Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206325.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo

č. k. 8C/157/2012-28 zo dňa 28. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 8C/157/2012-28 zo dňa 28. 10. 2013 návrh žalobcu zamietol
(výrok I.). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Konštatoval, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 125 eur ako náhrady majetkovej škody

predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a sumy 267,38
eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55 eur za každý mesiac nečinnosti exekučného
súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/673/2011 (súdnym exekútorom pod č. EX 7142/2011) tým, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí
zákonom stanovenej doby.

Vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1.000 eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea
O. s. p.), pričom účastníci konania boli riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
a okrem v žalobe označených dôkazov do vyhlásenia rozsudku iné dôkazy vykonať nenavrhli.
Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenia nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby
postupom súdu v exekučnom konaní sp. zn. 9Er/673/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora

o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu bola súdu doručená dňa 19. 07. 2011, pričom v tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 zákon NR
SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, ale táto lehota neplatila v

prípadoch,kedyišlooexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.d/Exekučnéhoporiadku,tedaovykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže exekúcia
bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia. I napriek tomu bolo o žiadosti súdneho
exekútora rozhodnuté do 15 dní odkedy žiadosť došla súdu, a to uznesením zo dňa 02. 08. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2011, a týmto dňom bola s konečnou platnosťou v primeranej

dobe od podania žiadosti odstránená právna neistota žalobcu v danom exekučnom konaní. Súd tak
v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany súdu v dotknutom exekučnom konaní došlok nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo
preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovaného
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať

skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol.
Len záverom sa k vyjadreniam žalovaného poznamenal, že zo žalobného návrhu zo dňa 21. 09. 2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O. s. p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa
25. 09. 2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov
do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.“), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania
už uplynula.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako účastníkovi v konaní

úspešnému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
- dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
napokon,že-rozhodnutiesúduI.stupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Kdôvodom

odvolania bližšie uviedol:
Pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti
žalovaného (správne malo byť žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., pretože sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil poukázal na to, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité

dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi
právo na konanie pred súdom.
Podľa žalobcu s poukazom na ust. § 15 O. s. p. uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom

súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach. Tiež je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu

pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za týchto okolností a s vedomím,
že: - názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských
súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí; - žalobca
podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním,

v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom
za danej procesnej situácie.
Ďalej uviedol, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu

žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie,
pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke

nestrannosti súdu zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.
Súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.Vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej

účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.
Ďalej sa podľa žalobcu nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo

k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napr. žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú.
Ďalej žalobca tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii,

kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým ale aj právnym otázkam nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo
veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.

K skutočnosti, že sa žalovaný vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu
v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §
153b O. s. p. a skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd
bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám
(žalobca navrhoval vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis) a následne vo

veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Pokiaľ súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti, podľa žalobcu
sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Súdvšakúplneignorovalvšetkytvrdeniažalobcuomajetkovejškode,ktorávzniklaztitulunaudržiavanie

a správy informačného systému a z titulu výdajov: - na administratívne spracovanie textov urgencií; na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania na exekučnom súde. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
Ďalej napriek tomu, že súd zistil porušenie práva nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje

rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej
chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 a § 212 ods. 3 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo.V odvolaní žalobca v prvom rade namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systém
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že v podaní došlom súdu dňa 08. 04. 2013 žalobca k
poučeniu súdu pre účastníka konania o jeho práva podať námietku zaujatosti sa odvolával na úvod
samotnej žaloby, v ktorej podľa neho uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení,

keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O. s. p.). Žalobca
zároveň poukázal na to, že okresný súd má preto postupovať zákonným spôsobom a podľa ust. § 12
ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O. s. p. požiadať príslušný krajský súd, aby pri prikázal
vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť. Vec musí
byť prikázaná inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný
zákonný sudca. V závere podania však žalobca zdôraznil, že uvedená argumentácia nepredstavuje

námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O. s. p. Nepodanie námietky zaujatosti je odvolaciemu súdu
známe aj z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach podávaných žalobcom voči žalovanému.
Okrem toho z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 06. 02.
2013 č. k. 7NcC/93/2013-13 rozhodol, že sudca Okresného súdu Námestovo Mgr. Martin Štubniak nie
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej tamojšom súde pod sp. zn. 8C/157/2012.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne, len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavnebrániarozhodnúťvsúladesozákonom,objektívne,nezaujatoaspravodlivo.Samotnýsubjektívny

názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd

konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť žalovaného na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska
(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v

každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Vzhľadom na uvedené neexistoval podľa odvolacieho súdu dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu Mgr.
Martina Štubniaka z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto nerozhodoval vec vylúčený
sudca.

Žalobca v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal aj to, že vo veci nebolo možné

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd považoval za dôvodnú. Okresný súd tým, že rozhodol bez
nariadenia pojednávania, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a na túto vadu bol krajský súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie
konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v

dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka
v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať
návrhy,navrhovaťapredkladaťdôkazy,vyjadrovaťsakvykonanémudokazovaniu,ktvrdeniuprotistrany,
právo záverečnej reči a podobne.Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 28. 10. 2013 vyhlásenie rozsudku bez
nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že tak postupoval z toho dôvodu, že sa jedná o drobný spor do 1.000 eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea
O. s. p.), pričom účastníci konania boli riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
Okrem v žalobe označených dôkazov do vyhlásenia rozsudku iné dôkazy vykonať nenavrhli.

Ust. § 115a O. s. p. umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v drobných

sporoch. Je nepochybné, že súdená vec, vzhľadom na predmet konania, ktorý nepresahuje sumu
1.000 eur, je považovaná za drobný spor (§ 200ea O. s. p.). Nie vždy, ale rozhodnutie veci bez
nariadenia pojednávania prichádza do úvahy. Citované ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho
súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie
povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania, na základe ktorých súd rozhodne, po oboznámení sa s nimi, bez toho,
aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O. s. p. Súd sa len oboznámi s listinami a ak
z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia
vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby

rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili.

Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa
s exekučným spisom sp. zn. 9Er/673/2011 a svoje rozhodnutie založil iba na skutočnostiach zistených
z tohto spisu. Pokiaľ však súd nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie, ktoré možno

vykonať iba podľa zásad stanovených v ust. § 120 a nasl. O. s. p. a nemohol potom vychádzať z obsahu
exekučnéhospisu,ktorýnebolsúčasťoulistínpredloženýchžalobcomspoluspodanímžalobyazároveň
ani obsahom podaní žalovaného, ktorý sa vo veci ani nevyjadril a nijako nespochybnil skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe. Skutkové zistenia, z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej,
boli preto získané spôsobom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom.

Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že okresný súd konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vo veci nariadiť pojednávanie, vykonať dokazovanie, prejednať a
rozhodnúť. Súčasne okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .