Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Ntok/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013010005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013010005.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Františka
Kováča a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému U. P., nar. XX.XX.XXXX v N., t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, vo veci návrhu na
povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného U. P., nar. XX.XX.XXXX v N. na povolenie obnovy

konania smerujúci proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03 zo dňa
31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010 z a
m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03 zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010 boli U. P. a S. F. uznaní za vinných z

trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), h) Tr. zák.
účinného do 31. júla 2001, na tom skutkovom základe, že dňa 14. júla 2000 v odpoludňajších hodinách
po tom, čo na samote zvanej Morské oko v obci Ivanovce, obžalovaní S. F. a U. P. zistili, že E. P., s
ktorým sa tesne pred tým zoznámili, býva v rodinnom dome č. XXX sám, vytipovali si, že tento môže
mať väčší obnos peňazí a cenností a po vzájomnej dohode obaja vošli do domu E. P. nezisteným
spôsobom a prinesenou sekerou strednej veľkosti, obaja obžalovaní zaútočili na E. P., ktorý sa v tom

čase nachádzal v kuchyni tak, že ostrím, ako aj tupou časťou sekery ho opakovane udierali najmä do
oblasti hlavy, ale aj chrbta a dolných a horných končatín, pričom údery, najmä na oblasť hlavy, ktoré boli
vedené veľkou intenzitou spôsobili poškodenému smrť a takmu spôsobili celkovo 35 tržnozmliaždených,
sečných a bodných rán, pričom, keď sa E. P. počas útoku sekerou bránil, obaja obžalovaní mu na zemi
zviazali ruky a nohy kusmi nezistenej látky a následne ho prikryli perinou, pričom obaja obžalovaní
prehľadávali miestnosti domu a odcudzili potraviny, a to údené mäso, mäsové výrobky, chlieb a dva

poháre sterilizovaných uhoriek v celkovej hodnote asi 314 Sk.

Za to bol obžalovanému U. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák.
účinného do 01.01.2006 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pričom pre výkon
uloženého trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 01.01.2006 zaradený do tretej
nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 27. apríla 2001, sp. zn. 4T/217/00, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. júna 2001, sp. zn. 4To/77/01. Zároveň bolo podľa § 73 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006 rozhodnuté o zhabaní veci - sekery, ktorej vlastníkom sa stal štát. Napokon podľa § 228
ods. 1 Tr. por. bol U. P. spoločne a nerozdielne s S. F. zaviazaní nahradiť poškodenej Y. P. škodu vo
výške 53 101,80 Sk.Dňa 09.09.2013 bol Krajskému súdu v Trenčíne doručený návrh odsúdeného U. P. na povolenie obnovy
konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03
zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010.

Vo svojom návrhu U. P. uvádzal, že bol odsúdený nevinne, nakoľko vraždu spáchal sám F., k čomu sa
tento aj priznal. Už predošlý návrh na obnovu konania mu bol dňa 08.07.2010 nezmyselne zamietnutý,
keď súdy vedia, že je nevinný a vraždil sám F.. Žiada len pravdu a spravodlivosť a nemieni ďalej trpieť za
to, čo on nikdy neurobil. Naopak, štát by mu mal byť vďačný, nakoľko len vďaka jeho udaniu mohli chytiť
pravého vraha F. a objasniť odložený a nevyriešiteľný prípad. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam

žiadal o povolenie obnovy konania.

Krajský súd v Trenčíne dňa 25.10.2013 na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 2Ntok/2/2013
rozhodol tak, že podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného U.
P. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03 zo
dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010
odmietol.

Na podklade sťažnosti podanej odsúdeným rozhodol Najvyšší súd SR dňa 22.01.2014 uznesením, sp.
zn. 3Tost/38/2013 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Ntok/2/2013 z 25.10.2013 a krajskému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol, v podstate z tých dôvodov, že boli v konaní o obnove konania porušené práva odsúdeného,
nakoľko v jeho prípade boli splnené dôvody povinnej obhajoby, pričom odsúdený obhajcu nemal.

Následne krajský súd po vrátení spisového materiálu Najvyšším súdom SR odsúdenému ustanovil
obhajcu, keďže tento si ho sám nezvolil.

Medzitým odsúdený doplnil svoju pôvodnú žiadosť o obnovu konania o ďalšie podania, a to zo dňa
13.01.2014, doručené krajskému súdu 17.01.2014, ďalej zo dňa 29.01.2014, doručené krajskému súdu
04.02.2014, zo dňa 25.02.2014, doručené krajskému súdu 25.02.2014, zo dňa 20.03.2014, doručené

krajskému súdu 24.03.2014 a zo dňa 01.05.2014, doručené krajskému súdu 05.05.2014. Svojimi
podaniami, ktoré pomerne obsiahlo odsúdený odôvodnil, sa domáhal obnovy konania v podstate z troch
dôvodov. Prvým bola skutočnosť uvádzaná už v jeho prvom podaní, t. j. že bol odsúdený nevinne,
nakoľko vraždu spáchal F. sám, k čomu sa aj tento priznal. On bol odsúdený nevinne a žiada len
spravodlivosť. Druhým dôvodom, pre ktorý by mala byť povolená obnova konania je skutočnosť, že

pri ukladaní trestu bola použitá tzv. asperačná zásada, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR,
ktorý mu bol ukladaný za použitia ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pričom
s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 bola táto
zásada zrušená, preto musí u neho dôjsť k zníženiu trestu. Tretím dôvodom pre povolenie obnovy
konaniajeskutočnosť,žerozsudkomNajvyššiehosúduSRmuboluloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobody

vo výmere 10 rokov pre trestný čin vraždy za súčasného zrušenia výroku o treste Okresného súdu
Bratislava V z 27.04.2001, sp. zn. 4T/217/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 27.06.2001, sp. zn. 4To/77/01, pričom ďalšími rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 1T/149/05 zo dňa 30.03.2006 mu bol uložený trest odňatia slobody na 5 rokov
nepodmienečne a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/34/02 zo dňa 23.04.2002

mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne, čím bola prekročená maximálna hranica
trestnej sadzby 15-tich rokov odňatia slobody uvedená v § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože v skutočnosti
vykonával 16 rokov trestu odňatia slobody.

Krajský súd dňa 6. mája 2014 rozhodujúc v zmysle § 402 ods. 1 Tr. por. vo veci vykonal verejné
zasadnutie a vypočul odsúdeného, ktorý na podanom návrhu zotrval, pričom v plnej miere poukázal na

písomné odôvodnenia svojho návrhu.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému bol
ukladaný trest v trvaní 10 rokov, ďalej rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota v trvaní 5 rokov a
napokon aj Okresným súdom Bratislava V v trvaní 1 rok sa domnieva, že bola prekročená maximálnahranica pre uloženie tohto druhu trestu v zmysle Trestného zákona, čo samo o sebe odôvodňuje
povolenie obnovy konania vo veci. V ďalšom sa pridržal písomných podaní odsúdeného, ktoré boli
konštatované krajským súdom a kde odsúdený poukázal na ďalšie dôvody, pre ktoré by mala byť

povolená obnova konania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania považuje za nedôvodný a navrhla ho v zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnuť,
nakoľko nie sú podľa jej názoru splnené dôvody na jej povolenie v zmysle § 394 Tr. por. Dodala, že
ustanovenia, ktorým bola zavedená asperačná zásada do Trestného zákona nadobudla účinnosť až

01.09.2003, pričom skutok odsúdený spáchal skôr, a teda ani mu nebol ukladaný trest s použitím tzv.
asperačnej zásady.

Krajský súd po preskúmaní návrhu odsúdeného dospel k nasledujúcim záverom.

Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom

zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom
prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a
návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394 .

V zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pokiaľ ide o odsúdeným uvádzaný prvý dôvod na obnovu konania smerujúci proti výroku o vine a
treste, krajský súd posudzujúc dôkazy, ktoré by mali odôvodňovať povolenie obnovy v tomto smere,
zistil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2 Ntok/1/2010 zo dňa 8. júla 2010 bol už raz
návrh U. P. na povolenie obnovy konania, ktorý podal vo veci rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp. zn.
21T/2/03 zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa

10.03.2010podľa§ 399ods.2Tr.por.zamietnutý,pretožesúdnezistilpodmienkyobnovykonaniapodľa
§ 394 Tr. por. Z návrhu odsúdeného v predmetnom konaní je pritom zrejmé, že novou skutočnosťou
odôvodňujúcou povolenie obnovy konania malo byť priznanie S. F. pred spoluväzňom D. X. a osobami
s prezývkou „C.“ resp. „C.“, že vraždu spáchal sám a odsúdený P. sedí nevinne. Z uznesenia krajského
súdu v tomto predchádzajúcom konaní napokon vyplýva, že uvedené skutočnosti vyhodnotil ako súdu

už skôr známe, nakoľko už z odsudzujúcich rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu
Slovenskej Republiky je zrejmé, že odsúdený P. aj v pôvodnom konaní svoju obhajobu založil na tvrdení,
že je nevinný a vraždil výlučne odsúdený F.. Pritom spoluodsúdený F. bol v pôvodnom konaní k účasti
U. P. na vražde taktiež vypočutý a jeho výpoveď, ako aj výpoveď odsúdeného P. bola v kontexte aj s
ďalšími dôkazmi súdmi vyhodnotená. Následne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 3Tost/22/2010 bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného U. P., ktorú podal proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2 Ntok/1/2010 zo dňa 8. júla 2010, zamietnutá.Z uvedeného potom vyplýva, že aktuálne podaný návrh odsúdeného U. P. na obnovu konania uvádza
v tejto časti tie isté skutočnosti a dôkazy, pre ktoré už bol skôr právoplatne zamietnutý a vo vzťahu k
uznanej vine je návrh nanovo podaný len opakovaním rovnakých dôvodov, pričom krajský súd v súčasne

vedenom konaní rozhodujúc o návrhu odsúdeného nezistil v tomto smere oproti predošlému návrhu
žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por., čo by napokon
samo o sebe odôvodňovalo odmietnutie návrhu podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 399 ods. 2 Tr. por.

Pokiaľ ide o druhý dôvod uvádzaný odsúdeným a to, že trest mu bol v pôvodnom konaní ukladaný za
použitia tzv. asperačnej zásady, čo samo o sebe s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.

PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým bola táto zásada zrušená, odôvodňuje povolenie obnovy
konania, ani tu sa krajský súd s takýmto názorom nestotožnil. Najvyšší súd SR pri ukladaní trestu U.
P. rozsudkom sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010 síce ukladal trest s použitím ustanovenia § 35
ods. 2 Tr. zák., avšak bez použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá bola zavedená do Trestného zákona
až zákonom č. 171/2003 účinným od 01.09.2003, pričom skutky, za ktoré trest ukladal, boli spáchané
skôr. Použitie ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. platného v čase spáchania činu vyjadrovalo skutočnosť,

že išlo o trest súhrnný. Až po účinnosti zákona č. 171/2003 bol do Trestného zákona v ustanovení § 35
doplnený ods. 2, podľa ktorého sa upravovala trestná sadzba v zmysle tzv. asperačnej zásady a ods. 3
tohto ustanovenia potom obsahoval zásady pre uloženie súhrnného trestu. Vzhľadom k uvedenému ani
vyššie citovaná argumentácia odsúdeného neodôvodňuje povolenie obnovy konania.

Napokon pokiaľ ide o posledný dôvod uvádzaný odsúdeným, že uložený trestom vo výmere 10 rokov,

s prihliadnutím na ďalšie vyššie citované rozhodnutia súdov, došlo k prekročeniu maximálnej výmery
trestu 15 rokov určenej zákonom v ustanovení § 39 ods.1 Tr. zák. účinného v čase činu pre trest odňatia
slobody, ani tomuto nemožno prisvedčiť.

Ako vyplýva z registra trestov a napokon aj rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009, U.
P. bol rozhodnutiami predchádzajúcimi rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03 zo dňa

31.05.2006vspojenísrozsudkomNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1To/15/2009zodňa10.03.2010viackrát
odsúdený.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 27.02.2001 sp. zn 4T/217/00 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001 sp. zn. 4To/77/01 bol U. P. uznaný za vinného z trestného
činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

20 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 27.06.2005. Pretože obžalovaný
nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia bol mu dňa 10.09.2002 tento trest premenený na
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 09.10.2004.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/34/02, zo dňa 23.04.2002 bol U. P. uznaný
za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený trest odňatia

slobody vo výmere jedného roka, ktorý vykonal dňa 03.07.2003.

Napokon rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.03.2006, sp. zn. 1T 149/2005 bol U.
P. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý v čase rozhodovania Najvyššieho súdu ešte vykonával a mal
ho vykonať dňa 15. marca 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní v konaní pod sp. zn. 1To/15/2009 riešil
otázku, či všetky tieto odsúdenia sú podkladom pre ukladanie súhrnného trestu v predmetnej trestnej
veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1To/15/2009 proti U. P., pričom dospel k záveru, že
súhrnný trest je potrebné ukladať len vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
z 27.04.2001, sp. zn. 4T/217/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001

sp. zn. 4To/77/01. Pokiaľ ide o odsúdenia Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 1T/34/02 z 23.04.2002
najvyšší súd skonštatoval, že v danom prípade nejde o súbeh trestných činov, ale o typickú recidívutrestnej činnosti, preto vo vzťahu k tomuto odsúdeniu neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného
trestu odňatia slobody. Aj pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo
dňa 30.05.2005 sp. zn. 1T/149/05 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

14.06.2006, sp. zn. 3To/151/06, ani vo vzťahu k tomuto rozsudku neprichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu. Tieto svoje závery najvyšší súd riadne odôvodnil, pričom krajský súd rozhodujúci
aktuálne o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného na ne poukazuje.

Napokon najvyšší súd v odôvodnení tiež uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 01.01.2006, za súčasného rešpektovania ustanovenia § 36 Tr. zák., uložil obžalovanému

U. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v maximálnej výmere
10 rokov, ktorá vzhľadom na doposiaľ nevykonaný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu v
Rimavskej Sobote vo výmere 5 rokov, neprevyšuje maximálnu možnú výmeru trestu odňatia slobody,
upravenú v tom čase platnou právnou úpravou.

Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na ustanovenie § 36 Tr. zák., podľa ktorého ak súd
odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom

vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou
trestu, uloženého skorším rozsudkom, prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom, pre tento
druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich
piatich rokov, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

Krajský súd zistil, že z trestov uložených skoršími rozsudkami bol v čase vyhlásenia rozsudku

Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010 nevykonaný len trest
odňatia slobody uložený U. P. Okresným súdom Rimavská Sobota zo dňa 30.03.2006, sp. zn. 1T
149/2005 vo výmere 5 rokov. Ďalšie dva tresty uložené predchádzajúcimi rozhodnutiami Okresného
súdu Bratislava V, tak ako je konštatované vyššie boli už v čase rozhodovania Najvyššieho súdu SR
vykonané (dňa 03.07.2003, resp. dňa 09.10.2004). Z vyššie uvedených dôvodov neboli pri ukladaní

trestu U. P. rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/03 zo dňa 31.05.2006 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To/15/2009 zo dňa 10.03.2010 porušené ustanovenia § 36,
resp. 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebola prekročená najvyššia zákonom dovolená výmera pre trest
odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený U. P. vo svojich podaniach neuviedol

žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
adôkazmiužskôrznámymi,odôvodniťinérozhodnutieovinealebotreste,pretojehonávrhnapovolenie
obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať na

podpísanom súde do troch dní od jeho oznámenia.