Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Milan Majerník
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201459
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8314201459.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. M. L., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XX, I., 2. Bc.
V. L., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XX, I., oboch právne zastúpených JUDr. Petrom Rakom, advokátom,
Masarykova 13, Prešov proti žalovanému: NBP, s.r.o., Námestie slobody 2, Humenné, IČO: 46 218
343, o ochranu osobnosti a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov i žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 5C/30/2014 - 23 zo dňa 27. februára 2014, zhodou hlasov
členov senátu takto
r o z h o d o l :
retrvávajúcich zdravotných problémov.votné problémy - diagnlovaných v 2.dá jeho podielu. e č. 169 k.
ú. P. má žalobca, neprednČiastočne m e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že
- návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia zákazom nakladania s nehnuteľnosťami v celom
rozsahu zamieta
- ukladá žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu ku každému
zo žalobcov zložil do úschovy na Okresnom súde Humenné peňažné sumy po 20.000,- eur do 7 dní
od doručenia tohto uznesenia.
V prevyšujúcej časti, ktorou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, uznesenie súdu
prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému
previesť vlastnícke právo k nasledujúcim nehnuteľnostiam:
- stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby: poliklinika, postavenej na parcele č. 3377/4,
- pozemku č. 3377/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2118 m2,
- pozemku č. 3377/5, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 145 m2,
- pozemku č. 3377/6, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 144 m2,
všetkým vedeným na LV č. XXXX, pre k. ú. I., a to najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, postúpiť,
založiť, zriadiť k nim vecné bremeno, resp. inak založiť či scudziť, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/30/2014.
V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.V dôvodoch uviedol, že žalobcovia vo veci samej sa domáhajú nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy
z dôvodu, že v dôsledku tragickej udalosti, úmrtia ich syna, došlo k zásahu do ochrany osobnosti
žalobcov, pričom tragická udalosť sa stala v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Každý
zo žalobcov žiada ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo finančnom vyjadrení po 150.000,-
eur. Súčasne žiadali nariadiť proti žalovanému predbežné opatrenie, ktorým by mu súd uložil do 7 dní
zložiť do úschovy súdu sumu 100.000,- eur, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
a zároveň zakázal žalovanému previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to stavbe so súpisným
číslom 2045, druh stavby: poliklinika, postavená na parcele č. 3377/4, pozemku č. 3377/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2118 m2, pozemku č. 3377/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 145
m2, pozemku č. 3377/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, ktoré sú vedené na LV č.
XXXX pre kat. územie I., a to najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, postúpiť, prenajať, založiť,
zriadiť k ním vecné bremeno, resp. inak zaťažiť, či scudziť a to čo len jednu nehnuteľnosť na čas do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dôvodnú obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia
odôvodňovali tým, že žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným so základným imaním vo výške
5.000,- eur, môže robiť úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku a znemožneniu vymožiteľnosti
nároku žalobcov, ktoré si uplatnili v tomto konaní. Obavu z budúceho ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia podľa žalobcov predstavuje aj tá skutočnosť, že žalovaná spoločnosť bola založená až v
roku 2011, nemá dlhodobú reputáciu a navyše bola založená len na konkrétnu činnosť správy budovy
polikliniky po jej odpredaji Prešovským samosprávnym krajom. Napokon žalobcovia poukazovali i na
to, že iniciovali mimosúdne rokovanie so žalovaným, ktorý na ich výzvu vôbec nereagoval. Vzhľadom
na rozsah žiadaného nariadenia predbežného opatrenia, súd prvého stupňa doručil návrh na vydanie
predbežného opatrenia aj žalovanému s tým, aby sa k nemu vyjadril a zároveň ho vyzval na predloženie
listín svedčiacich o hodnote nehnuteľnosti, na ktorú je viazané vydanie predbežného opatrenia, i
listinných dôkazov, z ktorých by bolo zrejmé, aký majetok žalovaný vlastní, ako hospodári a taktiež
uložil žalovanému bližšie špecifikovať záložné práva zapísané na LV č. XXXX kat. územia I. na týchto
nehnuteľnostiach v prospech VÚB, a.s.. Žalovaný sa v lehote určenej súdom nevyjadril.
Po citácii ust. § 102 ods. 1 , § 74 ods.1, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. prvostupňový súd konštatoval,
že v danom prípade žalobcovia podanou žalobou osvedčili danosť práva, pričom skutočnosti tvrdené
žalobcami budú predmetom dokazovania vo veci samej. Predbežné opatrenie možno nariadiť pre
obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo
vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom
výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac
musia byť dané, alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia
(exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku, alebo iný nárok, a že mu tento
nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu
podobu, pretože práve toto predbežné opatrenie zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon vlastníckych
práv žalovaného a k jeho vydávaniu sa musí pristupovať nanajvýš uvážlivo. Z uvedeného vyplýva, že
žalobcovia sú povinní preukázať, že žalovaný znižuje hodnotu majetku, alebo prípadne nepriaznivo
ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Súd vyhodnotil návrh na vydanie predbežného opatrenia ako
čiastočne dôvodný. Mal za to, že žalobcovia osvedčili danosť práva a čiastočne aj obavu, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a to tým, že žalovaný je krátko existujúcou spoločnosťou s
ručením obmedzeným so základným imaním 5.000,- eur. Súd pritom vzhľadom na rozsah žiadaného
predbežného opatrenia dal možnosť žalovanému, aby na tento návrh reagoval a najmä doložil listiny
svedčiace o hospodárení žalovaného, o jeho majetku. Žalovaný však na výzvu súdu vôbec nereagoval.
Aj túto okolnosť súd považoval za dôvod, na základe ktorého vyhovel návrhu na vydanie predbežného
opatrenia v časti, kde zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami tým spôsobom, že žalovaný
ich do skončenia tohto konania nesmie predať, darovať, postúpiť, teda nesmie dôjsť k prechodu
vlastníckeho práva týchto nehnuteľnosti na iný subjekt. Iná potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi konania a s tým spojená ochrana práva uplatňovaného žalobcami v súdnom konaní nebola v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia preukázaná a tým ani nevyhnutná, potrebná a dôvodná. Aj
ďalší iný zákaz nakladať s nehnuteľnosťou (právo prenajať...), žiadaný žalobcami, by bez relevantného
a preukázaného dôvodu paralyzoval žalovaného a bez primeraného dôvodu by ho obmedzoval nad
rámec potrebnej miery v jeho podnikateľskej činnosti. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu, proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného oparenia
na zloženie peňažnej sumy do úschovy súdu, podali včas odvolanie žalobcovia. Poukazujú na to,
že aj podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovia osvedčili
danosť práva i obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Za takéhoto stavu mal súd vyhovieť aj
ich návrhu na zloženie finančnej sumy do úschovy. Nehnuteľnosti, s ktorými súd zakázal žalovanému
nakladať, sú založené v prospech banky i ďalšieho subjektu záložnými právami a aj v prípade, keby
došlo k uspokojovaniu nárokov predajom týchto nehnuteľností, prednostne by boli uspokojení záložní
veritelia. Na pozemkoch je tiež množstvo tiarch znižujúcich hodnotu nehnuteľnosti. Súdu ani žalobcom
nie je známy rozsah povinností žalovaného zabezpečených záložnými právami. O prístupe žalovaného
k plneniu si svojich povinností svedčí aj to, že žalovaný uložil účtovné závierky za roky 2011 a 2012
do Zbierky listín až dňa 27. 1. 2014, teda o niekoľko rokov neskôr. Môže sa stať, že rozsah záložných
práv je vyšší než hodnota nehnuteľností, a preto pri prípadnom predaji nehnuteľností v rámci exekúcie,
či pri dobrovoľnej dražbe, by žalobcovia nemuseli byť uspokojení vôbec. Preto zákaz previesť či
inak zaťažiť nehnuteľností sa žalobcom javí ako nedostatočný a obava o nevykonateľnosť súdneho
rozhodnutia trvá. Žalovaný nemá takúto udalosť, ktorá je predmetom konania ani poistenú, a teda nie
je krytá poistením, tak ako to napokon vyplýva aj z oznámenia poisťovne GENERALI poisťovňa a.s.
o ukončení likvidácie škodovej udalosti. Žalovaný sa preto nemôže spoliehať ani na poisťovňu, že
uhradí uplatňovanú satisfakciu, ktorú žalobcovia proti nemu uplatňujú v konaní. Žalovaný do dnešného
dňa nereagoval ani na výzvy žalobcov na osobné stretnutie či vysporiadanie veci. Aj keď žalobcovia
žiadali zložiť do úschovy tretinu sumy, ktorú uplatňujú ako náhradu nemajetkovej ujmy, nechávajú
výšku sumy na zváženie súdu, aby rozhodol či zaviaže na zloženie do úschovy nimi požadovanú
sumu alebo aj sumu nižšiu, stále však zabezpečujúcu reálny výkon rozhodnutia súdu. Zabezpečovacia
funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou pomerov nepriaznivým následkom, a teda zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je aj obava,
že by tento výkon bol ohrozený chovaním žalovaného. Žalobcovia pripájajú k odvolaniu aj znalecký
posudok č. 10/2013 zo dňa 2. 12. 2013 vypracovaný Ing. B. O., z ktorého vyplýva, že výťah v čase
úrazu nespĺňal bezpečnostne technické normy pre bezpečnú prevádzku. Výťahy v nehnuteľnosti boli
v dezolátnom stave a v dôsledku toho pri tragickej udalosti zahynul jediný syn žalobcov. Žalobcovia
sú toho názoru, že osvedčili nielen základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ich
nároku, ale aj skutočnosti potrebné pre poskytnutie predbežnej ochrany a zabezpečenia budúceho
výkonu rozhodnutia. Žalovaný je spoločnosťou s nízkym základným imaním, s krátkodobou reputáciou,
so zriadenými záložnými právami a ťarchami na jeho majetku. Poistné plnenie zo škodovej udalosti nie je
možné a žalovaný odmieta komunikovať so žalobcami. Navrhujú preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
v nimi napadnutej časti zmeniť tak, že sa vyhovie aj návrhu na uloženie povinnosti žalovaného zložiť
finančnú sumu do úschovy súdu.
Proti uzneseniu, proti výroku, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené,
podal včas odvolanie žalovaný. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti za
nezákonné. Namieta, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie takéhoto predbežného
opatrenia. Žalovaný považuje dôvody, o ktoré žalobcovia opierali návrh na vydanie predbežného
opatrenia za neopodstatnené. V žiadnom prípade nezakladajú jednu zo základných zákonných
podmienok pre vydanie predbežného opatrenia spočívajúcu v existencii dôvodnej obavy, že by výkon
súdnehorozhodnutiavovecisamejbolohrozenýkonanímžalovaného.Žalovanýmázato,žežalobcovia
okrem osvedčenia práva, ktorého sa vo veci samej domáhajú, neuviedli také rozhodné skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal mu nakladať s nehnuteľnosťou.
Dôvody, na základe ktorých žiadajú vydať predbežné opatrenie nie sú dôvodmi, na základe ktorých
možno konštatovať existenciu dôvodnej obavy. Samotné tvrdenie, že žalovaný môže scudziť vlastné
nehnuteľnosti, aby sa vyhol plneniu žalobcom, neobstojí pre naplnenie obligatórnej podmienky pre
vydanie predbežného opatrenia, a teda v danej veci neexistujú také okolnosti, na základe ktorých by bolo
možné charakterizovať konanie žalovaného ako konanie ohrozujúce záujem žalobcov. Pre absenciu
dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia nie je možné návrhu vyhovieť. Za účelom vylúčenia
akejkoľvek obavy žalovaný predkladá súdu prihlášky do ponukového konania zo 14. 1. 2014, ktoré
predložil Prešovskému zdravotníctvu a.s. za účelom odkúpenia priľahlých pozemkov okolo budovy
PoliklinikyvHumennom,ktorejjevlastníkom.Týmtožalovanýpreukazuje,ževykonávaúkonysmerujúce
nie k zúženiu rozsahu vlastného majetku, ale naopak, k jeho zväčšeniu. Ak neexistuje dôvodná obava z
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a nebola osvedčená ani skutočnosť, že žalovaný by sa
faktickými či právnymi úkonmi snažil ohroziť záujem žalobcov, nie sú splnené podmienky na nariadeniepredbežného opatrenia. Navrhuje preto, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že sa návrh na vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietne.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že je podnikateľským subjektom, ktorý má v
predmete činnosti prenájom nehnuteľností. Prevádzkuje i nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje súdom
prvého stupňa nariadené predbežné opatrenie. Tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpou za kúpnu cenu
vo výške 1.900.000,- eur, na úhradu ktorej použil aj cudzie zdroje, a to prostriedky z úveru od VÚB
a.s. vo výške 1.400.000,- eur. Od kúpy uvedených nehnuteľností investoval a naďalej investuje do
nehnuteľnosti ďalšie finančné prostriedky. Boli realizované rozsiahle rekonštrukcie, ktorými došlo k
zhodnoteniu celej budovy. Žalovaný nemal a ani nemá záujem budovu polikliniky predávať, ale mieni
ju používať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Neobstojí argumentovanie žalobcov, že sa jedná o
mladú spoločnosť, ktorá má len 2 roky a nie je tento argument možné používať ako merítko na hodnotu
spoločnosti. Takýmto merítkom nemôže byť ani výška základného imania spoločnosti. Súdu predkladá
znalecký posudok č. 19/2011 zo 17. 5. 2011 vypracovaný znalcom Ing. B. M., podľa ktorého bola určená
cena nehnuteľnosti vo výške 2.640.000,- eur. Po realizovaných investíciách je hodnota nehnuteľnosti
v súčasnej dobe neporovnateľne vyššia. Na nehnuteľnostiach viaznu záložné práva veriteľov pre ich
pohľadávky, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú cca 2.000.000,- eur. Po odpočítaní súčasnej hodnoty
nehnuteľnosti i hodnoty záväzkov vychádza zostatok niekoľkonásobne prevyšujúci uplatnený nárok
žalobcov. Toto vylučuje právnu argumentáciu žalobcov v podanom odvolaní. Žalobcovia žiadajú zloženie
do úschovy 100.000,- eur, pričom v odvolaní ponechávajú výšku takejto povinnosti na zváženie súdu.
V obdobných veciach podľa rozhodnutí súdov výška priznávaného nároku bola neporovnateľne nižšia.
Napriek tomu, ak bude spoločnosť zaviazaná zaplatiť náhradu, bude majetok žalovaného dostatočne
postačovať na výkon rozhodnutia, ktorého dobrovoľného plnenia sa žalobcovia obávajú. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia musí súd prihliadať na to, aby nedošlo k zásadnému neprimeranému zásahu do
podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalovaný má uzatvorené nájomné zmluvy s lekármi, ktorí poskytujú
zdravotnú starostlivosť v jeho nehnuteľnosti. Žalovaný sa pri nadobúdaní nehnuteľnosti zaviazal, že
nebude používať nehnuteľnosť na inú podnikateľskú činnosť, ako je činnosť súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti. Možnosť iného komerčného využitia je značne zúžená, až obmedzená. Tým,
že by žalovaný mal povinnosť zložiť kauciu, resp. finančnú hotovosť vo výške 100.000,- eur v rámci
požadovaného návrhu, došlo by k ohrozeniu činnosti Polikliniky v Humennom, ako aj k problémom
súvisiacimsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti.Žalovanáspoločnosťsiplnívšetkyúverovézáväzky,
ku ktorým sa zaviazala pri kúpe nehnuteľnosti. Výška prijatého mesačného nájmu od nájomcov
predstavuje sumu cca 21.000,- eur a je použitá na zaplatenie mesačnej splátky úveru poskytnutého
na kúpu polikliniky, ktorá činí 17.950,- eur. Rozdiel zostatku prijatého nájmu sa kumuluje na vykonanie
ďalšej investície do nehnuteľnosti i bežnú údržbu nehnuteľnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že
žalovaná spoločnosť neprejavila ľútosť nad udalosťou, ku ktorej došlo 18. 10. 2013. Predmetná tragická
udalosť všetkých nepriaznivo zasiahla, vyjadrili k nej ľútosť vo všetkých médiách jednak v printových
ako aj terestriálnych. Tiež listom zo dňa 11. 2. 2014 prejavili ľútosť nad udalosťou. Preto tvrdenie
žalobcov je nepravdivé. Udalosť je predmetom šetrenia v trestnom konaní, ktoré do dnešného dňa
nie je právoplatne skončené a nie je tak právoplatne rozhodnuté, či konkrétna osoba zavinila alebo
nezavinila vznik takéhoto nešťastia. Nesúhlasí ani s tým, že by sa na predmetné odškodnenie nárokov
nevzťahovalo poistenie. S postojom poisťovne k jej povinnosti nahradiť škodu nesúhlasí, pričom opiera
svoj názor aj o rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. 10. 2013. Pri kúpe nehnuteľnosti sa vychádzalo z
toho, že každá financujúca banka, ako aj podnikateľské subjekty požadujú ručenie vo forme záložného
práva na nehnuteľný majetok dlžníka. Žalobcom podľa názoru žalovaného ušlo to, že v priebehu rokov
2012 - 2014 žalovaná spoločnosť riadne hradila časť svojho dlhu a naďalej uhrádza tento dlh z predmetu
podnikania, ktorým je prenájom uvedenej nehnuteľnosti. Podľa žalovaného do budúcna sa nemusia
žalobcovia obávať prípadného výkonu rozhodnutia. Práve naopak, je toho názoru, že svojím návrhom
žalobcovia ohrozujú vykonateľnosť prípadného rozhodnutia vo veci samej. Nesúhlasí s tým, že poskytol
súdužiadanéinformácieojehohospodárení.Informáciesúverejnedostupnézjehodaňovéhopriznania,
ako aj z dokladov uložených v Zbierke listín a čo sa týka úverových a záložných zmlúv, tieto sa nachádza
v Katastri nehnuteľnosti, kde si ich žalobcovia môžu overiť, prípadne sa bližšie s nimi aj oboznámiť.
Podľa názoru žalovaného, ak by súd vyhovel návrhu žalobcov a uložil mu povinnosť zložiť tak vysokú
finančnú hotovosť do úschovy súdu, malo by to pre neho za následok likvidáciu spoločnosti, jej platobnú
neschopnosť, objektívnu nemožnosť riadne a včas splácať svoje záväzky, bankový úver, na základe
ktorého je zriadené záložné právo v prospech banky ako záložného veriteľa, čím by v neposlednom
rade bolo ohrozené aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v okolitom regióne, pretože v budove jeminimálne 85 % nájomcov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Vydaním predbežného opatrenia
v znení ako ho žiadajú žalobcovia by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníctva žalovaného i k
obmedzeniu jeho podnikania. Odvolanie žalobcov smerujúce proti zamietajúcemu výroku súdu v časti
zloženia sumy 100.000,- eur do úschovy označuje tak za nedôvodné a žiada, aby aj v tomto rozsahu
bol návrh žalobcov na nariadenia predbežného opatrenia zamietnutý. Pripája k tomuto vyjadreniu aj
znalecký posudok č. 19/2011 od znalca Ing. B. M., kúpnu zmluvu uzavretú s predávajúcim Spoločné
zdravotníctvo a.s. dňa 5. 6. 2012, zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 920/2012/
ZZ z 11. 6. 2012, dodatok č. 3 k zmluve o termínovanom úvere č. 899/2011/UZ uzavretej s VÚB a.s.
dňa 7. 6. 2012.
Odvolací súd prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p..
Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani
povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia i
konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť.
Vo všeobecnosti platí, že na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o
návrhu na predbežné opatrenie, musí existovať právny záujem.
Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ
spočíva v znení § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať záujem
na predbežnom opatrení a je jeho povinnosťou osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 102 ods.1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.
Podľa § 76 ods. 1 písm. d), f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, niečo vykonal, niečo sa zdržal alebo niečo znášal.
Tak ako je už uvedené vyššie, zmyslom predbežného opatrenia je aj možná dočasná úprava pomerov
účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada,
tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana
toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby
prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie predbežného
opatrenia žiada. Predbežným opatrením za žiadnych okolností nie je prejudikovaný konečný výsledok
sporulensanímzaisťuje,abykonečnérozhodnutiemohlomaťvôbecreálnyzáklad.Abysúdrozhodujúci
o návrhu o predbežnom opatrení mohol zákonným spôsobom realizovať dočasnú úpravu pomerov
účastníkov, je zákonnou úpravou vyžadované, aby žalobca súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok
a jednak, že je tu potreba dočasne upraviť pomery účastníkov.Judikatúra (viď napr. NS SR 2 MCdo 5/2005) zdôraznila, že predbežným opatrením môže súd dočasne
upraviť pomery účastníkov konania aj pre dobu od podania návrhu vo veci, až do jej právoplatného
skončenia.Predbežnéopatreniemožnonariadiťpreobavu,žebyvýkonsúdnehorozhodnutia(exekúcia)
bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo
byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené
mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca
má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.
Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena môže byť síce niekedy pre stranu sporu nesmierne
obtiažné, až nesplniteľné, najmä keď prístup k relevantným informáciám a dôkazom má protistrana
alebo aj tretia osoba, ale procesné právo to vyvažuje a zmierňuje tzv. všeobecnou (ale aj konkrétnou)
edičnou povinnosťou, t.j. povinnosťou každého predložiť na výzvu súdu predmety alebo listiny a dôkazy,
či určením právnych domnienok.
Súd musí tieto okolnosti zvážiť. Aj v konaní o vydanie predbežného opatrenia musí žalobca produkovať
také skutočnosti, ktoré môžu smerovať k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností,
ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti)
nariadenia predbežného opatrenia (viď aj rozhodnutie č. 15/1972 v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanov).
V konaní vo veci žalobcovia uplatňujú nároky súvisiace so zásahom do ich osobnostných práv na
súkromie a rodinný život chránený ust. § 11 Obč. zák.. Vzhľadom na neodstrániteľné následky zásahu
žiadajú aj o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí urobil záver o osvedčení základu tohto nároku
uplatňovaného žalobcami. Žalovaný podaným odvolaním a ani vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov
nespochybňuje osvedčenie základu nárokov uplatneného žalobcami. Pre rozhodnutie o podaných
odvolaniach bolo tak určujúcim zodpovedanie otázky, či sú osvedčené také skutočnosti, ktoré
odôvodňujú takú dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ktorá je potrebná z dôvodu ohrozenia budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia a v neposlednom rade aj otázku primeranosti nariaďovaného predbežného
opatrenia (v prípade záveru o potrebe jeho nariadenia).
Žalobcovia dôvodne pri tvrdení týchto skutočností vychádzajú z verejne dostupných informácií o výške
základného imania vedeného v Obchodnom registri i o obsahu listov vlastníctva o majetku vo vlastníctve
žalovaného. Reálne existujúcimi aktuálnymi informáciami o stave majetku žalovaného disponuje zatiaľ
len sám on. Ak už súd prvého stupňa požadoval od žalovaného listiny o jeho majetkových pomeroch,
konal tak len v súlade s možnosťami využitia vyššie uvedenej edičnej povinnosti každého predložiť súdu
predmety a listiny (dôkazy) potrebné pre zistenie takých skutočností, ktoré sú potrebné pre objasnenie
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Žalovaný na túto výzvu súdu prvého stupňa nereagoval. Procesnú iniciatívu v tomto smere realizuje až
po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Každopádne však ani z obsahu týchto jeho podaní nevyplýva, že by spochybňoval skutočnosti,
že ako právnická osoba vznikol dňom 16. 6. 2011, kedy bol zrealizovaný zápis spoločnosti do
Obchodnéhoregistra.Spoločnosťskutočnevzniklasozákladnýmimanímvovýške5.000,-eur.Žalovaný
nespochybňuje v odvolacom konaní ani to, že podstatnú časť nadobúdaného majetku získal z úverových
zdrojov.Jetologickéajvnadväznostinaobsahnímpredkladanejkúpnejzmluvy,vktorejsaužkonštatuje
v preambule, že dňa 5. 9. 2011 (krátko po vzniku spoločnosti) žalovaná spoločnosť uzavrela zmluvu o
budúcej zmluve, podľa ktorej na budúcu zmluvu zložila predávajúcemu zábezpeku vo výške 190.000,-
eur. Bez akýchkoľvek pochybností na zaplatenie tretej splátky kúpnej ceny (č.l. 110 spisu) vo výške
1.400.000,- eur boli poskytnuté prostriedky z úveru od Všeobecnej úverovej banky, a.s., o čom svedčí
aj obsah Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 920/2012/ZZ (č.l. 121 a nasl. spisu).
Zdá sa byť logickým, že ak pri založení spoločnosti mala spoločnosť základné imanie 5.000,- eur, ajna financovanie ďalších zložiek kúpnej ceny na predmetné nehnuteľnosti boli použité iné zdroje, než
vlastný majetok.
Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. okrem iného z časti C - ťarchy vyplývajú záložné práva
v prospech VÚB a.s., a to podľa zavkladovanej listiny V 741/2012 a listiny V 1294/2013. V tejto časti
je vedené aj ďalšie záložné právo v prospech Mliekoservis Slovakia a.s. podľa zavkladovanej zmluvy
č V 311/2014.
Za takéhoto stavu niet dôvodu na pochybnosti o tom, že podstatná časť týchto nehnuteľností, resp.
ich nadobúdacia hodnota, je krytá prostriedkami z úveru zabezpečeného záložným právom. Na strane
druhej je z obsahu predloženej kúpnej zmluvy zrejmé aj to, že kupujúci sa zaviazal po dobu 20 rokov
odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zachovať doterajší účel využitia stavby,
ktorým je prenájom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych zariadení, ambulancií v
súlade so zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a to na ploche predstavujúcej
minimálne 85 % prenajímateľnej plochy stavby, ktorá bola predmetom tohto konania. Obsah zmluvy
svedčí aj o predkupnom práve v prospech predávajúceho súvisiaceho aj napr. so zmenou doterajšieho
účelu využitia stavby.
Takýto obsah zmluvného dojednania svedčí o tom, že žalovaná spoločnosť je limitovaná v spôsobe
využitia i spôsobe nakladania s nehnuteľnosťami. Ďalšie súdom uložené obmedzenie s nakladaním
s nehnuteľnosťami by mohlo privodiť obmedzenie žalovaného v jeho podnikateľskej aktivite práve
zameranej na plnenie povinnosti prenajímateľa a napokon aj na produkovanie zisku z takejto
podnikateľskej činnosti, čo by v neposlednom rade do budúcna mohlo skutočne ohroziť aj uspokojenie
nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní. Ak sú predmetné nehnuteľností predmetom záložných
zmlúv, treba súhlasiť so žalobcami aj v tom, že pri prípadnom realizovaní záložných práv záložných
veriteľov by mohlo dôjsť ku stavu, keď budú prednostne či celkom z predaja založených nehnuteľností
uspokojení len záložní veritelia.
Za takéhoto stavu účelu dočasnej úpravy práv a povinností účastníkov so zámerom na zabezpečenie
budúceho výkonu rozhodnutia by nemalo slúžiť obmedzenie nakladania žalovaného s predmetnými
nehnuteľnosťami. Preto v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa a na zamietnutie tohto návrhu na zákaz nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným.
Na strane druhej, ak sú podnikateľské aktivity žalovaného (aj podľa jeho vyjadrenia) zamerané
predovšetkým na prenájom nehnuteľností, je zrejmé pri kalkulácii, ktorú používa samotný žalovaný, že
z prenájmu má každomesačne rozdiel medzi príjmom a nákladmi na plnenie úverových povinností v
rozsahu takmer 4.000,- eur.
Stav majetku žalovaného, deklarovaný aj samotným žalovaným, svedčí o tom, že by budúci výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Práve dohodnuté záložné práva či spomenuté predkupné právo
môžu byť tými skutočnosťami, ktoré budúci výkon rozhodnutia môžu ohroziť. Nezanedbateľným je aj
tvrdenie samotného žalovaného o potrebe ďalších investícií do nehnuteľností. Žalovaný však deklaruje
i spôsobilosť plniť kúpnu cenu v ponukových konaniach na predaj nehnuteľného majetku tak, ako to
uvádza v prihláškach, ktoré sú v spise na č.l. 61 či 65. Z obsahu týchto prihlášok nie je zrejmé, že by
tieto prostriedky boli len z vlastných zdrojov žalovaného. Na strane druhej, keď je žalovaný spôsobilý
plniť takéto povinnosti, je aktuálne možné aj pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia
uložiť žalovaného povinnosť v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Ak žalovaný chce a podľa neho
samotného môže peňažné prostriedky použiť na účel nadobúdania týchto nehnuteľností v ponukových
konaniach, svedčí to aj o jeho spôsobilosti zabezpečiť si prostriedky aj z iných zdrojov, a teda môže
disponovať aj prostriedkami, ktoré by mohol zložiť do úschovy na súde, s tým, že by v budúcnosti tieto
prostriedky boli použité pre prípadný budúci výkon rozhodnutia.Pri posudzovaní primeranosti výšky takéhoto plnenia treba mať na zreteli to, aby zložené finančné
prostriedky splnili účel zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia, ale na druhej strane i to, aby
nad mieru primeranú pomerom neobmedzili žalovaného vo výkone jeho podnikateľských aktivít.
Vychádzajúc z pravidelného príjmu žalovaného z prenájmu nehnuteľností a majúc na zreteli aj
spomenutú primeranosť obmedzenia, či uloženia povinnosti žalovaného k uplatňovanej pohľadávke vo
veci samej, je odvolací súd toho názoru, že účelu, aký má na mysli ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. splní uloženie povinnosti zložiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu v 1.
rade sumu vo výške 20.000,- eur a pre žalobkyňu v 2. rade tiež sumu 20.000,- eur. Z uvedených dôvodov
podľa § 220 O.s.p. odvolací súd teda rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia týkajúci sa zákazu nakladania s nehnuteľnosťami zamietol, ale zamietajúci výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa o povinnosti zložiť finančnú sumu do úschovy zmenil tak, že uložil
žalovanému zložiť do súdnej úschovy pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu
k žalobcovi v 1. rade sumu 20.000,- eur a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,- eur. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že určením takejto výšky sumy, ktorú je žalovaný povinný zložiť do
úschovy, nejudikoval odvolací súd záver o výške plnenia, ktoré by žalobcovia mali mať prisúdené v
súvislosti s rozhodovaním o náhrade nemajetkovej ujmy uplatňovanej vo veci samej.
Aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s ust. § 145 ods. 1 O.s.p. rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
Postup pri plnení súdom uloženej povinnosti prijatím peňazí do úschovy upravujú ust. § 352 ods. 1, 2
O.s.p..
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.