Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705206964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8705206964.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/
A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25,
811 09 Bratislava 5 proti povinnému: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXXX/XX, I. o vymoženie
477,99 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 1.2.2012,
č. k. 14 Er 202/2005-19 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil nahradiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 66,63 eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1145/2005, NZ 9729/2005

vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd preskúmal exekučný titul, ktorým bola notárska
zápisnica a dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom,
pretože za povinného vyhlásil vôľu právny zástupca oprávneného, teda osoba, ktorej záujmy sú v
rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného. Z uvedených skutočností vyplýva, že notárska
zápisnica je neúčinná a teda aj nevykonateľná, pretože právny zástupca nemal platnú plnú moc v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia na spísanie notárskej zápisnice. Keďže účinnosť procesného úkonu

(existentnosť) je základným predpokladom vykonateľnosti procesného úkonu a keďže chýba, súd v
zmysle § 57 ods. 1 písm. a) exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že ak dôjde k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie,
preto uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 66,63 eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený. Oprávnený sa domnieval, že v
tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec o ktorej už raz právoplatne rozhodol. V tomto smerepoukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k otázke udeleného poverenia tvrdí,
že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal súd
prvého stupňa o udelenie poverenia, ktoré mu bolo vydané. Z toho vyplýva, že notárska zápisnica bola

predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Poprad pri posudzovaní súladu exekučného titulu
so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený

rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť právneho úkonu.
Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle §
33b OZ odvolať a nikdy tak neurobil. Svojim nekonaním vyjadril súhlas s udeleným plnomocenstvom
v celom rozsahu. Pokiaľ zákonodarca sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu
ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi
právnych vzťahov, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu

za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného
práva preskúmal súd v občianskom súdnom konaní. Ak by mal exekučný súd vykonávať takéto
preskúmavanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože
takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Oprávnený si za danej situácie nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka

už bude premlčaná. Namietal tiež zarátanie úkonu - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie do odmeny
súdneho exekútora ako aj duplicitné počítanie odmeny za úkony, napr. exekučný príkaz. Oprávnený na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

V priebehu konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 7.9.2012 navrhol s poukazom na ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil

Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Oboer 145/2013 zo dňa 27.11.2013 bolo

vzhľadom na dovolanie oprávneného zrušené uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19.12.2012 č. k.
1 CoE 122/2012-32 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd (Krajský súd v
Prešove) nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania, čím mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom.

Odvolací súd preto opätovne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto

rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučnéhokonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným
z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu
vykonať.

Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo
preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej
notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli

porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného
pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už

len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve
o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý
o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa
advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho

vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania
notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp.
neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené

zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109

ods. 1 písm. c) zamietol.

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorým zastavil exekúciu
za vecne správny. Za správne považuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie.Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinný si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.