Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/465/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212441
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112212441.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného VÚB Leasing, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, proti povinnému AGRO PRIECHOD, s.r.o, so
sídlom Priechod 282, 976 11 Priechod, IČO: 36 623 211, na vymoženie pohľadávky vo výške 24.908,57
eura s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Luciou Adamcovou, so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, pod spis. zn. EX 213/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 2,70 eura
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
24.908,57 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej na

notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, dňa 29. 06.
2009, pod č. N 283/2009, NZ 21886/2009, NCRIs 22251/2009.

Dňa 14. 05. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorú súdny exekútor podal na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a vyššie uvedeného exekučného titulu.

Tunajší súd uznesením č.k. 7Er 465/2012-12 zo dňa 18. 05. 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 17CoE 36/2013-30 zo dňa 25. 03. 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2013.

Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd exekučné konanie zastavil.

Podľa§251ods.4zákonač.99/1963Občianskysúdnyporiadokvzneníneskorších predpisov(ďalejlen

"OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľkooprávnený,ktorýsiuplatniltrovyexekučnéhokonaniavnávrhunavykonanieexekúcie,vkonaní
úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania
nepriznal.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 3,24 eura /z toho náhrada hotových
výdavkov 2,70 eura (poštovné), + 20 % DPH, t.j. 0,54 eura/.

Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 7Er 465/2012-12 zo dňa 18. 05. 2012 vyplýva, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený vo
svojom návrhu na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe notárskej zápisnice,
ktorá bola súdom vyhodnotená ako nespôsobilá na to, aby predstavovala exekučný titul. Na základe
uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo
zastaviť a preto v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 OSP uložil oprávnenému povinnosť

uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania, avšak nie v akej výške si ich tento uplatnil.

Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie
má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty.

Súdny exekútor si náhrade hotových výdavkov uplatnil aj DPH vo výške 20 %.

Podľa § 28 vety prvej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane sú
univerzálne poštové služby.

Je nepochybné, že podľa ust. § 196 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie

(t.j.odmenuanáhradyurčenépodľavyhlášky)zvýšenéoDPH,avšaksúdmázato,ženemôžesúdnemu
exekútorovi priznať DPH z hotových výdavkov vynaložených na poštovné služby, ktoré sú od tejto dane
oslobodené. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z.
súdnemu exekútorovi DPH z hotových výdavkov vynaložených na poštovné nepriznal.Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súladesvyhláškouaExekučnýmporiadkomsumu2,70eura/predstavujúcenáhraduhotovýchvýdavkov
vynaložených na poštovné/.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bolo exekučné konanie zastavené (proces

konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na
jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.