Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217613
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812217613.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. P., bytom A. X. č. XXX, 2/ G.. U. P., bytom Q.
XXX, 3/ P.. N. M., bytom A. X. č. XXX, 4/ P.. X. O., bytom F., H. XX, zastúpenej navrhovateľkou 3/, proti
odporkyniam 1/ P. P., bytom P. C. XX a 2/ B. O., bytom F. XX/XX, zastúpeným JUDr. Jánom Lackom,
advokátomsosídlomvKanianke,Bojnickácesta28/5,ozaplateniesumy2.308,60eurspríslušenstvom,
na odvolanie odporkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. decembra 2013, č.

k. 10C/286/2012-98, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.12.2013 č. k. 10C/286/2012-98 bolo odporkyniam 1/ a
2/ uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4/,/ každému z nich sumu 577,15 eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.05.2012 do zaplatenia, po odpočítaní sumy 1,18 eur na úroku z

meškania u navrhovateľky 1/, po odpočítaní sumy 9,05 eur na úroku z omeškania u navrhovateľov 2/, 3/,
4/ u každého z nich a nahradiť im trovy konania v sume 155 eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva
so zreteľom na jeho obsah možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladá
majetkové práva nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa
práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. I keď v dedičskom rozhodnutí sa neuvádzala

konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom (a ani sa uvádzať nemohla, lebo vzhľadom na to, že sa
mala odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty ako
predmetu dedičstva, sa mohla stať známou až v budúcnosti), bola určená takým spôsobom, ktorý pri
splnení v ňom uvedenej podmienky umožňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností. Uvedený
právny názor prezentovaný NS SR v rozsudku č.k. 5Cdo 96/2000 zo dňa 26.11.2003 je možné aplikovať
aj v prejednávanej veci, v ktorej zistený skutkový stav bol porovnateľný z vecou prejednávanou NS SR.

Medzi účastníkmi bolo nesporné a jednoznačne z obsahu dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho
notárstva v Prievidzi D/194/1987 zo dňa 23.3.1987 vyplývalo, že odporkyne 1/a 2., každá v rovnakom
podiely, nadobudli dedičstvo po nebohej M. P.. V dedičskom rozhodnutí sa súčasne zaviazali, že v
prípade, ak by v budúcnosti za predmetné nehnuteľnosti obdržali náhradu, vyplatia ustupujúcim dedičom
ich zákonné dedičské podiely, a to v lehote 10 dní od obdržania náhrady, prípadne predaja. Jedným z
ustupujúcich dedičov bol právny predchodca navrhovateľov, Q. P., ktorého dedičský podiel predstavoval

hodnotu 1/5. Q. P. zomrel dňa X.XX.XXXX. Dedičské konanie sa viedlo pod č.k. 8D/84/2006. Vo veci
bolo rozhodnuté Osvedčením o dedičstve č.k. 8D/84/2006-61, Dnot 69/2007 zo dňa 11.12.2007. Smrťou
Q. P. jeho právo na zaplatenie hodnoty zákonného dedičského podielu s poukazom na cit. ust. § 579
ods. 2 Občianskeho zákonníka nezaniklo, prešlo na jeho právnych nástupcov, t.j. navrhovateľov 1/až 4..
Z obsahu záväzku odporkýň vyjadreného v dedičskom rozhodnutí nie je možné podľa názoru okresného
súdu vyvodiť záver, že odporkyne sa zaviazali ustupujúcim dedičom v prípade obdržania náhrady za

zdedené nehnuteľnosti zaplatiť hodnotu ich dedičských podielov zo všeobecnej ceny dedičstva určenej v
dedičskom rozhodnutí. Pokiaľ by mal platiť takýto výklad obsahu záväzku odporkýň, bol by jednoznačnevyjadrený v obsahu dedičského rozhodnutia, pretože v čase prejednania dedičstva po nebohej M. P.
bola všeobecná cena dedičstva známa, uvedená v dedičskom rozhodnutí a účastníkom dedičského
konania nič nebránilo, aby záväzok odporkýň vyjadrili konkrétnou sumou vo vzťahu k ustupujúcim

dedičom zodpovedajúcou hodnote ich zákonných dedičských podielov vypočítaných zo všeobecnej
ceny dedičstva. Ak dohoda dedičov neobsahovala konkrétnu sumu, ktorú sa zaviazali odporkyne
v prípade obdržania náhrady za zdedené nehnuteľnosti zaplatiť ustupujúcim dedičom, je potrebné
vychádzať z toho, že v čase uzavretia dedičskej dohody nebola objektívne známa a hodnota dedičských
podielov ustupujúcich dedičov zodpovedala podielu z vyplatenej náhrady, získanej odporkyňami neskôr,

v danom prípade z kúpnej ceny, ktorú získali za predaj týchto nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé,
že vôľou ustupujúcich dedičov nebolo v prípade nadobudnutia náhrady za nehnuteľnosti odporkyňami,
získať finančnú náhradu za zákonný dedičský podiel zo všeobecnej alebo čistej hodnoty dedičstva,
pretože prejav vôle odporkýň vyjadrený v ich záväzku takejto vôli nezodpovedal. Rozdelenie získanej
náhrady za nehnuteľnosti (z hodnoty kúpnej ceny), ktoré pripadli do podielového spoluvlastníctva
odporkýň, v prípade ich scudzenia medzi ustupujúcich dedičov podľa výšky ich dedičských podielov,

predstavovalo vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, spravodlivú alternatívu takému vyporiadaniu
dedičstva, pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva dedičov podľa
výšky ich dedičských podielov, a to najmä z hľadiska hodnoty nehnuteľností v čase ich scudzenia, ktorá
ovplyvnila výšku náhrady. Pre ustupujúcich dedičov, ktorí sa vzdali výhod vlastníctva nehnuteľností v
prospech odporkýň, by bolo nespravodlivé, aby ich dedičský podiel v prípade nadobudnutia náhrady

odporkyňami, bol vypočítaný zo všeobecnej, prípadne čistej hodnoty dedičstva, ak v čase nadobudnutia
náhrady, t.j. kúpnej ceny v sume 13.277,50 eur, táto bola niekoľkonásobne vyššia ako hodnota
nehnuteľností v čase prejednania dedičstva. Ak by dedičstvo nadobudli všetci zákonní dedičia rovnakým
dielom, hodnota podielu každého dediča na nehnuteľnostiach by zodpovedala podielu na získanej
kúpnej cene, nie podielu na všeobecnej hodnote dedičstva zistenej v dedičskom konaní. Ani použitím

výkladového pravidla týkajúceho sa právnych úkonov (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je
možné dospieť k záverom prezentovaným odporkyňami, že obsahom ich záväzku bola povinnosť
vyplatiť ustupujúcim dedičom v prípade nadobudnutia náhrady za zdedené nehnuteľnosti hodnotu ich
zákonného dedičského podielu vypočítanú zo všeobecnej hodnoty dedičstva, ktorú majetok poručiteľky
mal v čase prejednania dedičstva v sume 41.790,- Kčs. Napokon odporkyne zdedené nehnuteľnosti

osobne neužívali, prenajímali ich a aj z tohto dôvodu je spravodlivé, aby finančná náhrada za dedičské
podiely všetkých zákonných dedičov po nebohej M. P. bola u každého z nich rovnaká. Ďalej okresný
súd uviedol, že otázka vložených investícií do rodinného domu nebola predmetom konania, preto sa
ňou súd nezaoberal. Je však pravdou, že do rodinného domu vložil vlastné finančné prostriedky najmä
navrhovateľ 2/ vsume 81.445,- Sk, z ktorej mu odporkyne vyplatili sumu 58.100,- Sk. Pokiaľ vybral

finančné prostriedky z vkladnej knižky, vybral ich so súhlasom odporkýň v sume 11.000,- Sk, ktoré
použil pre svoje potreby. Táto suma bola odpočítaná z výšky ním vložených investícii a preto mu
odporkyne vyplatili sumu 58.100,- Sk, t.j. sumu nižšiu než bola skutočná hodnota investícii. V hodnote
58.100,- Sk boli započítané aj finančné čiastky v celkovej výške 25.000,- Sk poskytnuté odporkyňami
na rekonštrukciu rodinného domu. Všetky finančné prostriedky, ktoré boli uložené na vkladnej knižke na

meno otca navrhovateľa 2/ ako nájomné získané z nájmu rodinného domu pred tým, ako navrhovateľ 2/
rekonštruoval,bolipoužiténajehorekonštrukciu,sčímodporkynesúhlasili.Odporkyne1/a 2/nazáklade
kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2012 získali za prevod zdedených nehnuteľností kúpnu cenu v sume
13.277,50 eur, z ktorej podiel 1/5 (výška zákonného dedičského podielu nebohého Q. P. na dedičstve
po nebohej M. P.) predstavuje sumu 2.655,50 eur. Po zaplatení sumy 69,36 eur navrhovateľke 1/,

navrhovatelia uplatnili na zaplatenie sumu 2.586,14 eur. Po zaplatení čiastky 69,36 eur navrhovateľom
2/ až 4/ v priebehu súdneho konania, hodnota dedičského podielu vo výške 1/5 predstavovala sumu
2.378,06 eur, z ktorej finančná náhrada pre každého z navrhovateľov by predstavovala sumu 594,51 eur.
Navrhovatelia, každý z nich, uplatnili voči odporkyniam na zaplatenie sumu 577,15 eur s príslušenstvom,
ktorú súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol prekročiť. Omeškanie odporkýň bolo

posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z dedičského rozhodnutia D 194/87 zo dňa
23.03.1987 vyplývala povinnosť odporkýň vyplatiť ustupujúcim dedičom ich zákonné dedičské podiely v
lehote 10 dní od obdržania náhrady za ne. lehota na zaplatenie kúpnej ceny uplynula dňa 03.05.2012.
Od nasledujúceho dňa, 04.05.2012 začala odporkyniam plynúť lehota 10 dní na zaplatenie hodnoty
zákonného dedičského podielu, ktorá uplynula dňa 13.05.2012. Koniec lehoty pripadol na nedeľu, preto

posledný deň lehoty na dobrovoľné plnenie sa presunul na deň 14.05.2012 (§ 122 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Od 15.05.2012 nastalo u odporkýň omeškanie, odkedy sú povinné navrhovateľom zaplatiť
9% ročný úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v platnom znení. Odporkyne navrhovateľom v priebehu konania zaplatili úrok z omeškania tak, ženavrhovateľke 1/ zaplatili 9% ročný úrok z omeškania od 14.04.2012 do 22.06.2012 v sume 1,18 eur,
kedy jej zaplatili sumu 69,36 eur, navrhovateľom 2/-4/, každému z nich, zaplatili 9% ročný úrok z
omeškania za obdobie od 14.4.2012 do 25.9.2013 v sume 9,05 eur, kedy im odporkyne zaplatili sumu

69,36 eur. Keďže omeškanie odporkýň so zaplatením sumy 577,15 eur trvá od 15.05.2012 doposiaľ, sú
povinné navrhovateľom až do zaplatenia istiny platiť úrok z omeškania tak, ako je vyjadrený vo výroku
tohto rozsudku, po zohľadnení časti zaplateného úroku z omeškania u každého z navrhovateľov. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia boli vo veci úspešní, preto
im patrí právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 155 eur.

Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie trov konania navrhovateľom
súd na starne odporkýň nevzhliadol. Vec právne posúdil podľa § 460 Občianskeho zákonníka, § 39
ods. 2 Zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok)
v znení platnom ku dňu rozhodovania bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi o dedičstve po nebohej
M. P., § 489, § 494, § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podali odporkyne včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudoktak,ženávrhvcelomrozsahuzamietaaukladánavrhovateľom zaplatiťspoločneanerozdielne
náhradu trov konania odporkyniam. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
t.j. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že ani
logickým ani gramatickým výkladom spornej dedičskej dohody nemožno dospieť k takým skutkovým

záverom, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku. Zo znenia dedičskej dohody nevyplýva,
že ustupujúcich dedičov vyplatia zo získanej kúpnej ceny. Takúto dohodu by nikdy neuzavreli, bola by
pre nich neprijateľná, lebo ako vlastníčky sa o zdedené nehnuteľnosti museli postarať, znášať náklady
spojené s prevádzkou, daňové povinnosti a ustupujúci dedičia nemali žiadne záväzky a povinnosti.
Uzavretá dohoda bola mienená len tak, že, ak by tieto nehnuteľnosti odpredali alebo by za ne získali

nejakú náhradu napr. pri vyvlastnení, vyplatia ustupujúcim dedičom ich zákonné dedičské podiely, ktoré
im prináležali pri prejednaní dedičstva t.j. z hodnoty dedičstva nebohej matky v čase jej smrti a táto
hodnota bola záväzne určená rozhodnutím štátneho notárstva. Poukazovali na definíciu zákonného
dedičského podielu v zmysle § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že základom pre stanovenie
výšky zákonného dedičského podielu je všeobecná cena dedičstva t.j. hodnota všetkých aktív patriacich

poručiteľovi v čase jeho smrti ponížená o dlhy poručiteľa zistené ku dňu jeho smrti. Okresný súd však
uplatnený nárok navrhovateľov posudzoval, akoby Q. P. a jeho právni nástupcovia boli stále podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, hoci ich 25 rokov vlastníctva zhodnocovali tak z príjmov za
prenájom ako aj z vlastných finančných prostriedkov. V rámci dokazovania bolo preukázané, že do
nehnuteľností investovali cca 81 tis. Sk. Vloženými investíciami zveľaďovali nehnuteľnosti a nie zákonné

dedičské podiely ustupujúcich dedičov, čo však okresný súd nezobral do úvahy a svojím rozhodnutím
neoprávnene zvýhodnil navrhovateľov. Podľa ich názoru mal okresný súd minimálne o túto sumu znížiť
kúpnu cenu nehnuteľností a z takto upraveného základu vypočítať nároky navrhovateľov. Keďže okresný
súd za použitia výkladového pravidla podľa § 35 ods. 2 občianskeho zákonníka nezistil vôľu účastníkov
dedičskej dohody, mal túto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdiť ako absolútne

neplatný právny úkon. Odporkyne poukázali na ust. § 15 ods. 4 zákona č. 293/1992 Z.z. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, z obsahu ktorého
vyplýva,ževyrovnaniededičskýchpodielovvpeniazochsauskutočnípodľacienplatnýchvčasevydania
rozhodnutia o dedičstve. Ďalej uviedli, že každý z ustupujúcich dedičov si vedel jednoduchým delením
vypočítať hodnotu svojho zákonného dedičského podielu, ktorá sa má vyplácať, pretože všeobecná

hodnota bola náležite zistená, a preto nebolo potrebné zvlášť vyčísľovať túto hodnotu v dedičskej
dohode, ako na podporu svojho právneho názoru uvádzal okresný súd vo svojom rozhodnutí.

Navrhovatelia 1/ až 4/ sa k odvolaniu písomne vyjadrili. Uviedli, že sa plne stotožňujú s prvostupňovým
rozsudkom. Bolo výlučne na vôli odporkýň, ako sa rozhodli so svojím majetkom nakladať, zhodnocovať
ho, získavať z neho výnosy a pod. Tieto skutočnosti nesúvisia s povinnosťou plniť dedičskú dohodu,

ku ktorej sa zaviazali. Uviedli, že odporkyne svoje vyjadrenia menia, čo znižuje ich dôveryhodnosť.
Vyjadreniam svedka Y. P. nie je možné pripisovať relevanciu, keďže z jeho vyjadrení je zrejmé, že sa o
celú záležitosť nezaujímal. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Uplatnený nárok navrhovateľov vyplýva (v spojení s § 460 Občianskeho zákonníka) z dohody o
vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi odporkyňami, právnym predchodcom navrhovateľov a ostatnými
dedičmi v priebehu dedičského konania, ktorá bola schválená štátnym notárstvom právoplatným a
vykonateľným rozhodnutí. Vyporiadanie dedičstva dohodou dedičov umožňuje súčasná právna úprava
obdobne ako práva úprava platná ku dňu rozhodovania bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi

o dedičstve po nebohej M. P.. Zákon dáva tomuto spôsobu vyporiadania dedičstva prednosť.
Preto dohodou je možné odchýliť sa od dedičských podielov, ako sú určené zákonom či závetom.
Dohodou je možné odchýliť sa i od ostatných zákonných kategórií a obmedzení upravených pre
oblasť dedenia, a preto výška finančnej výplaty ustupujúcemu spoludedičovi nemusí byť nutne
odvodená od stanovenej ceny konkrétneho majetku z dedičstva a môže ju prevyšovať a môže dokonca
prevyšovať i všeobecnú obvyklú cenu majetku v dedičstve vôbec, ako bola určená rozhodnutím podľa

príslušného procesného kódexu. Dohoda, vôľa dedičov má v tomto prípade prednosť a predpokladá
rôzne modality. Rozhodujúci je obsah dohody. O obsahu dohody môže z rôznych dôvodov vzniknúť
v konkrétnom prípade pochybnosť. V takom prípade je potrebné vzniknutú pochybnosť odstrániť
výkladom(interpretáciou),atonajmägramatickým,logickým,systematickým,historickým,teleologickým
a porovnávacím (komparatívnym) výkladom. Na dohodu o vyporiadaní dedičstva sa vzťahujú všeobecné

ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a o zmluvách (§ 43 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Vzťahuje sa na ňu i ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Pre daný výslovný právny úkon je vždy rozhodné jeho jazykové vyjadrenie teda to, čo bolo navonok

konajúcim vyjadrené. Zároveň je potrebné vziať do úvahy i skutočnú vôľu toho, kto túto vôľu vyjadril. To
však platí len za predpokladu, že táto skutočná vôľa nie je v rozpore s tým, čo bolo vyjadrené. V prípade
rozporu má prednosť jazykové vyjadrenie.

V danej veci vznikla pochybnosť o dohodnutom základe pre stanovenie výšky finančnej výplaty
ustupujúcemu spoludedičovi, právnemu predchodcovi navrhovateľov, ktorú sa zaviazali vyplatiť

odporkyne.

Navrhovatelia trvali na tom, že základom pre stanovenie výšky finančnej výplaty je výška skutočne
získanej náhrady t.j. kúpna cena za predané nehnuteľnosti- dom a pozemky, ktoré boli predmetom
dedičstva. Odporkyne túto skutočnosť popierali a za základ považovali čistú hodnotu dedičstva určenú
rozhodnutím štátneho notárstva.

Pochybnosť v tomto prípade vznikla z dôvodu, že za v dohode použitými slovami „zákonné dedičské
podiely“ nie je uvedený výslovne základ, z ktorého sa majú podiely resp. dedičský podiel 1/5
vypočítavať. Danú pochybnosť však možno odstrániť gramatickým výkladom prejavenej vôle, ktorý
vyplýva zo vzájomnej postupnosti a väzby viet použitých v dohode. Pred uvedenými slovami
„zákonné dedičské podiely“ sa totiž uvádza veta, ktorá obsahuje slovo „náhrada“ a toto slovo je aj

konkrétne definované ako „náhrada obdržaná v budúcnosti“. Za slovami „zákonné dedičské podiely“
sa nachádza opakovane slovo „náhrada“ „prípadne predaja“. Účastníci teda predpokladali a počítali
s možnosťou predaja nehnuteľností prípadne iného odplatného prevodu nehnuteľností a od tejto
skutočnosti odvodzovali svoje práva nielen čo do času ich vzniku, ale aj čo do ich výšky. Z gramatického
výkladu predmetnej dohody teda vyplýva, že základom pre stanovenie výšky výplaty je výška kúpnej

cenyresp.náhrady,ktorúzískajú odporkynezaspornénehnuteľnostivbudúcnosti,čosastalouzavretím
kúpnej zmluvy z 03.04.2012. Takýto výklad podporuje aj logický výklad obsahu dohody uvedený v
odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje cit. „pokiaľ by mal
platiť výklad obsahu záväzku odporkýň podaný odporkyňami, bol by jednoznačne vyjadrený v obsahu
dedičského rozhodnutia, pretože v čase prejednania dedičstva po nebohej M. P. bola všeobecná cena

dedičstva známa, uvedená v dedičskom rozhodnutí a účastníkom dedičského konania nič nebránilo,
aby záväzok odporkýň vyjadrili konkrétnou sumou vo vzťahu k ustupujúcim dedičom zodpovedajúcouhodnote ich zákonných dedičských podielov vypočítaných zo všeobecnej ceny dedičstva. Ak dohoda
dedičov neobsahovala konkrétnu sumu, ktorú sa zaviazali odporkyne v prípade obdržania náhrady
za zdedené nehnuteľnosti zaplatiť ustupujúcim dedičom, je potrebné vychádzať z toho, že v čase

uzavretia dedičskej dohody nebola objektívne známa.“ Na takúto vôľu odporkýň možno usudzovať aj
z ich neskoršieho správania, keď v dôsledku zmeny právnej úpravy umožňujúcej nápravu dedičských
rozhodnutí uzavreli dohodu o vyrovnaní dedičských podielov v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. k
poľnohospodárskymalesnýmpozemkom,ktoréprevzalispornoudohodou, anatomzákladenadobudol
právny predchodca navrhovateľov nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX k. ú. A. X.. V takom prípade

nedáva zmysel, prečo zákonný dedičský podiel odporkyne aj v súčasnosti vypočítavajú z čistej hodnoty
dedičstva v celku (vrátane poľnohospodárskej pôdy) a nie len z hodnoty sporných nehnuteľností-
rodinného domu a pozemkov.

Pokiaľ sa odporkyne domnievajú, že predmetná dohoda o vyporiadaní dedičstva je neplatná, pretože
nemožno zistiť vôľu účastníkov dedičskej dohody, k tomu krajský súd uvádza, že predmetná dohoda
bola schválená vo forme právoplatného a vykonateľného rozhodnutia štátneho notárstva a ako taká

je záväzná pre účastníkov dohody. Procesný kódex neumožňuje zrušenie tohto druhu rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu, vydané v spornom konaní, že dohoda o vyporiadaní dedičstva, schválená podľa § 39
ods. 2 Notárskeho poriadku, je neplatná, by nemohlo mať vplyv na účinky a vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného súdom podľa notárskeho poriadku. Ak zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu,
vykonávajúcemu konanie o dedičstve, nemožno sa úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke

v sporovom konaní. Okrem toho v danej veci nejde o neurčitú alebo nezrozumiteľnú dohodu, pretože
výkladovým pravidlom možno dospieť k odstráneniu pochybností o obsahu dohody, ako aj vykonal
okresný súd.

Krajský súd sa stotožnil s výkladom vôle účastníkov dohody o vyporiadaní dedičstva tak, ako ho vykonal
okresný súd a potiaľ považuje právne posúdenie veci vykonané okresným súdom za správne.

Krajský súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého otázka vložených
investícií do rodinného domu nebola predmetom konania, preto sa ňou nezaoberá. Z obsahu vyjadrení
odporkýň a to už z písomného vyjadrenia k návrhu i ústneho prednesu návrhu na pojednávaní vyplýva,
že odporkyne opakovane poukazovali na vložené investície do nehnuteľnosti, skutkovo opisovali vznik
a výšku investícií a tieto vyčísľovali. Je preto možné dôvodne predpokladať, že odporkyne uplatnili

započítaciu námietku- majetkové právo na vydanie vložených investícií, ktorými zhodnotili sporné
nehnuteľnosti oproti stavu ku dňu smrti poručiteľky M. P., čo sa zrejme odrazilo vo výške kúpnej
ceny, ktorá bola základom pre vyčíslenie majetkového nároku navrhovateľov. Bolo teda povinnosťou
okresného súdu zoberať sa obranou odporkýň. Len takéto komplexné vysporiadanie vzájomných
vzťahov účastníkov môže smerovať k spravodlivému vyriešeniu sporu. V ďalšom odôvodnení

rozhodnutia síce okresný súd v rozpore so svojím záverom o tom, že otázka vložených investícií nebola
predmetom konania, uvádza skutkové okolnosti ohľadom investícií (tento skutkový opis predstavuje
opis výpovede navrhovateľa 2/), tieto okolnosti však skutkovo vecne nehodnotí a nevyvodzuje žiadne
vecnoprávne závery a posúdenia. V dôsledku uvedeného postupu okresný súd nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a

odporkyniam odňal tak možnosť konať pred súdom.

Preto krajský súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221
ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu zaoberať sa
obranou odporkýň, najmä zistiť, či sa jedná skutočne o započítaciu námietku, v akej výške túto uplatňujú,
zistiť stanovisko odporcov a v závislosti od tohto zistenia vykonať dôkazy potrebné na dostatočné

zistenie skutkového stavu s následným právnym posúdením veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .