachádzala bezprostredne pred premiestnením. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Vsetín zo dňa
02. 10. 2013 č.k. 0Nc/2271/2013-51 je oprávnená sa s maloletou pohybovať po území celej ČR bez toho,

aby k tomu potrebovala súhlas druhého rodiča. ČR nie je štátom, ktorý má vo veciach opatrovníctva
dva systémy práva alebo viac systémov práva, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch, z
dôvodu ktorého neprichádza do úvahy použitie čl. 31 Dohovoru. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení
namietala obvyklý pobyt maloletej v ČR, v tejto súvislosti odkázala na rozsudkom ESD vo veci C-497/10
PPU Mercredi v. Chaffe, podľa ktorého dôležitým aspektom pre posúdenie obvyklého pobytu maloletej

je posúdenie aspektu veku dieťaťa. Európsky súdny dvor konštatoval, že sociálne a rodinné prostredie
dieťaťa je založené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadať v
prípade dieťaťa v školskom veku sa líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý
ukončil svoje štúdia alebo tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím
dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie, určené referenčnou osobou, alebo osobami,

s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Matka v tejto súvislosti vyjadrila názor,
že ak ide o dieťa v tak útlom veku, ako je maloletá Z., treba posúdiť integráciu matky do jej sociálneho
a rodinného prostredia v danom štáte a na základe tohto posúdenia následne posúdiť a vyhodnotiť,
ktorý z členských štátov je štátom obvyklého pobytu maloletej. Jej pobyt na území SR je možné s
prihliadnutím na všetky okolnosti označiť v súčasnosti za trvalý. Rozpad ich manželstva je nezvratný.

Na jej strane nie sú dané žiadne rodinné a kultúrne väzby v ČR. Jej rodinný pôvod, kultúrne a sociálne
väzby sa viažu k SR, ktorej je štátnou občiankou a ktorej štátnou občiankou je aj malol. Z.. Na Slovensku
má rodinné zázemie a pomoc svojich blízkych. Na Slovensku je so svojou rodinou, ktorá jej poskytuje
bezpečie, pomoc, finančnú podporu. Spolu s maloletou a jej sestrou sú plne začlenené do rodinnéhoprostredia jej rodiny na Slovensku. Maloletá je veľmi úzko naviazaná na jej rodičov, ktorí jej pomáhajú v
starostlivosti o maloletú. Maloletá na území SR začala navštevovať materskú školu. Odkazujúc pritom
na judikatúru ESD v kontexte skutkového stavu možno preto konštatovať, že pre správne posúdenie

obvyklého pobytu maloletej je potrebné vychádzať z rodinného prostredia určeného jej osobou, ktorá
je vo vzťahu k maloletej referenčná a ďalšími osobami, ktoré skutočne maloletú opatrujú a starajú sa o
ňu. Matka preto vyjadrila názor, že štátom obvyklého pobytu jej osoby a maloletej je s prihliadnutím na
všetky uvedené skutočnosti SR. Matka tiež poukázala na čl. 13 písm. b/ Dohovoru a v nadväznosti naň
uviedla, že maloletá je vo veľmi útlom veku. V prípade separácie maloletej od jej osoby by bolo na strane

maloletej dané odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v nezvratnom
negatívnom narušení jej psychického, sociálneho vývinu, čím by bola maloletá nezvratne vystavená
vážnej duševnej ujme. V tejto súvislosti odkázala na psychologickú správu vypracovanú na jej žiadosť.
V nadväznosti na čl. 13 písm. b/ Dohovoru uviedla, že v ČR nemá vybudované žiadne zázemie, nemá
tam samostatné bývanie, nemá tam žiadnu prácu, žiadnych príbuzných, nemá tam trvalý pobyt, naviac
má s pobytu v ČR vážne psychické traumy v dôsledku prežitých negatívnych zážitkov s otcom, ktorý je

alkoholikomaktorýju,ajmaloletédeti,svojimkaždodennýmsprávanímpodvplyvomalkoholuvystavoval
psychickým traumám. Na jej strane nemožno reálne očakávať a spravodlivo požadovať, aby sa na
územie ČR vrátila. Neustále ju trápia vracajúce sa spomienky na traumatické zážitky, nepríjemné sny s
hororovými obsahmi, pocity ľútosti spojené s tým, čo maloleté deti museli prežiť a samo- obviňovanie
zato, že tomu nezabránila. V súčasnosti prežíva pocity strachu, úzkosti až bezmocnosti pri predstavách,

že bude opäť vystavená vplyvu otca maloletej v prostredí, kde pred jeho pôsobením nebude dostatočne
chránená. Záverom poukázala na jej právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8
Európskeho dohovoru o ľudských právach a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie veľkého senátu
Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko (sťažnosť č. 41615/07)
vynesené dňa 6. júla 2010 a rozhodnutie veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade

Raban v. Rumunsko (sťažnosť č. 25437/08), ktorý potvrdil stanovisko, že pojem najlepšie záujmy dieťaťa
by mal byť rozhodujúci v postupe uplatnenia Haagskym dohovorom.

Kolízny opatrovník vzhľadom na závery poradensko-psychologického procesu z ktorého vyplýva, že je
v záujme maloletej, aby vyrastala v plnohodnotnom harmonickom prostredí, ktoré potrebuje pre svoj
pokojný stabilný vývoj uviedol, že ďalšia zmena výchovného prostredia by maloletú vystavila ďalšiemu

psychickému tlaku, pri ktorom hrozí riziko psychickej ujmy maloletej a preto doporučil súdu maloletú
nenavrátiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
oznámením Centra medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže zo dňa 02. 05. 2014, oznámením
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. 04. 2014, písomným vyjadrením matky zo dňa 06. 05.

2014, psychologickou správou maloletej vypracovanej klinickým a poradným psychológom, oznámením
ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 30. 04. 2014, rodným listom maloletej, priznaním k dani z príjmov
fyzickej osoby otca za r. 2013, zmluvou o obchodnom zastúpení uzavretej otcom s obch. spol. M. W. A.,
uznesením Okresného súdu Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-28 zo dňa 28. 08. 2013, uznesením Okresného
súdu Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-51 zo dňa 02. 10. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Ostrave zo dňa 19. 11. 2013, uznesením Okresného súdu Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-92 zo dňa 21.
08. 2013, uznesením Okresného súdu Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-251 zo dňa 20. 12. 2013, uznesením
Okresného súdu Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-261 v spojení s uznesením Krajského súdu Ostrava č.k.
14Co/141/2014-237 zo dňa 06. 01. 2014, potvrdením ZŠ Z. O. zo dňa 17. 02. 2014, potvrdením TJ Sokol
Vsetín zo dňa 11. 09. 2013, správou na maloletú z materskej škôlky Z. O. zo dňa 19. 05. 2014, výpisom

so živnostenského registra otca zo dňa 06. 03. 2013, prepisom skypovej komunikácie otca so starou
matkou maloletej zo strany matky, správou referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v
Banskej Štiavnici zo dňa 30. 04. 2014, psychologickým nálezom maloletej vypracovanom Vsetínskou
nemocnicou a.s., potvrdením zdravotnej poisťovne Revírní bratrská pokladna zo dňa 07. 05. 2014,
správou o povesti na otca z obce Z. O. zo dňa 12. 04. 2014, potvrdením Obecného úradu Z.Š. O. o

trvalom bydlisku maloletej zo dňa 12. 05. 2014, správou o rodinných pomeroch vypracovaným Mestským
úradom Vsetín, odbor sociálnych vecí zo dňa 14. 05. 2014, osvedčením o štátnom občianstve maloletej
zo dňa 29. 10. 2013, správou o stave konania vypracovanou Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad
Hronom zo dňa 22. 04. 2014, oznámením o priestupku Obvodního oddelení polície Horní Lideč zo dňa
18. 10. 2013, potvrdením Ústredného orgánu ČR týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti zo dňa 14. 05.

2014, správou zo šetrenia pomerov v rodine maloletej zo dňa 15. 05. 2014, charakteristikou na maloletúz materskej školy Nová Baňa zo dňa 12. 05. 2014, písomnom svedectvom Ing. E. I. zo dňa 22. 04. 2014,
protokolom o trestnom oznámení otca zo dňa 14. 01. 2014, dohodou rodičov o riešení sporu mediáciou
zo dňa 05. 06. 2014, záznamom zo stretnutia rodičov v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a

mládeže zo dňa 09. 05. 2014, potvrdením ošetrujúceho psychiatra o aktuálnom zdravotnom stave otca
zo dňa 06. 06. 2014, províznou faktúrou otca za mesiac 4/14, potvrdením o výške zostatku na osobnom
účte otca ku dňu 09. 06. 2014, správou ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 10. 06. 2014, potvrdením
klinického psychológa otca zo dňa 06. 06. 2014, potvrdením o trvalom pobyte matky zo dňa 11. 06. 2014,
rozhodnutím MV ČR zo dňa 14. 04. 2014, spisom vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod

spis. zn. 31P/327/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/327/2013 prebiehalo konanie o nariadenie
návratu malol. deti M., Z., nar. XX. XX. XXXX a Z., nar. XX. XX. XXXX. Okresný súd Banská Bystrica
uznesením č.k. 31P/327/2013-192 zo dňa 03. 12. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica č.k. 15CoP/5/2014-216 zo dňa 12. 12. 2014, právoplatným dňa 24. 02. 2014, vykonateľným dňa
11. 03. 2014 nariadil, aby matka navrátila maloletú Z. M. na územie pod jurisdikciu krajiny jej obvyklého

pobytu do ČR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade návratu maloletej na územie
ČR je otec povinný odo dňa návratu maloletej na dobu 6 mesiacov: a/ umožniť nerušené samostatné
bývanie matky maloletej a maloletej v mieste ich obvyklého pobytu v rodinnom dome č. popisné 416
vo Z. O., b/ hradiť všetky náklady spojené s vyššie uvedeným bývaním matky a dieťaťa, c/ zdržať sa
odobratia maloletej z osobnej starostlivosti matky. Návrh na nariadenie návratu maloletej Z. M., nar. XX.

XX. XXXX bolo zamietnutý. Uznesenie prvostupňového súdu na strane 11, druhý odsek uvádza: „Čo sa
týka malol. Z. súd musí konštatovať, že matka detí neoprávnene premiestnila maloletú Z. a neoprávnene
ju zadržiavala na území SR do 21. 09. 2013, kedy otec detí prevzal maloletú od matky a odmietol jej
ju vrátiť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva a súd má za preukázané, že maloletá Z. sa
nachádza v súčasnosti na území ČR, v krajine jej obvyklého pobytu a preto súd s poukazom na čl. 12

Dohovoru, návrh otca detí na nariadenie návratu malol. Z. zamietol.“

Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 02. 05. 2014 vyplýva, že
otec maloletej sa neobrátil na ich centrum so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu maloletej do
ČR a centrum takúto žiadosť neprijalo ani od Ústredného orgánu ČR.

V prejednávanej veci rodičia maloletej sa zúčastnili mediácie, z ktorej súdu Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zaslalo záznam datovaný dňa 09. 05. 2014 spolu s
dohodouoriešenísporumediácioudatovanúdňom05.06.2014.Zosprávyopriebehumediácievyplýva,
že otec odmietol stiahnutie svojej žiadosti o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu (ČR). V rámci
mediácie uviedol, že v žiadnom prípade daný návrh nevezme späť, má o ňom rozhodnúť príslušný
súd. Vo veci malol. Z. už bolo rozhodnuté, podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, o ktorého

vykonateľnosť nepožiadal len z toho dôvodu, že chcel počkať na rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica. Z dohody o riešení sporu mediáciou vyplýva, že rodičia sa dohodli na styku otca s malol. deťmi
a zároveň sa otec zaviazal „stiahnuť obvinenie z polície zo dňa 23. 03. 2014 o bránení styku“.

Otec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že maloletá Z. pochádza z manželstva, ktoré s matkou
uzavreli dňa 03. 06. 2006 na Slovensku v Topoľčiankach po 6-ročnej známosti. S matkou sa zoznámili

v Taliansku, kde žili a pracovali zhruba 6 rokov. Následne sa rozhodli vrátiť, dohodli sa, že budú žiť v
ČR. Do uzavretia manželstva nejakú dobu boli v ČR a nejakú v SR, striedali krajiny po nejakých dňoch,
týždňoch, čo brali ako dovolenku do uzavretia manželstva. Po uzavretí manželstva začali stavať rodinný
dom vo Z. O. s popisným číslom XXX, v ktorom aj s matkou a maloletou bývali. V súčasnosti v tejto
nehnuteľnosti naďalej sám býva. Dňa 19. 07. 2008 sa im narodila malol. Z. a to v ČR. Maloletá má české

štátne občianstvo, avšak podľa vyjadrenia matky, má aj iné. Matka je štátnym občanom SR, podľa jeho
vedomostí iné štátne občianstvo nemá. Sám je štátnym občanom len ČR. Z ich manželstva pochádza
ešte jedno malol. dieťa a to mladšia dcéra Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá má štátne občianstvo ČR.
Sám má trvalé bydlisko v obci Z. O. na popisnom č. XXX, na ktorom je prihlásená na trvalý pobyt aj
maloletá Z.. Podľa jeho vedomostí matka asi maloletej vybavila aj iný trvalý pobyt. Matka má údajne

trvalé bydlisko na území SR v Novej Bani, Nábrežná 9, u svojej matky. Maloletá Z. bola vedená v
zdravotnom systéme ČR, z ktorej bola matkou odhlásená bez jeho súhlasu. Matka na maloletú počasmaterskej poberala materskú dávku. Matka bola vedená v sociálnom, zdravotnom systéme ČR. Do 05.
09. 2013 maloletá navštevovala materskú školu v ČR, následne potom ako matka s maloletou prvýkrát
prišlanaSlovensko,maloletánavštevovalamaterskúškoluvSRpodobu10dní.Odseptembra2013ako

maloletú zobrala do ČR zase navštevovala materskú školu v ČR s prestávkami do 24. 12. 2013. T.č. je
maloletá prihlásená do materskej školy Z. O. a tiež je v tejto obci prijatá od septembra 2014 do 1. ročníka
ZŠ. Maloletá mala a má v ČR svojich lekárov a to konkrétne obvodnú lekárku MUDr. U. priamo vo Z. O. a
alergológa MUDr. K. Z. Z.. V ČR má maloletá okrem neho dedka, babku, bratrancov, sesternice, rodinu,
kamarátky z MŠ, prípadne deti známych. Z materskej školy má maloletá spomienky na kamarátku K.,

N., J., Š.. Od septembra 2013 do Vianoc 2013 maloletá navštevovala gymnastický krúžok. Od narodenia
má k maloletej rodičovské práva, ktoré aj vykonával tým, že finančne zabezpečoval rodinu, staral sa
o maloletú ako každý otec, kúpal ju, česal, obliekal, vodil do materskej školy. S maloletou sa hrával,
kopali loptu, rozprávali si rozprávky, chodili na prechádzky, kúpaliská, ihrisko, do areálu materskej školy,
na pieskovisko. Taktiež v domácnosti niekedy varil, upratoval. Na území SR maloletá bola 1. krát od 05.
07. 2013 do 21. 09. 2013. Dňa 05. 07. 2013 maloletá bola matkou premiestnená na územie SR bez

jeho súhlasu, ktorý matke nedal ani písomne, ani ústne. Druhýkrát bola maloletá premiestnená z ČR na
územie SR dňa 24. 12. 2013 taktiež bez jeho súhlasu, ktorý nedal písomne, ani ústne. V tejto súvislosti
otec uviedol, že pred prvým premiestnením maloletej na územie SR prišiel domov 05. 07. 2013 o 04.00
h, bol s kamarátom na pive a na tenisovom turnaji. Ráno matka vyvolala hádku, zobudila ho zhruba o
06.30 h, chcela od neho, aby si niečo prečítal a podpísal. Na matkou predloženom papieri bolo napísané

niečo MM a MM sa zaväzujú platiť 2500 Kč, čo si neprečítal. Potvrdil však, že matkou predložený
papier podpísal, ale pod nátlakom, necíti sa byť týmto dokladom viazaný. Dňa 21. 09. 2013 maloletú
priviezol do ČR zo Slovenska bez súhlasu matky, ale so súhlasom maloletej. Matka asi za mesiac chcela
maloletú vidieť, vtedy nebol doma, bol u sesternice, známych. Po telefonáte s matkou sa skontaktoval
so sociálkou, kde sa dohodli na stretnutí. Matka maloletú navštívila u sesternice, videla ju asi 10-15

min., doniesla jej nejaké sladkosti a ponáhľala sa späť na Slovensko z dôvodu, že prišla s priateľkou jej
brata, ktorá sa ponáhľala späť na Slovensko. Maloletá po prevzatí od matky mu hovorila veci, o ktorých
sa mu zle hovorí a to napr. že stará matka zo strany matky na neho hovorila, že je zlý, že nemôžem
po ňu chodiť. Maloletá vtedy dobre vedela český jazyk, vravela, že v škôlke sa jej deti smiali. Maloletá
nechcela byť v kontakte s matkou cez skype, ani cez telefón. Zakrývala si uši, preto skypový kontakt s

matkou riešil tým, že k obrazovke dal plyšáka, aby aspoň matke zamávala, pozdravila ju. V súvislosti so
správaním maloletej nevedel, čo má robiť, preto navštívil ošetrujúcu lekárku maloletej, ktorá uviedla, že
nie je bežné správanie maloletej, keď odmieta matku tým, že si zakrýva uši. Na doporučenie ošetrujúcej
lekárky navštívil odborníka. Maloletá sa podrobila psychologickému vyšetreniu, ktoré vo svojom závere
konštatovalo, že maloletá je silne fixovaná na jeho osobu. Matka s maloletou mala 1× mesačne kontakt

v období od 21. 09. 2013 do 24. 12. 2013. V decembri 2013 sa mu matka telefonicky ozvala, chcela
mať kontakt s maloletou. Kontaktoval preto sociálny orgán, na ktorom sa dňa 23. 12. 2013 dohodli, ako
budú tráviť Vianoce a spísali písomnú dohodu, v ktorej bolo dohodnuté, že matka s maloletou neodíde
z ČR, urobia spolu stromček, Vianoce budú tráviť spolu ako rodina. V zmysle dohody mal dňa 23. 12.
2013 o 19.00 h opustiť domácnosť, kde bola matka s maloletou, pričom išlo o ich rodinný dom. Taktiež v

dohode bolo stanovené, že starí rodičia maloletej zo strany matky privezú do ČR aj mladšiu dcéru Z.. V
tomto smere bol na ňom spáchaný podvod, pretože z dohody sa zrealizovalo len to, že spoločne urobili
stromček. Zo strany matky sa nič nezrealizovalo. Dňa 24. 12. 2013, keď prišiel do ich rodinného domu,
bol v ňom neporiadok, matka a maloletá v ňom neboli. Matku preto telefonicky kontaktoval, ale odmietala
mu povedať, kde sa nachádza. Večer, keď nevedel, kde sa maloletá nachádza, kontaktoval PZ v Novej

Bani, ktorý vykonal šetrenie a následne mu oznámili, že maloletá sa nachádza v domácnosti starej
matkyzostranymatky.Ododňa24.12.2013malpovolenýskypovýkontaktsmaloletoulen1×týždenne,
čo mu povolila stará matka zo strany matky. Spočiatku mohol s maloletou komunikovať v rozpätí 1-2
min. až v priebehu konania sa to rozšírilo na 5-6 min. Posledné 3 razy s maloletou hovoril polhodinu
a maloletá bola úplne v pohode. Vždy 1× za 14 dní sa domáhal osobného kontaktu s maloletou. Za

celé obdobie od 24. 12. 2013 mal umožnený osobný kontakt s maloletou 4× a to 2× mal možnosť
navštíviť maloletú v súčasnej domácnosti matky a 2× sa jeho kontakt realizoval na sociálnom orgáne za
prítomnosti psychológa. V domácnosti matky sa maloletou stretol v rozpätí 2,5-3 hodiny. Jeho kontakt s
maloletou prebiehal v pohode, maloletá mu hovorila, že tatík kam ideš, prečo ideš preč. Pre uvoľnenie
situácie povedal, že ide na ryby. Voči jeho osobe sa nevedie žiadne trestné stíhanie. Voči matke podal na

území SR trestné oznámenie, ktoré sa v zmysle mediačnej dohody zaviazal stiahnuť, čo aj mieni urobiť,
pokiaľ mu matka umožní kontakt s maloletou. V ČR podal na matku trestné oznámenie v súvislosti s
medzinárodným únosom, ktoré bolo vyriešené tým, že bolo zastavené. Počas spolužitia s matkou v ich
domácnosti polícia nezasahovala, nebol trestne stíhaný za domáce násilie. Do 05. 07. 2013 sociálneorgány v ich domácnosti nezasahovali. Na území ČR v súčasnosti prebieha konanie o výchove, výžive
maloletej. Na Okresnom súde Vsetín na návrh matky bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým maloletá
a jej mladšia sestra bola dočasne zverená do starostlivosti matky. Na návrh matky v súčasnosti na

Okresnom súde Vsetín prebieha aj rozvodové konanie, k čomu otec uviedol, že v ČR to funguje tak,
že najskôr musí byť rozhodnuté o výchove, výžive a až následne môže prebehnúť rozvodové konanie.
V súčasnosti už s rozvodom manželstva súhlasí. Po dobu 2 mesiacov je zamestnaný, zatiaľ mu bola
vyplatená jedna mzda vo výške okolo 16 000 Kč netto. K svojej pracovnej dobe uviedol, že je rôzna,
niekedy pracuje od 15.00 h do 21.00 h, čo môže byť však aj skôr. Vo svojej výpovedi potvrdil, že sa

psychicky zrútil potom ako matka s deťmi odišla. V auguste 2013 bol preto 4 dni hospitalizovaný na
psychiatrii. Po dobu 3-4 rokov je vedený v psychologickej ambulancii z dôvodu nezhôd so svokrou, čo
nezvládal. V súčasnosti u psychológa a psychiatra prebiehajú len konzultácie so zameraním na to, ako
veci riešiť. Nie je nastavený na žiadne lieky, kontroly nemá pravidelné, pretože lekári zhodnotili jeho
zdravotný stav ako v kľude s tým, že pokiaľ bude potrebovať, má sa sám ozvať. T.č. nemá stanovený
žiadny termín návštevy u psychológa, psychiatra.

Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že matka dňa 24. 12. 2013 neoprávnene premiestnila
maloletú na územie SR, pričom z jej strany ide už o 2. skutok. Prvýkrát maloletú neoprávnene
premiestnila dňa 05. 07. 2013 bez súhlasu otca. Napriek písomne uzavretej dohode týkajúcej sa úpravy
styku rodičov maloletej na obdobie od 23. 12. 2013 do 02. 01. 2014 matka dňa 24. 12. 2013 maloletú
premiestnila z ČR, čím je jednoznačne preukázané naplnenie podmienok týkajúce sa neoprávneného

premiestnenia alebo zadržiavania maloletej v zmysle Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 kapitola I, čl.
2, ods. 12 a čl. 2 Dohovoru o medzinárodných únosoch detí. Pre nenariadenie návratu maloletej do
krajiny obvyklého pobytu nie sú žiadne dôvody. Matka svojim konaním naplnila znaky medzinárodného
únosu tým, že dňa 24. 12. 2013 neoprávnene premiestnila maloletú s úmyslom nevrátiť ju na územie
ČR. Justičnými orgánmi ČR bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená

do starostlivosti matky, ktoré však neumožňuje matke zadržiavať maloletú na území SR. Obvyklý
pobyt maloletej, ako aj jej sestry v ČR bol už preukázaný v rámci konania vedeného na tunajšom
súde pod spis. zn. 31P/327/2013, v ktorom súd nariadil návrat mladšej sestry malol. Z. a to malol.
Z.. Právny zástupca otca tiež poukázal, že otec je spôsobilý v prípade návratu maloletej zabezpečiť
starostlivosť tak ako maloletej Z., mladšej sestry malol. Z.. Je schopný sa postarať o malol. deti po

materiálnej, finančnej stránke, zabezpečiť im osobnú starostlivosť. Otec preukázal lekárskymi správami,
ževsúčasnostinetrpížiadnympsychickýmochorením.Knámietkeprekážkyvecirozhodnutejuplatnenej
právnou zástupkyňou matky uviedol, že v prejednávanej veci nejde o procesnú prekážku rozhodnutej
veci. V predchádzajúcom konaní prvostupňový súd vec právne rozhodol podľa stavu v čase vydania
rozhodnutia. Vo svojej výrokovej časti zamietol nariadenie návratu maloletej. Odvolací súd tento výrok

prvostupňového súdu potvrdil, pričom uviedol, že v čase rozhodovania súdom prvého stupňa neboli
dôvody pre nariadenie návratu maloletej z dôvodu, že bola u otca v jeho starostlivosti. Naopak opäť
matka svojim druhým konaním v čase plynutia odvolacej lehoty premiestnila maloletú. Predmetom tohto,
ani predchádzajúceho konania, nebola úprava práv a povinností, ale nariadenie návratu maloletej do
krajiny obvyklého pobytu. Z uvedených dôvodov vyjadril názor, že nejde o prekážku rozhodnutej veci.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá pochádza z manželstva, ktoré s otcom maloletej uzavreli
dňa XX. XX. XXXX na Slovensku v E. a predchádzala mu 4 ročná známosť. S otcom sa zoznámili v
Taliansku, kde spoločne bývali a pracovali. Po uzavretí manželstva začali žiť v ČR v domácnosti rodičov
otca maloletej z dôvodu, že mali dom a otec nechcel bývať u jej rodičov. Postupne sa to vyvinulo tak,
že sa chceli osamostatniť, nechceli bývať so svokrovcami a rozhodli sa preto postaviť dom. Maloletá

Z. sa narodila dňa XX. XX. XXXX v ČR. Od narodenia má maloletá české občianstvo a od leta 2013
aj slovenské, ktoré vybavovala bez súhlasu otca. O podaní žiadosti týkajúcej sa slovenského štátneho
občianstva maloletej však otca informovala. Sama má len slovenské štátne občianstvo, iné nemá.
Maloletá je od narodenia prihlásená na trvalý pobyt v ČR, ktoré jej nezrušila a od leta 2013 je prihlásená
aj na trvalý pobyt v SR, na čo jej otec súhlas nedal. Sama má trvalý pobyt len na území SR. Na území

ČR mala trvalý pobyt na adrese Z. O. XXX u rodičov otca, ktorý jej bol na žiadosť švagrinej dňa 14.
04. 2014 zrušený. Od narodenia do 27. 09. 2013 maloletá bola evidovaná v zdravotnom systéme ČR.
Na jej žiadosť bola zo zdravotného systému ČR vyradená, čo urobila bez súhlasu otca. Vyradenie zo
zdravotného systému v ČR potrebovala z dôvodu, že musela navštíviť s maloletou lekára na území SR,
kde sa maloletá aj zdržiavala. Potom ako otec maloletú premiestnil zo SR do ČR opäť bola maloletá

zaradená do zdravotného systému ČR. Odo dňa 24. 12. 2013, ako maloletú premiestnila z ČR naúzemie SR, má na území SR europoistenie a v ČR je vedená naďalej v zdravotnom systéme, stále
má v ČR poistenie. Do 01. 03. 2014 maloletá bola vedená v sociálnom systéme ČR. Podľa nej sa
otec postaral o to, aby maloletá z tohto systému bola vyradená. Na maloletú v ČR poberala rodičovský

príspevok. Na území SR v sociálnom systéme je maloletá vedená od 01. 03. 2014 na jej žiadosť,
bez súhlasu otca. Od leta 2013 je sama vedená v zdravotnom systéme SR, predtým bola vedená v
zdravotnom systéme ČR. V lete 2013 maloletú odhlásila z materskej školy v ČR a následne ju prihlásila
do materskej školy na území SR, ktorú maloletá navštevovala 2 týždne. Na zmenu materskej školy
maloletej súhlas otca nemala. Po premiestnení maloletej otcom maloletá mala prestávku v návšteve

materskej školy na území SR. Od januára 2014 maloletá opätovne navštevuje materskú školu v SR.
Maloletá pri odchode z ČR hovorila česko-slovensky, prevažoval slovenský jazyk, čo jej otec vyčítal.
V čase keď maloletá bola 3 mesiace u otca, prevažoval u nej český jazyk. V ČR má maloletá starých
rodičov, otca, na území SR má krstných rodičov, starých rodičov, kamarátov. Otec od narodenia maloletej
má k nej rodičovské práva, ktoré mu neboli pozastavené, zrušené, nebol ich pozbavený. Počas ich
spolužitia ohľadom vykonávania starostlivosti o maloletú boli medzi ňou a otcom nezhody. Chcela, aby

sa otec denne aspoň polhodinu maloletej venoval, spísala o tom dohodu. Chcela tiež, aby 1× do mesiaca
chodilinavýletanedeľutrávilispolu,čosavšaknerešpektovalo.Potvrdilavšak,žeotecmaloletúniekedy
zobral na prechádzky, čo nebolo pravidelne, skôr nárazové. Tiež potvrdila, že pokiaľ otec mal čas a práca
mu to dovoľovala, maloletú ráno vodil do materskej školy, sem-tam navaril. Od 05. 07. 2013 sa maloletá
nachádza na území SR. Na premiestnenie maloletej zo strany otca mala ústny súhlas, dôkazom čoho

je dohoda, ktorú otec podpísal. Podpisu otca predchádzalo to, že mu ju prečítala, upozornila ho, na
čo sa zaväzuje a tiež, že v dohode bude niečo, čo nebude schopný plniť, ale myslela si, že to bude
schopný plniť, pretože dom sa rozdelí. Dňa 21. 09. 2013 otec prišiel pozrieť maloletú a jej mladšiu
sestru. Bez jej vedomia a súhlasu maloletú z prechádzky nevrátil, odviedol ju do ČR, kde maloletá bola
až do 24. 12. 2013. Jej odchodu z ČR dňa 05. 07. 2013 predchádzali ich dlhodobé nezhody. Otec ju

vyháňal, najskôr len ju. Vtedy mu povedala, či si je vedomý, že pokiaľ vyháňa ju, odíde aj s deťmi.
V ich domácnosti nedochádzalo k domácemu násiliu, polícia v nej nezasahovala, ani sociálne úrady.
Dňa 24. 12. 2013 maloletú premiestnila z ČR na Slovensko, na čo súhlas otca nemala. Jej odchodu z
ČR b decembri 2013 predchádzalo to, že jej matka jej dala na vedomie, že malol. Z. nedovezie, preto
bola nútená odísť. Do poslednej chvíle nevedela, že odíde. Maloletú v ČR v decembri 2013 zobrala

na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Vsetín. V decembri 2013 za maloletou prišla za
účelom styku, chcela, aby sa dohodli, ako budú tráviť sviatky preto, aby boli spolu a maloletá netrpela.
V ČR na sociálnom úrade podpísali dohodu ako budú tráviť sviatky. Na území SR dal otec na ňu trestné
oznámenie, v súvislosti s bránením styku. Maloletá Z. má mladšiu sestru Z.. V ČR v súčasnosti prebieha
konanie o výchove, výžive maloletej a jej sestry. Na jej návrh prebieha aj konanie o rozvod manželstva,

ktorý odôvodnila ich nezhodami, požívaním alkoholických nápojov otca, jeho psychickými problémami,
finančnými problémami, nestaraním sa o ňu a domácnosť. Návrh na rozvod manželstva nemieni zobrať
späť.

Matka prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní žiadala v prejednávanej veci nariadenie
znaleckého dokazovania v prípade, ak súd nebude mať dostatočne preukázanú existenciu vážneho

nebezpečenstva, že by návrat maloletú vystavil duševnej ujme alebo ju priviedol do neznesiteľnej
situácie.

Otec po výpovedi matky uviedol, že pokiaľ má maloletá psychické problémy, spôsobila ich práve matka
tým, že dvakrát zmenila jej výchovné prostredie. K starostlivosti o maloletú počas spoločného života
uviedol, že 3× zmenil povolanie, robil v 3-zmennej prevádzke preto, aby bola nejaká koruna, robil aj

soboty, nedele. Pokiaľ mal však voľno, bral maloletú na prechádzky. K zrušeniu trvalého bydliska matky
v ČR jeho sestrou uviedol, že matka už 2-3 roky na adrese bydliska jej rodičov nebývala, ako rodina
žili na adrese Z. O. XXX. Matka počas tohto obdobia si trvalý pobyt v ČR nevybavila. Tvrdenie o jeho
požívaní alkoholických nápojov uvádzaných matkou poprel.

Z otcom predložených dokladov potvrdenia ošetrujúceho psychiatra, psychológa, províznej faktúre za

mesiac 4/14 a potvrdenia o výške zostatku na osobnom účte vyplýva, že dňa 06. 06. 2014 sa otec
zúčastnil kontrolného vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii z ktorého vyplýva, že jeho diagnóza -
porucha prispôsobenia sa v súčasnosti javí ako odznená, jeho zdravotný stav je dobrý, problémy
apceitná sa nejavia. Naposledy ošetrujúci lekár uviedol, že sa s otcom videl 2/2014, kedy sa dohodli, žeužívanie antidepresív otcom nie je potrebné. Z potvrdenia klinického psychológa otca vyplýva, že otec je
v dlhodobej starostlivosti psychologickej a psychiatrickej pre poruchu prispôsobenia v dôsledku stresu
ako reakcie na vzťahové a komunikačné obtiaže po rozpade manželstva (je emočne veľmi naviazaný na

deti, obtiažne zvláda konflikty plynúce z otázky zverenia detí do starostlivosti jedného rodiča. Psychický
stav otca je aktuálne stabilizovaný, je predpoklad schopnosti plne zastať starostlivosť o deti.

Z províznej faktúry vyplýva, že otec si fakturoval odmenu za prácu v celkovej výške 15 851 Kč v mesiaci
apríl 2014. Z potvrdení Českej sporiteľne vyplýva, že ku dňu 09. 06. 2014 mal otec na osobnom účte
zostatok vo výške 78 585,90 Kč.

Z matkou predloženého rozhodnutia MV ČR, potvrdenia Mestského úradu Nová Baňa a správy z

psychologického vyšetrenia maloletej bol matke zrušený nahlásený pobyt na území ČR na adrese Z. O.
XXX a matka je v súčasnej dobe prihlásená na trvalý pobyt v G. K., F.. G. XXXX/X. Z psychologického
vyšetrenia maloletej realizovaného dňa 03. 02. 2014 a 12. 02. 2014 vyplýva záver, že pre ďalší
psychický vývin maloletej je nevyhnutná stabilita rodinného prostredia, v ktorom maloletá vyrastá. V
prípade pokračujúcich radikálnych zmien výchovného prostredia maloletej môže dôjsť k nezvratným

nepriaznivým zmenám na jej psychickom vývine. Správa z psychologického vyšetrenia tiež obsahuje
zhodnotenie vlastného vyšetrenia a konštatuje, že emocionálny vývin maloletej je nevyvážený, k cudzím
dospelým sa správa nedôverčivo, komunikuje iba neverbálne, občas nesmelo použije krátke slovné
spojenia. V projektívnych technikách sa vyskytli prvky poukazujúce na výraznú potrebu chrániť seba a
svojich blízkych. Popisované prejavy nezodpovedajú vekovej norme.

Dotazom na Mestský úrad G. K. súd zistil, že matka je prihlásená na trvalý pobyt v meste G. K. od XX.
XX. XXXX a maloletá od XX. XX. XXXX.

Dotazom na ÚPSVaR Banská Štiavnica súd zistil, že od 01. 03. 2014 matka poberá prídavok na dieťa
a rodičovský príspevok.

V prejednávanej veci súd požiadal Ústredný orgán SR o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení 1./

všetkých súdnych rozhodnutí vydaných súdmi v ČR a týkajúcich sa maloletej, dokladu o návšteve
predškolského zariadenia maloletou v ČR, zaradením maloletej do sociálneho, zdravotného systému
v ČR, správy na rodičov z miesta ich posledného spoločného bydliska v ČR, správy zo sociálneho
zisťovania v mieste posledného bydliska maloletej v ČR, dokladu o štátnom občianstve maloletej,
dokladu o prebiehajúcich trestných konaniach vedených voči rodičom maloletej v ČR, dokladu o

zásahochpolícieresp.sociálnychorgánovvdomácnostimaloletejvsúvislostismanželskýminezhodami
alebo starostlivosťou rodičov o maloletú, dokladu preukazujúceho nadobudnutie opatrovníckeho
práva otcom k maloletej podľa právneho poriadku ČR. Z uznesení Okresného súdu Vsetín č.k.
0Nc/2271/2013-51 zo dňa 02. 10. 2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Ostrava č.k.
56Co/639/2013-167 zo dňa 19. 11. 2013 bola maloletá spolu s mladšou sestrou odovzdaná do

starostlivosti matky, otcovi výživné nebolo stanovené. Ostatné návrhy obidvoch rodičov na nariadenie
predbežného opatrenia boli zamietnuté. Z dohody rodičov uzavretej pred orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a mládeže Vsetín zo dňa 23.12. 2013 vyplýva, že rodičia sa dohodli na styku s malol.
deťmi na obdobie od 23. 12. 2013 do 02. 01. 2014 tak, že matka s obidvomi deťmi po túto dobu bude
bývať na adrese Z. O. XXX a otec bude bývať mimo tejto adresy. V popoludňajších hodinách bude

otec navštevovať obe maloleté deti a bude môcť byť s nimi do 19.00 h. Malol. Z. privezú zo Slovenska
rodičia matky dňa 23. 12. 2013 a 24. 12. 2013 v dopoludňajších hodinách z Z. O. odídu. Dňa 24.
12. 2013 otec príde poobede za deťmi, postaví stromček, spoločne sa navečerajú, rozdajú si s deťmi
darčeky a potom o 19.00 h domácnosť opustí. Z vyrozumenia Okresného súdu Vsetín vyplýva, že vo
veci maloletej prebieha konanie o úpravu práv a povinností na dobu pred a po rozvode. Z rozhodnutia

Základnej školy Z.Š. O. vyplýva, že maloletá je od šk. roka 2014/2015 prijatá k základnému vzdelávaniu
v ZŠ Z. O.. Z potvrdenia TJ Sokol Vsetín zo dňa 11. 09. 2013 vyplýva, že maloletá navštevuje krúžok
športovej gymnastiky, ktorý prebieha vo Vsetíne v ZŠ. Z charakteristiky materskej školy Z. O. vyplýva, že
maloletá ich predškolské zariadenie navštevovala od 01. 09. 2012. Na základe písomnej žiadosti matky
doručenej dňa 04. 09. 2013 bola dochádzka maloletej v ich predškolskom zariadení ukončená ku dňu

01. 09. 2013. Počas 2-ročnej návštevy ich zariadenia maloletá bola spočiatku hanblivá, nepriebojná,ale skoro si našla kamarátov. V kolektíve detí bola obľúbená, zapájala sa hier s ostatnými deťmi i do
činností a do materskej školy sa tešila tak na kamarátov, ako aj na pedagogických pracovníkov. V
ich zariadení bola spokojná, zúčastnila sa akcií organizovaných ich zariadením. Maloletá má kľudnú,

rozvážnu povahu a dobrú výslovnosť. Spolupráca s rodinou maloletej bola dobrá, bezproblémová.
Rodičia, aj babička, mali záujem o správanie a prospievanie maloletej. Rodina maloletej sa im javila ako
kľudná, usporiadaná. Pri privádzaní maloletej do materskej školy a odvádzaní sa striedala matka, otec
a babička. Na písomnú žiadosť otca bola maloletá opäť prijatá do ich predškolského zariadenia dňom
31. 09. 2013, ktorú navštevovala nepravidelne. Z výpisu zo živnostenského registra otca vyplýva, že

otcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňom 04. 03. 2013 na dobu neurčitú s 1 predmetom činnosti.
Zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej otcom s obch. spol. M. W. A. vyplýva, že otec na
základe živnostenského oprávnenia bude vykonávať obchodné zastúpenie za odmenu, ktorú si bude
fakturovať. Z psychologického vyšetrenia maloletej vykonaného klinickým psychológom vo Vsetínskej
nemocnici a.s. dňa 30. 09. 2013 vyplýva, že maloletá v čase vyšetrenia mala 5 rokov a 2 mesiace.
V anamnéze rozchod rodičov, vďaka tomu vysoké nároky na adaptáciu, málo stabilizované najbližšie

sociálne prostredie. Kvôli tejto situácii prežívaním maloletej boli zistené známky neistoty, úzkosti a
vnútorného napätia vo vzťahu k rodine. Vyšetrením maloletej boli zistené pozitívne vzťahy k obidvom
rodičom. V prítomnosti otca sa javila spontánne, komunikovala s ním o bežných veciach bez problémov.
Otec je maloletou vnímaný ako zdroj bezpečia v neznámom prostredí a situácii. Pri vyšetrení maloletá
spočiatku javila prejavy úzkosti, neochotne prijímala ponúknuté hračky, odmietala zostať v miestnosti

iba s vyšetrujúcim. Spontánne verbálne sa neprejavovala, na dotazy veľmi neochotne a jednoslovne
odpovedala. Po dlhšej dobe spontánne nakreslila domček. Na dotaz, kto v ňom bude bývať, vykresľuje
iba svoju osobu, z rodičov nezaznamenáva žiadneho, z čoho je zrejmé, že nechce nikomu ublížiť. Pri
kresbe rodiny nakreslí úplnú rodinu, vedľa seba sú zakreslení obidvaja rodičia a jej sestra. Vzdialenosť
medzi jednotlivými postavami, ich veľkosť je rovnaká, projektívny význam je zatiaľ v rámci veku malý. Z

potvrdenia zdravotnej poisťovne ČR Revírní bratrská pokladna vyplýva, že maloletá bola v ich poistení
prihlásená od 19. 07. 2008 do 31. 12. 2013. Zo správy o povesti vypracovanou Obcou Z.Á. O. vyplýva, že
rodičia maloletej si vo Z. O. postavili novostavbu rodinného domu, ktorému po kolaudácii bolo pridelené
číslo popisné 416. V priebehu výstavby rodinného domu žili obaja rodičia spoločne a potom s prvou
dcérou u starých rodičov zo strany otca. Po celú dobu spolužitia rodičov maloletej nezaznamenali žiadny

problém v spoločnom žití ich rodiny, išlo vždy o pohodových usmievavých rodičov, s ktorými v obci neboli
žiadne problémy. Matka maloletej nebola nikdy v ich obci prihlásená k trvalému pobytu na akejkoľvek
adrese. Z potvrdenia Obecného úradu Z. O. vyplýva, že maloletá je prihlásená na trvalý pobyt v ich
obci na adrese Z. O. XXX a to od 21. 09. 2011. Zo správy Mestského úradu Vsetín, odboru sociálnych
vecí vyplýva, že za trvania manželstva rodičia maloletej postavili spoločne rodinný dom vo Z. O. Č..

XXX, ktorý je v spoločnom vlastníctve obidvoch rodičov. Celkové bytové podmienky k bývaniu v tomto
dome pre maloletú sociálny orgán zhodnotil za veľmi dobré. Prvá návšteva v rodine bola z ich strany
uskutočnenádňa23.08.2013,kedyotecmalusebapodohodesmatkoumaloletúasinadobu3týždňov.
Maloletá bola vo faktickej starostlivosti otca od 21. 09. 2013 do 23. 12. 2013 a počas tejto doby mala
zabezpečené všetko pre svoj vývoj, navštevovala materskú školu, kde sa adaptovala a bola kolektívom

prijatá. Rovnako mala zaistené aj záujmové aktivity. Maloletá sa sociálnemu orgánu javila na otca silne
fixovaná, komunikovala iba za jeho prítomnosti. Otec zabezpečoval všetky jej potreby, čím preukázal,
že je schopný maloletú riadne vychovávať. Správa tiež konštatuje, že matka maloletú 2× vystavila
zásadnej zmene pomerov ako je zmena pobytu mimo ČR a to bez súhlasu otca. Maloletá stratila stabilitu
v podobe pobytu v prostredí dôverne známom a stratila i možnosť nadväzovať kontakty v predškolskom

zariadení. Pre dieťa, ktoré sa prejavuje tak nesmelo ako maloletá, je to podľa názoru sociálneho orgánu
traumatizujúce. Správa sociálneho orgánu potvrdzuje tvrdenia otca o odmietaní matky maloletou počas
jej pobytu u otca tým, že priamo sociálnym pracovníkom ukázala, že pri kontakte s matkou si zakrýva uši.
Správa tiež veľmi podrobne opisuje súčinnosť sociálneho orgánu pri riešení rodinnej situácie maloletej.
Z osvedčenia o štátnom občianstve vydaného Krajským úradom Zlínskeho kraja vyplýva, že maloletá je

štátnym občanom ČR. Z rodného listu maloletej vyplýva, že sa narodila v ČR. Z oznámenia o priestupku
polície ČR vyplýva, že B. V. je podozrivý z priestupku proti občianskemu spolužitiu tým, že mal otca
maloletej fyzicky napadnúť a pritom mal ho verbálne napádať slovami: „donesem ostrý nôž a podrezaj
sa“ a ďalej ho urážal slovami: „ste kokoti vyjebaní“. Z potvrdenia Ústredného orgánu ČR týkajúceho
sa právnych predpisov vyplýva, že otec narodením maloletej nadobudol k nej rodičovské práva. Z

protokolu o trestnom oznámení podanom otcom dňa 14. 01. 2014 na Obvodnom oddelení polície Horní
Lideč vyplýva, že otec podal trestné oznámenie na matku pre podozrenie zo spáchania trestného činu
medzinárodného únosu dieťaťa. Obvodné oddelenie polície Horní Lideč okrem trestného oznámenia v
danej veci iným vyjadrením nedisponuje.Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom vyplýva, že otec voči matke podal
trestné oznámenie z dôvodu neumožnenia styku s maloletou matkou, ktorej konanie bolo kvalifikované
ako schválnosť, priestupok proti občianskemu spolužitiu a oznámenie otca bolo predložené miestne

príslušnému správnemu orgánu na prejednanie.

Z vyjadrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom vyplýva, že vo veci maloletej neprebiehalo a neprebieha
žiadne konanie.

Kolízny opatrovník na žiadosť súdu vykonal sociálne šetrenie v domácnosti maloletej a doložil súdu
správu z ktorej vyplýva, že súčasné domáce prostredie matky je vhodné pre riadnu výchovu a
starostlivosť o maloletú a jej všestranný psychický, fyzický a sociálny vývin. Starostlivosť matky zhodnotil

pozitívne. Na žiadosť súdu prostredníctvom psychológa referátu poradensko-psychologických služieb
bol vykonaný pohovor s maloletou a to 3× bez prítomnosti matky. Podľa vyjadrenia referátu poradensko-
psychologickýchslužiebnadviazaniekontaktusmaloletouprebiehalopokojne.Maloletánemalaproblém
rozprávať o škôlke, rozprávkach, hračkách. Problém v komunikácii nastal pri téme rodina, rodičia.
Častejšie sa začali objavovať odpovede neviem, nie, alebo na otázku neodpovedala vôbec. V správaní

sa začali objavovať reakcie na úrovni 3-4 ročného dieťaťa (predvádzanie, maznanie...), bolo cítiť
zvýšené vnútorné napätie a nervozitu. Z výsledkov použitých projektívnych metód referát poradensko-
psychologických služieb konštatoval, že maloletá otca neodmieta, vníma ho ako osobu, ktorá sa s ňou
hrá, ktorá ju rozmaznáva, s ktorou je zábava, ktorá jej vo všetkom vyhovie a kvôli ktorej je mamina
smutná. Matku vníma ako osobu, u ktorej sa cíti bezpečne, ktorá ju k sebe pritúli, stará sa o ňu, vyhreší.

Maloletá má citovú väzbu k obidvom rodičom, no silnejšie emočne napútaná na matku. Neodmieta
kontakt s otcom, ani návštevu u neho „na dome“, ale podmieňuje si ho prítomnosťou matky. Po ukončení
návštevy u otca by sa chcela vrátiť s maminou naspäť domov. Kolízny opatrovník tiež k svojej správe zo
sociálneho šetrenia doložil charakteristiku na maloletú z Materskej školy G. K. a správu o kontakte otca s
maloletou na ich referáte poradensko-psychologických služieb. Z vyjadrenia materskej školy vyplýva, že

maloletá je bystré dieťa, nemá problém s komunikáciou s učiteľmi, ako aj deťmi. Zápis do školy zvládla
dobre, od septembra je zapísaná do tunajšej ZŠ. K matke má veľmi pekný vzťah, rešpektuje ju a nebadať
v ich vzťahu žiadne negatívne javy. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva,
že na ich pracovisku sa dňa 16. 04. 2014 realizovalo stretnutie otca s maloletou a jej sestrou. Otec,
podľa vyjadrenia referátu, sa na stretnutie s deťmi pripravil, doniesol darčeky (bicykel, prilbu, plienky,

sladkosti ...) Deti prijali otca bez problémov, privítali sa srdečne, žiadny náznak odmietania. Otec sa
snažil deťom venovať rovnomerne, aj keď väčšiu pozornosť si zjavne vyžadovala malol. Z.. Rozhovor
sa snažil viesť vo všeobecnej rovine a čas trávili hrou. Počas stretnutia otec nakŕmil malol. Z. a s Z.
skladali puzzle, kreslili, vozili sa na bicykli po chodbe, šteklili sa, miestami boli deti „rozbláznené“. Otec
malol. deťom dovolil viac, ako by si to vyžadovala situácia, ale tešili sa zo stretnutia. Stretnutie s otcom

prebiehalo hlučnejšie, ale bolo hravé a uvoľnené. Obaja rodičia si dávali pozor na slová, dodržiavali
dohodnuté podmienky. Matka odpovedala na otázky otca a do stretnutia nezasahovala. Svoju pozornosť
skôr zameriavala na druhé dieťa, ktorému sa otec nemohol venovať v danú chvíľu. V druhej polovici
stretnutia sa ešte pohrali so psíkom, ktorého otec priviezol so sebou a ktorého mali v rodine v Čechách.
Celé stretnutie s otcom prebiehalo v časovom rozpätí 1,5 hodiny. Deti sa po upozornení, že stretnutie s

otcom končí, s ním rozlúčili a bez problémov opustili priestory ich poradne.

Podľa§103O.s.p.,kedykoľvekzakonaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôže
konať vo veci (podmienky konania). Právna zástupkyňa v prejednávanej veci tak v písomnom vyjadrení,
ako aj vyjadrení pred súdom namietala nedostatok podmienky konania - prekážku veci rozsúdenej (res
iudicata).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Právna zástupkyňa namietala nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a vylučuje, aby
sa vec znovu prejednala. K jej porušeniu dôjde, ak sú súčasne naplnené tieto podmienky: 1./ začne
sa opätovne konať, hoci už bolo veci právoplatne rozhodnuté, 2./ začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi a 3./ začne sa konať o tej istej veci. Prekážka rozsúdenej veci nastáva predovšetkýmvtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide
o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu
konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

aleborozdielneprocesnépostavenie.Tenistýpredmetkonaniajedanývtedy,aktenistýnárokalebostav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak
vyplýva z rovnakého skutku). Podmienkou preto, aby bolo možné skonštatovať existenciu vady konania
spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci alebo skôr veci začatej, je nutná ich totožnosť s prejednávanou
vecou a to čo do účastníkov konania a do predmetu konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej

však nie je daná v tomto prípade, ak ide síce v novom konaní o totožný právny vzťah medzi tými
istými účastníkmi, ale opiera sa o novo uplatnený nárok s novými skutočnosťami, ktoré tu neexistovali
v čase pôvodného konania a došlo k nim až neskôr. V prejednávanej veci je daná totožnosť účastníkov
konania a je daná aj totožnosť predmetu konania. Avšak návrh sa opiera o nové skutkové tvrdenia,
ktoré neexistovali v čase konania sp. zn. 31P/327/2013. Konanie o návrat maloletého dieťaťa do krajiny
obvyklého pobytu je osobitným konaním, v ktorom súd skúma okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa

s prihliadnutím na osobu dieťaťa. To znamená, že v závislosti od konkrétneho dieťaťa a konkrétnej
situácie musí súd zvážiť, či od posledného rozhodnutia týkajúceho sa konkrétneho dieťaťa došlo k
vzniku nových skutkových okolností, ktoré neexistovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia
alebo o nich žiaden z účastníkov konania v čase vydania predchádzajúceho z objektívnych dôvodov
nemohol vedieť. Opačne povedané, zamietavé rozhodnutie zakladá prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ

popredchádzajúcomsúdnomrozhodnutínenastalitakénovéskutočnosti,ktorésamyosebealebospolu
so skutočnosťami, ktoré už boli predmetom konania predchádzajúceho zamietavého rozhodnutia, môžu
byť podkladom pre záver o neoprávnenom premiestnení dieťaťa alebo jeho neoprávnenom zadržiavaní.
Aj v prejednávanej veci nie je možné vychádzať zo skutočnosti, že neoprávnené premiestnenie maloletej
Viktorie a jej následné zadržiavanie je jedným pokračujúcim skutkovým dejom v čase od podania prvého

návrhu na návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu (sp. zn. 31P/327/2013) do podania druhého
návrhu (sp. zn. 32P/126/2014). Práve naopak, ide o dva samostatné skutky, ktoré síce vedú k podaniu
totožného návrhu, ale vychádzajú z iných okolností. Skutočnosť, že niektoré z takýchto okolností nastali
v čase plynutia odvolacej lehoty a otec ich v tom čase nenamietal v opravnom prostriedku, mu nemôžu
byť na ťarchu v tomto konaní (t. j. vedúcich k zastaveniu konania), pretože v tom čase nemusel vedieť,

ako sa celá situácia vyvinie a či bude vo veci potrebné podať návrh na súde. O tom svedčí aj skutočnosť,
že otec podal návrh až dňa 16. 04. 2014. Preto súd považuje námietku rei iudicatae vznesenú právnou
zástupkyňou matky za nedôvodnú. Navyše súd poukazuje na znenie čl. 12 Dohovoru, ak justičný alebo
správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného
štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 1, ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne
záväzky.

Podľa čl. 1, Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu
dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z.,

cieľom dohovoru je:

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané; a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
boli účinne dodržiavané v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie
alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď
spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; ab) v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo
samostatne, alebo by bolo vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo
uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo

správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 5 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, pre účely tohto
dohovoru: a/ „opatrovnícke právo“ znamená práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa a najmä
právo určiť miesto pobytu dieťaťa, b/ „právo styku“ znamená právo odviesť dieťa na obmedzený čas na
miesto iné ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

Podľa čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa

neoprávnene premiestnené alebo zadržané v zmysle Čl. 3 v deň začatia konania pred justičným alebo
správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán bez ďalšieho návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, pokiaľ sa nezistí, že dieťa sa už vžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, bez ohľadu na
ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť
návratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnickáosoba,ktoránesúhlasísjehovrátením,preukáže,

že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala, alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním; alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho

inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Podľa čl. 2 ods. 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci
a vykonávaní rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností pojem
„opatrovníckeprávo“zahŕňaprávaapovinnostisúvisiacesosobnoustarostlivosťouodieťa,najmäprávo
určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
vykonávania výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie
dieťaťa, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom zo zákona, alebo
dohodou, ktorá má právne účinky, podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom malo dieťa

obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním; a po b/ za predpokladu, že v
čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne
alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.
Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona
jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu

druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súd
nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že
sa vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenia ochrany dieťaťa po jeho vrátení.Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

Podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť,

ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy
pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

Cieľom Haagskeho dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom

medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Haagskeho dohovoru sa rozumie neoprávnené
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého
pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly
Haagskeho dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje
porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.

Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletej, ktorý bol medzi účastníkmi
konania sporný. Otec prostredníctvom právneho zástupcu k otázke obvyklého pobytu uviedol, že už
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/327/2013 bol preukázaný
obvyklý pobyt maloletej v ČR. Matka v konaní vedenom pod spis. zn. 31P/327/2013 obvyklý pobyt
maloletej a jej sestry v ČR nenamietala. Až v rámci tohto konania prostredníctvom právnej zástupkyne

namietala obvyklý pobyt v ČR. V tejto súvislosti poukázala, že maloletá je v útlom veku a preto pre
správne posúdenie otázky obvyklého pobytu maloletej je potrebné vychádzať z rodinného prostredia
matky, ktorá je vo vzťahu k maloletej referenčná a ďalšími osobami, ktoré skutočne maloletú opatrujú a
starajú sa o ňu. Jej štátom obvyklého pobytu a maloletej je preto SR. Súd za obvyklý pobyt maloletého
dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného

prostredia a na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na
území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Uvedené kritériá súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletej skúmal aj v súlade s
kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním

mal súd preukázané, že maloletá má necelých 7 rokov, je predškolského veku, preto nie je možné
hovoriť, že ide o dieťa v nízkom, resp. útlom veku a preto nie je možné obvyklý pobyt maloletej
odvodzovať od rodinného prostredia určeného referenčnou osobou, t.j. matkou maloletej. V danej veci
mal súd preukázané, že maloletá pochádza z manželstva svojich rodičov - matky štátnej občiansky
SR a otca štátneho občana ČR, ktorí sa dohodli žiť v ČR, kde aj postavili rodinný dom. Maloletá sa

narodila v ČR, od narodenia má české štátne občianstvo. Spolu s rodičmi a mladšou sestrou bývala
a žila v rodinnom dome popisné č. XXX, nachádzajúcom sa v obci Z. O., v ktorej je vedená aj na
trvalý pobyt. Maloletá tak od narodenia do 24. 12. 2013 (okrem krátkodobých pobytov na území SR
za účelom návštevy rodiny a obdobia od 05. 07. 2013 do 21. 09. 2013) žila a zdržiavala sa v ČR,
kde sa primerane svojmu veku stotožnila so spôsobom života, prispôsobila sa predškolskému systému,

nadobudla detské priateľstvá. Maloletá v ČR od 01. 09. 2011 do 04. 09. 2013 a následne od 31. 09. 2013
do 24. 12. 2013 (v tomto období nepravidelne) navštevovala materskú školu, podľa ktorej maloletá je
dieťaťom s kľudnou, rozvážnou povahou a dobrou výslovnosťou. V materskej škôlke si našla kamarátov,
v kolektíve detí bola obľúbená, zapájala so do hier, do materskej školy sa tešila, okrem kamarátov aj
na pedagogických pracovníkov. V šk. roku 2013/2014 bola maloletá otcom prihlásená na prvý krúžok

v TJ Sokol Vsetín a do športovej gymnastiky. Maloletá v ČR je evidovaná v zdravotnom systéme,
má priamo v obci Z. O. ošetrujúceho lekára a to od narodenia a v meste Vsetín alergológa. Lekári
tak všeobecný, ako aj odborný sa maloletej stali známymi. Počas trvania materskej dovolenky matka
na maloletú zo sociálneho systému ČR poberala materskú, rodičovský príspevok. Maloletá prostredie
rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žije otec, je známe. Maloletá počas života v ČR s obidvomi

rodičmi alebo samostatne, trávila voľný čas prechádzkami, návštevami kúpalísk, ihriska, pieskoviska a
podobne. Maloletá v mieste svojho trvalého bydliska má starých rodičov, s ktorými maloletá udržiavala
pravidelný kontakt. Súd mal tak preukázaný silný stupeň miery začlenenia maloletej v ČR a súd dospel
k záveru, že obvyklým pobytom maloletej je ČR, o čom svedčí aj samotné konanie matky, ktorá
práve v ČR iniciovala konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ako aj konanie o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej pred a po rozvode, čím uznala právomoc českých súdovkonať a rozhodovať o maloletej. Súd mal tak preukázané, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej
a preto sa následne zaoberal otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletej matkou mimo jej
obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním maloletého

dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo právnická
osoba, buď spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté
dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a v čase premiestnenia
alebo zadržiavania bolo toto právo aj skutočne vykonávané buď spoločne alebo samostatne, alebo by
bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. V danom prípade otec nadobudol

opatrovnícke právo zo zákona, čo v prejednávanej veci nebolo sporné. Z výpovede tak matky, ako aj
otca mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo aj vykonával, aj keď nie v takom rozsahu
ako matka vzhľadom k tomu, že sa snažil finančne zabezpečiť rodinu, ale v rámci voľného času sa
maloletej venoval a preto matka bez súhlasu otca nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletej. Súd
mal preukázané, že vo veci maloletej Okresným súdom Vsetín č.k. 0Nc/2271/2013-51 zo dňa 02. 10.
2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ostrave č.k. 56Co/639/2013-167 zo dňa 19. 11. 2013

bola maloletá predbežným opatrením odovzdaná do starostlivosti matky. Ostatné návrhy rodičov na
vydanie predbežného opatrenia boli zamietnuté. Na návrh matky pred súdmi ČR prebieha konanie o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas pred rozvodom ako aj po rozvode a tiež
rozvodové konanie. Súd v ďalšom skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletej
matkou alebo jej neoprávnenému zadržiavaniu. Zmena pobytu dieťaťa je možná len so súhlasom rodiča,

ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. Zo samotného návrhu otca, jeho vyjadrenia
ako aj vyjadrenia matky vyplynulo, že zo strany otca jej nebol daný žiadny písomný, ústny alebo
konkludentný súhlas na premiestnenie maloletej z ČR na územie SR dňa 24. 12. 2013. Súd mal tak
preukázané, že zo strany matky došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletej v zmysle dohovoru.
V tejto súvislosti súd považuje za nutné uviesť, že vycestovanie maloletej z miesta jej bydliska natrvalo

a teda určenie pobytu maloletej je podstatnou vecou vo výkone rodičovských práv a povinností a je
potrebné, aby sa rodičia na nej dohodli. V prípade, ak matka chcela vycestovať s maloletou natrvalo z
územiaČR,mohlavycestovaťjedinesúsúhlasomotca.Akbysarodičiaohľadomvycestovaniamaloletej
nedohodli, mali možnosť obrátiť sa predtým ako matka vycestovala s maloletou na Slovensko, na súd.
Anito,žematkebolamaloletápredbežnýmopatrenímodovzdanádostarostlivostineznamená,žemohla

bez súhlasu otca rozhodnúť o vycestovaní maloletej z územia jej obvyklého pobytu a sama určiť miesto
pobytu maloletej. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciu právnej zástupkyne matky, že matka pri
premiestnení maloletej konala v súlade s predbežným opatrením. Naopak súd takýmto konaním matky
mal preukázaný prvok nezákonnosti, ktorým došlo k porušeniu práv otca. V súvislosti s argumentáciou
právnej zástupkyne matky, ktorá poukazovala na dohodu uzavretú rodičmi dňa 05. 07. 2013, podľa

ktorej otec matke dal súhlas na premiestnenie maloletej, súd poukazuje, že táto dohoda už v rámci
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/327/2013 tak prvostupňovým,
ako aj druhostupňovým súdom nebola akceptovaná z dôvodu, že nespĺňala jednak náležitosti riadne
uzavretej dohody o rodičovských právach a povinnostiach, a jednak z neho nevyplýval priamy súhlas
na vycestovanie matky s maloletou, s čím sa súd aj v rámci tohto konania plne stotožnil. Zároveň súd

poznamenáva, že v rámci tohto konania rieši návrat maloletej po neoprávnenom premiestnení matkou
nie zo dňa 05. 07. 2013, ale zo dňa 24. 12. 2013. K tvrdeniu právnej zástupkyne matky, že otec matke
maloletej konkludentne dal súhlas na premiestnenie maloletej tým, že 1./ matke priniesol veci osobnej
potreby pre maloletú z ich spoločnej domácnosti, súd uvádza, že to nepovažuje za konkludentný spôsob
prejaveného súhlasu s poukazom aj na vysvetlenie otca, ktorý uviedol, že tak urobil z dôvodu, že

matka nemala finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb maloletých detí; a po 2./ pretože akceptuje
súčasný stav tým, že sa s maloletou stretáva na území SR, súd uvádza, že to taktiež nepovažuje za
konkludentný súhlas otca, pretože otec za daného stavu inú možnosť bez toho, aby sa taktiež nedopustil
neoprávneného konania, inak nemôže činiť, konať.

Súd mal za preukázané, že vo veci maloletej došlo k medzinárodnému únosu a je teda v zmysle

Haagskeho dohovoru povinnosťou dieťa vrátiť. Haagsky dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých
nemusí dôjsť k navráteniu maloletého dieťaťa. Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôvody, pre ktoré by súd nemal navrátiť maloletú do
krajiny obvyklého pobytu. Otec je spôsobilý v prípade návratu maloletej zabezpečiť o ňu starostlivosť
tak, ako aj jej mladšej sestre, je schopný sa o maloletú postarať po materiálnej, finančnej stránke,

zabezpečiť jej osobnú starostlivosť. Lekárskymi potvrdeniami preukázal, že netrpí žiadnym psychickým
ochorením. Naopak právna zástupkyňa matky poukazovala na čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru,podľa ktorého v prípade separácie maloletej, ktorá je v útlom veku od osoby matky, by bolo dané na
strane maloletej odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v nezvratnom
negatívnom narušení jej psychického a sociálneho vývinu, čím by bola maloletá nezvratne vystavená

vážnej duševnej ujme. V tejto súvislosti poukázala na psychologickú správu maloletej vypracovanú
za žiadosť matky, ako aj odporúčanie referátu poradensko-psychologických služieb. Zároveň v tejto
súvislosti poukázala, že otec sa dlhodobo lieči v psychiatrickej ambulancii, jeho liečba v žiadnom prípade
sa nedá označiť za úspešnú, čoho dôkazom je aj jeho pokus o samovraždu podrezaním si žíl. Jeho
osobnosť je labilná a nestabilná. Počas pobytu maloletej v ČR v období od 21. 09. 2013 do 24. 12.

2013 osobnú starostlivosť o maloletú nezabezpečoval otec, ale jeho matka a je preto neprípustné,
aby starostlivosť o maloletú nebola zabezpečovaná rodičom, ale inou osobou. Splnenie podmienky pre
nenavrátenie maloletého dieťaťa podľa čl. 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru, musí byť natoľko závažné
atakéhostupňaintenzity,ženemožnomaťpochybnostiojehoexistencii.Súdvprejednávanejvecicitlivo
zvažoval aplikáciu čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru preto, či návratom maloletú nevystaví fyzickej
alebo duševnej ujme, alebo ju inak neprivedie do neznesiteľnej situácie. V tejto súvislosti súd na základe

vykonaného dokazovania zohľadnil 1./ návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu po 5 mesiacoch,
2./ maloletá sa navracia do krajiny obvyklého pobytu ČR, ktorá je krajinou s vybudovaným sociálnym,
zdravotným systémom a demokratickými zásadami, princípmi, 3./ maloletá bude mať možnosť opätovne
sa vrátiť do domácnosti, v ktorej žila od narodenia 5,5 roka, t.j. väčšinou svojho života a preto má s
ňou spojené väčšinou svojich zážitkov, 4./ opakovane sa začlení či už do kolektívu v predškolskom

alebo školskom zariadení, vráti sa medzi deti, s ktorými vyrastala a do obce, prostredie ktorej je jej
dôverne známe, má v nej svoje miesta, kde trávila voľný čas, 5./ bude mať naďalej zabezpečenú
zdravotnú starostlivosť prostredníctvom praktického lekára, ktorého od narodenia navštevovala a preto
je jej známy, ako aj alergológa, ktorého už navštívila, 6./ maloletá sa návratom do krajiny obvyklého
pobytu navráti k otcovi, ku ktorému má pozitívnu väzbu, chce sa s ním stretávať, čo vyplynulo zo správy

referátu poradensko-psychologických služieb, 7./ návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu je aj v
jej najlepšom záujme, pretože umožní súdom ČR, ktoré majú právomoc meritórne vo veci maloletej
rozhodnúť a to už o podanom návrhu matky, čím sa poskytne právna istota maloletej a predíde sa ďalším
konfliktným situáciám, ktorými maloletá nesporne trpí a bude mať tak, ako vyplýva z psychologického
vyšetrenia maloletej predloženého matkou a správy referátu poradensko-psychologických služieb,

zabezpečený pocit istoty, bezpečia, stability, ktoré si vzhľadom na svoj vek vyžaduje. Súd vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti nemal splnené podmienky pre nenavrátenie maloletej v zmysle čl.
13 písm. b/ Haagskeho dohovoru a preto nariadil návrat maloletej. Súd v tejto súvislosti považuje
za potrebné uviesť, že správaním rodičov došlo k viacerým porušeniam práv maloletej, pretože ich
osobné spory spôsobili situáciu, že dochádza k neoprávnenému premiestneniu maloletej na územie SR

matkou 2× a premiestnením maloletej otcom zo SR 1× a to v priebehu necelého polroka. Rodičia ani
v priebehu tohto konania nedokázali konať v prospech maloletej. V ich prípade ide skôr o partnerské
ako rodičovské spory. Svojvoľným konaním matky nemožno poprieť práva maloletej na starostlivosť
od obidvoch rodičov, ku ktorým práve ich správaním dochádza. Súčasné premiestnenie maloletej
na územie SR nie je jej rozhodnutím, ale rozhodnutím matky. Nebol preto prezieravý postup matky,

ktorá maloletú premiestnila mimo miesta obvyklého pobytu. Akokoľvek nepriaznivo bude nasledujúci
záver súdu pre matku vyznievať, ale súd dôvodne od matky očakával potom, ako v konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/327/2013 bol nariadený návrat maloletej Z.,
mladšej sestry malol. Z., že matka vo vzťahu k Z. sa nedopustí protiprávneho konania spojené s jej
neoprávneným premiestnením a tým spojených následkov, ako je napr. prebiehajúce konanie. Súd

vykonaným dokazovaním, podrobnou správou sociálneho úradu ČR mal preukázané, že otec počas
obdobia, ako maloletá sa zdržiavala v jeho domácnosti v čase od 21. 09. 2013 do 24. 12. 2013 sa
riadne o maloletú staral, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, pre výchovu maloletej
má vytvorené vhodné bytové podmienky v rodinnom dome, ktorého je spolu s matkou vlastníkom a
preto tvrdenia matky o neschopnosti otca zabezpečovať starostlivosť o maloletú boli vyvrátené. Súd sa

tiež zaoberal závažným tvrdením matky, ktorá poukazovala na zlý psychický stav otca. Tieto tvrdenia
matky v rámci tohto konania správami od psychológa a psychiatra otca boli v celom rozsahu vyvrátené
tak, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/327/2013 a preto
túto argumentáciu matky neakceptoval. V súvislosti so správou z psychologického vyšetrenia maloletej
predloženou matkou a správou z poradensko-psychologického procesu, ktoré súd nespochybňuje, ale

boli len jedným z dôkazov, na ktoré súd pri svojom rozhodovaní prihliadol v nadväznosti na vyššie
uvedené body 1 a 7 a dospel k záveru, že neobsahujú tak závažné okolnosti takého stupňa intenzity, pre
ktoré by súd maloletú nemal nenavrátiť. Súd preto apeluje práve na matku, ktorá spôsobila radikálne
zmeny výchovného prostredia maloletej, aby pri návrate maloletej do krajiny obvyklého pobytu bolaaktívna a začala konať a správať sa tak, aby návrat maloletej bol pre samotnú maloletú čo najmenej
traumatizujúci. Súd sa zaoberal aj skutočnosťami uvádzanými matkou v písomnom vyjadrení týkajúcimi
sa jej vážnej psychickej ujmy v dôsledku prežitých negatívnych zážitkov s otcom maloletej, ktorý je

alkoholikom a každodenným správaním pod vplyvom alkoholu ju vystavoval psychickým traumám, ktoré
súd považoval za závažné skutočnosti. Vyjadrenia matky ohľadom konania, správania otca však boli len
na úrovni tvrdení matky, pretože z jej vyjadrenia, správy o povesti na otca, ňou uvádzané skutočnosti
nevyplynuli. Bolo na matke v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom
predložiť napr. lekárske správy, potvrdenia polície, súdne rozhodnutia a preukázať tak svoje tvrdenia o

správaní a konaní otca voči jej osobe. Súd tak ani v zmysle čl. 20 Haagskeho dohovoru nemal splnené
podmienky pre nenavrátenie maloletej.

V danej veci súd nemal preukázanú existenciu žiadneho dôvodu pre nenavrátenie maloletej v zmysle
Haagskeho dohovoru. Nariadenie Rady (ES) 2201/2003 sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ,
v ktorých je priamo vykonateľné a má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Vo vzťahu k Haagskemu
dohovoru je určitým „lex specialis“, ktorý modifikuje dohovor v určitých ustanoveniach. V konaní o návrat

dieťaťa do členského štátu EÚ čl. 11 ods. 4 dopĺňa Haagsky dohovor o nemožnosti súdu odmietnuť
navrátiť dieťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané
opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho navrátení. V danom prípade mal súd preukázané,
že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej po jej navrátení zo strany otca
tým, že sa zaviazal po dobu 6 mesiacov a/ umožniť nerušené samostatné bývanie matke a maloletej

v rodinnom dome č. popisné XXX vo Z. O., b/ hradiť všetky náklady spojené s bývaním matky a
maloletej v rodinnom dome č. popisné 416 vo Z. O.. Súd má za zo, že uložené opatrenia sú primerané,
reálne, spôsobilé a dostatočné. Vo vzťahu k matke súd rešpektoval jej právo nasledovať maloletú
a preto pri vykonaní primeraných opatrení na ochranu maloletej na toto právo prihliadol. Súd tiež v
prejednávanej veci, ako už z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, riadil sa najdôležitejšou zásadou

a to je rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletej (upravený v Preambule, Dohovore a odôvodnení
čl. 12, 13, čl. 12, 15 a 23 Nariadenia, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ). V tejto súvislosti
poznamenáva, že pri svojom rozhodovaní do značnej miery prihliadol už na právoplatné, vykonateľné
rozhodnutie vydané Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 31P/327/2013,
v ktorom už bol nariadený návrat mladšieho dieťaťa rodičov maloletej Z.. Súd má za to, že svojim

rozhodnutím rešpektoval aj právo matky na rešpektovanie jej súkromia a rodinného života v zmysle
čl. 7 Charty základných práv EÚ. A žiadnym spôsobom svojim rozhodnutím do nich nezasiahol. Len
okrajovo v tejto súvislosti súd uvádza, že rozhodnutie Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské
práva v prípade Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, v ktorom sa riešil návrat dieťaťa do Izraela, nebolo
možné aplikovať, pretože skutkovo s prejednávanou vecou nesúvisel.

Súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne matky, ktorá žiadala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie,
pretože z jej vyjadrení nevyplynul účel jeho nariadenia.

Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 150 OSP a
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo

postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesťdátumapodpis.Odvolanietrebapredložiťvtrochrovnopisoch,inaksúdzhotovíkópienatrovyodvolateľa
(§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.