Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112227804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112227804.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpená konateľom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., pre vymoženie pohľadávky 1474,04 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 12Er/2214/2012-21 zo dňa 18.

októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia zamietol, potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekučné konanie zastavil, zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom prvostupňový súd zamietol podľa § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Zároveň súd exekučné konanie zastavil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, že exekučný titul v predmetnom konaní predstavuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 06064/11, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 1474,04 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy

901,87 eur od 11.05.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 901,87 eur od
11.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 370,48 Eur. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2011 a vykonateľnosť dňa 18.08.2011. Právne argumentoval, že súd
má v každom štádiu konania možnosť zastaviť exekučné konanie aplikujúc § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Túto kompetenciu má
a musí využiť vtedy, keď sa o dôvode zastavenia dozvie, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu

sa exekučné konanie práve nachádza (t.j. bez ohľadu na to, či exekučné konanie už dospelo do
štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti exekútora o udelenie poverenia). Pre zvýšenie právnej
istoty vzhľadom na procesné štádium exekučného konania, v ktorom bolo potrebné rozhodnúť o
zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonávanie exekúcie, uviedol, že zároveň
rozhodol o zastavení exekučného konania priamo podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. V prípade exekučných titulov vydaných iným orgánom ako sú súdy a štátne

správne orgány, zákon ponecháva širšiu možnosť kontroly takýchto exekučných titulov a základných
konaní súdom. Prieskumná právomoc je širšia v exekučnom konaní aj v prípade spotrebiteľského
práva a spotrebiteľských zmlúv, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, v tomto smere poukázal
okresný súd na rozhodnutie C-40/08 Asturcom. Exekučný súd ma dostatočný a široký priestor v
exekučnomkonanípreskúmavaťrozhodcovskýrozsudok vyplývajúcizospotrebiteľskejzmluvy,najmäči
spotrebiteľská zmluva neobsahuje nekalé (neprimerané podmienky), či doložka v spotrebiteľskej zmluve

o rozhodcovskom konaní je prijateľná, či rozhodcovské konanie aplikovalo ochranné spotrebiteľsképrávo, či neobsahuje ustanovenia odporujúce dobrým mravom alebo právom nepovolené. Posúdil
zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskú. Rozhodcovský súd nerešpektoval ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch o bezúročnom úvere a bez poplatkov vzhľadom na absenciu RPMN v zmluve.

Okresný súd neakceptoval ani exekučným titulom priznaný zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 901,87 eur od 11.05.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 901,87
eur od 11.05.2011 do zaplatenia, keďže ide o absolútne obchádzanie zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Neprimerané sadzby úrokov z omeškania, ktoré sa uvádzali v skorších zmluvách oprávneného z roku
2008, nahradil oprávnený použitím zmenky v prípade spotrebiteľského úveru. Tým mienil navodiť stav,

aby nikto, ani rozhodcovský ani všeobecný súd nemohli preskúmavať (vzhľadom na charakter zmenky)
dodržiavanie spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka je vo všeobecných podmienkach (nie v
zmluve).

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný

poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na

vykonanieexekúcieposudzujeexekučnýtitulzformálnejamateriálnejstránky.Formálnepreskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného

nedostatku a nemôžu vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Vytkol súdu prvého stupňa
nedostatky v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sa dostatočne nevysporiadalo s právnym vzťahom medzi
účastníkmi a nevysvetlilo, v čom spočíva jeho spotrebiteľský charakter. Súd musí mať napevno ustálené,
že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom, t. j.

že úver sa netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Okresný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával; otázne
je, či naň mal vôbec zákonný priestor. Pri rozhodovaní mal súd dbať na zásadu pacta sunt servanta. Na
záver oprávnený pripomenul, že svojho práva sa už nebude môcť účinne domôcť z dôvodu prekážky
veci rozhodnutej.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku o zastavení podľa §

221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil.

Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu,odvolacísúduvádza,žejerovnakoakosúdprvostupňovýtohonázoru,
že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania

formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súladexekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu
niesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcienazákladetohtoexekučnéhotitulu.

Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne
vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné
imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu
skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom
je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnémusúduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudkuzhľadískuvedenýchvtomto
ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona rozhodcovskom konaní preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona rozhodcovskom konaní, a

nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky
predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody

neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona rozhodcovskom konaní aj bez
návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívnenemožné,právomnedovolené,aleboakodporujedobrýmmravom.Nedovolenosťpriznaného
plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok

vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť
pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor
s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu
má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať

a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý.

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základeZmenky. Povinný dňa 30.04.2010 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou)
oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere č. 509900070 zo dňa

30.04.2010). Oprávnený v súlade s Dohodu o vyplnení zmenky doplnil dňa 03.12.2010 chýbajúce údaje,
a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie.
Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci zo
zmenky, aj z bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení zmenky

sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o
vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti
v exekučnom titule nezohľadnil.

Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu
prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými sa

odvolací súd stotožnil. Nie je možné prisvedčiť námietkam odvolateľa, ktorý mal za to, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné. Práve naopak, napadnuté uznesenie rozsiahlym spôsobom vyhodnotilo všetky
právne osobitnosti posudzovanej veci. Pokiaľ odvolateľ namietal nedostatočne vykonané dokazovanie
ohľadom posúdenia vzťahu medzi účastníkmi, mohol v plnej miere uplatniť svoje právo predkladať
dôkazy aj v odvolacom konaní (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Dôkazné bremeno na preukázanie

skutočnosti, že nešlo o spotrebiteľský vzťah, spočívalo na oprávnenom, nakoľko sa práve on domáhal
realizácie svojich práv v exekučnom konaní. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné
podmienky, ktoré sú neplatné.

Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/

EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán
článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich

vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa".

Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V
zmysle čl. 15 všeobecných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke,
podľa ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane

sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/

B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.Rozhodcovská doložka (bod 15 VOP pre poskytnutie úveru) bola dojednaná na vopred vytlačenom
tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením
o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi

rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej
doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že

slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ
má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z

rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ
rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta,
ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov
rozhodcovskej doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú
na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na

rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.
z. o platobných službách).

Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací
súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešenie sporov

s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu

a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky).

Ohľadom poslednej námietky oprávneného o nemožnosti ďalej domáhať sa splnenia svojho dlhu z

dôvodu prekážky veci rozhodnutej, odvolací súd poukazuje na právny záver Krajského súdu v Trnave v
uznesení zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39, v ktorom tento vyslovil, že nulitný (z pohľadu
práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným
súdom nepredstavuje.

K II. výroku uznesenia:

Odvolací súd konštatuje, že II. výrok napadnutého uznesenia je v danom štádiu predčasný. Podľa
§ 44 ods. 2 veta tretia a štvrtá Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je
uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti

tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku podľa
názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že súd rozhoduje o zastavení exekučného konania až
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Je teda vylúčené,
aby súd jedným uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia a zároveň zastavil exekučné konanie.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa je v štádiu exekučného konania, v ktorom sa

rozhoduje o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, dostatočne zabezpečená tým, že v prípade, aksúd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
zamietne, a teda k vykonaniu exekúcie reálne nedôjde. Bolo by preto zbytočné a neúčelné s odkazom
na ochranu spotrebiteľa v jednom uznesení žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť a zároveň exekučné

konanie zastaviť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd II. výrok napadnutého uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia

rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.