Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 0Er/2153/1997
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5197897989
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5197897989.2

Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom
so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, týka sa pobočky: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
pobočka Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, proti povinnému: MEOS, spol. s r.o., IČO: 31 580
467, Jána Milca 22, 010 01 Žilina (vymazaný z obchodného registra dňa 30.05.2006), takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 14.04.1997 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.09.1997,
exekučného titulu - platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Žilina, č.k. 1194/96/
A, 1194/96/B zo dňa 02.12.1996 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod
č. 5511* 000712.

Podaním doručeným súdu dňa 27.06.2008 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 104,75 eur.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26
CbR 70/2005-57 zo dňa 24.02.2006, ktorým bola obchodná spoločnosť MEOS, spol. s.r.o., zrušená bez
likvidácie, bola obchodná spoločnosť MEOS, spol. s.r.o., Jána Milca 22, 010 01 Žilina v zmysle § 68 ods.
9 Obchodného zákonníka z obchodného registra dňom 30.05.2006 v y m a z a n á.

Súd pôvodne rozhodol o zastavení exekúcie a trovách exekúcie súdneho exekútora uznesením sp. zn.
0Er/2153/1997-28 zo dňa 29.02.2012, pričom ako s oprávneným súd konal so spoločnosťou Slovenská
konsolidačná, a.s. Krajský súd v Žiline však po odvolaní Slovenskej konsolidačnej, a.s. zrušil predmetné
rozhodnutie okresného súdu uznesením sp. zn. 3CoE/162/2012-47 zo dňa 25.04.2013 a vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd je pred samotným
rozhodnutím o zastavení exekúcie povinný ustáliť okruh účastníkov konania na strane oprávneného.

Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie teda súd musel najskôr ustáliť okruh účastníkov konania, najmä
s ohľadom na to, kto je v predmetnom konaní oprávneným. V exekútorskom spise EX 764/1997, ktorý
súdny exekútor predložil na preukázanie trov exekúcie, sa nachádza oznámenie Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní na

spoločnosť VERITEĽ, a.s., zároveň sa tam nachádza oznámenie spoločnosti VERITEĽ, a.s. o postúpení
pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Súdny exekútor v rámci vyčíslenia trov exekúcie
ako oprávneného uviedol Slovenskú konsolidačnú, a.s.

Vtedajšia právna úprava:

Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006:
(3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než
toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a
tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo
povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor
vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú
fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. (5) Ak súd zmenu účastníkov
konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Pokiaľ ide o konania, ktoré začali pred 31.8.2005, ale k zmene (prevod, prechod) došlo po 1.9.2005 (do
30.11.2006), platí na tieto prípady prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP.

Prechodné ustanovenie v starých veciach odkazuje len na § 37 ods. 4 a 5, nie však aj na ods. 3. Z
toho časť právnickej verejnosti odvodzuje, že netreba postupovať v starých veciach podľa ods. 3 a teda
netreba rozhodovať uznesením. Resp. že treba postupovať podľa právneho stavu platného a účinného
do 31.8.2005 (podľa názoru časti právnickej verejnosti uznesením podľa § 92 OSP, podľa názoru súdu
bez potreby rozhodovať uznesením o zmene).

Podľa názoru súdu je aj v konaniach začatých pred 1.9.2005 potrebné rozhodovať o zmene uznesením,
ak k nej došlo po 1.9.2005. Ustanovenie § 37 ods. 4 a 5 sú vo vzťahu k odseku 3 akýmisi vykonávacími
ustanoveniami. Upravujú, aký je postup exekútora v prípade pozitívneho uznesenia súdu v dobe po
vydaní poverenia (ods. 4) a v prípade negatívneho uznesenia súdu (ods. 5). Ak prechodné ustanovenie
odkazuje na použitie ods. 4 a 5, tak nevyhnutne sa tento odkaz dotýka aj ods. 3.

Zjavné to je najmä v ods. 5, z ktorého vyplýva, že (aj v konaniach začatých pred 1.9.2005), ak súd zmenu
nepripustí, tak exekútor pokračuje s pôvodnými účastníkmi. Z negatívneho vymedzenia potom vyplýva,
že ak súd zmenu pripustí, tak pokračuje s novými účastníkmi. Lenže nemožno ods. 5 aplikovať bez toho,
aby súd neaplikoval a nebral do úvahy súčasne aj ods. 3. Tam je totiž upravené podrobne to, čo v ods.
5 je pomenované slovami "ak súd zmenu účastníkov nepripustí".

Prechodná právna úprava:

Podľa § 238 ods. 1 a 2 EP (prechodné ustanovenie): (1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia ...
§ 37 ods. 4 a 5 ... sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Napokon zostáva posúdiť, ako postupovať v konaniach, ktoré začali pred 1.9.2005 a k zmene (prevod,
prechod) došlo po 30.11.2006. Z novely účinnej od 1.12.2006 vyplývajú dva závery: 1) Boli odstránené

pochybnosti v ods. 4, keď v prípade akceptovanej zmeny účastníkov exekútor priloží k povereniu
uznesenie súdu o pripustení zmeny (nie hmotno-právnu listinu preukazujúcu zmenu). 2) Prechodné
ustanovenie upravuje, že vo veciach začatých pred 1.12.2006 sa postupuje podľa doterajších predpisov.

Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že aj vo veciach začatých pred 1.9.2005 je potrebné rozhodovať
o zmene účastníkov, ak k nej došlo po 31.8.2005. Z toho je zrejmé, že to platí aj v konaniach začatých
v období od 1.9.2005 do 30.11.2006, aj po 1.12.2006.

Zo slov „... sa postupuje podľa doterajších predpisov.“ vyplýva, že dovtedajším predpisom bolo aj
ustanovenie 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení do 30.11.2006 aj prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP
účinné od 1.9.2005 a v obidvoch prípadoch v znení výkladu na základe vyššie uvedených záverov súdu.

Právna úprava (vtedajšia aj súčasná):

Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení od 1.12.2006: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4)
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku
ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
(5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Podľa § 240 ods. 1 EP (prechodné ustanovenie): Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Záver súdu k otázke účastníctva:

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade bez pochybností dňom
09.12.2005 došlo k prevodu práv z pôvodného oprávneného (Všeobecná zdravotná poisťovňa) na
spoločnosť Veriteľ, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 859 881, čo preukazuje list Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 13.02.2006, v ktorom súdnemu exekútorovi oznamuje postúpenie
pohľadávky na VERITEĽ, a.s.

Zároveň je obsahom exekútorského spisu list spoločnosti VERITEĽ, a.s.. zo dňa 17.05.2006, v ktorom
súdnemu exekútorovi oznamuje postúpenie pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.

Exekútor však nikdy nepodal návrh na zmenu účastníkov v tomto konaní a o zmene preto súd ani nikdy
nerozhodoval. Preto súd musí konať s pôvodným oprávneným - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
a.s.

Súd ešte uvádza, že postup podľa § 37 EP je odlišný od postupu podľa § 92 OSP, pretože súhlas
na vstup do konania na strane oprávneného sa v exekučnom konania nevyžaduje ako podmienka
pozitívneho rozhodnutia. Ustanovenie § 37 ako osobitného ustanovenia oproti normám OSP totiž takýto

inštitút nepozná - vyplýva to aj z charakteru exekučného konania. Nový oprávnený má právo navrhnúť
zastavenie exekúcie, ak v nej nemieni pokračovať.

1) Zastavenie exekúcie

Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP: Súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

Právo oprávneného po vydaní rozhodnutia - exekučného titulu zaniklo z dôvodu, že ho previedol na inú
osobu (na spoločnosť Veriteľ). Ak nie je nositeľom hmotno-právneho nároku, nemôže byť ani úspešným
účastníkom v exekučnom konaní a v rámci neho ani exekúcie.

V zmysle §§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k zmene v osobe veriteľa v priebehu exekúcie
bez toho, aby došlo k zmene účastníkov na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 EP (nebol doposiaľ
podaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov). Súd preto musel exekúciu zastaviť.

Dôvod na zastavenie z dôvodu prevodu pohľadávky na iného veriteľa (12/2005) predchádza dôvod na
zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu (05/2006).

2) Rozhodnutie o trovách

Súd súčasne rozhodol o trovách exekúcie tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Nemôže
oprávnený niesť zodpovednosť za to, že exekútor nepredložil súdu návrh na zmenu účastníkov na strane
oprávneného, ktorý si oznamovaciu povinnosť splnil.

Podľa § 200 ods. 2 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 EP: (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Súd exekúciu zastavil z dôvodu, za ktorý nesie zodpovednosť exekútor, nie oprávnený. Keďže povinný
už neexistuje, niet inej možnosti, len exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Nie je iný dôvod podľa
§ 203, pre ktorý by súd mohol priznať exekútorovi náhradu trov exekúcie zo strany oprávneného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.