Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200903
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112200903.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne C. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. č. XX, proti
žalovaným: 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D., na ulici F. č. XXXX/XX a 2/ W. L., nar.
XX.XX,XXXX,bývajúcejvD.,nauliciF.č.XXXX/XX,ozaplatenie3.098Eursprísl.,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.05.2013 č.k. 13C/364/2012-100 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému v 1.rade náhradu trov konania
nepriznal. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 2.rade trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 474,72 Eur a z iných trov vo výške 92,50 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť , podľa ktorej Okresný súd Prešov vo veci
26D/927/2006 prejednával dedičstvo po G. L. za účasti žalobkyne, žalovaného v 1.rade a ďalších dvoch

osôb. G. L. bol manželom žalobkyne a otcom žalovaného v 1.rade. V dedičskom konaní dedičia uzatvorili
dohodou, podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. C. nadobudne žalovaný v 1.rade s
povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov sumami 150.000,- Sk, 10.000,-Sk, 180.000,-Sk a 160.000,-
Sk. Dedičia zriadili vecné bremeno pre žalobkyňu ako oprávnenú z vecného bremena spočívajúce v
spoluužívaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XX. Dedičia zriadili toto vecné bremeno doživotne.
Všetky náklady súvisiace s užívaním tejto nehnuteľnosti mali hradiť vlastník nehnuteľností a oprávnená z

vecného bremena podľa vzájomnej dohody. Dedičia zriadili vecné bremeno v rozsahu v akom žalobkyňa
nehnuteľnosti užívala doteraz a užíva aj v čase vydania rozhodnutia.

Účastníci nikdy neuzatvorili dohodu o úhrade nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaní
v rodinnom dome bývali spolu so žalobkyňou v čase od novembra roku 2008 do novembra roku 2009.
Následne kvôli vzájomným nezhodám žalovaní rodinný dom opustili a odvtedy žijú v byte v D.. V čase
keď v rodinnom dome bývali platili náklady na plyn a elektrinu spolu so žalobkyňou na polovicu. Žalovaný
v 1.rade previedol spoluvlastnícky podiel jednej polovice k zdedeným nehnuteľnostiam na žalovanú v

2.rade, ktorá je jeho manželkou. Ak dohoda o úhrade nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti
uzavretá nebola, právny režim medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade sa spravuje ustanovením §
151n OZ. Žalobkyňa je oprávnenou z vecného bremena a pri neexistencii inej dohody je povinná znášať
primerane náklady na zachovanie a opravy nehnuteľnosti. Povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch by
žalovaní mali len vtedy, ak by aj oni nehnuteľnosti užívali. Žalovaní nehnuteľnosti neužívajú od novembra
roku 2009 a teda nemajú zákonnú povinnosť uhrádzať náklady spojené so zachovaním a opravami

nehnuteľnosti.Náklady za spotrebované energie nie je povinný platiť vlastník ale ten , kto tieto energie spotrebúva, teda
žalobkyňa sama užívajúca nehnuteľnosti od novembra roku 2009. V čase spoluužívania nehnuteľnosti
žalovanýmitítoprispievalinanákladypolovicousumyinkasa,čovyplynulozvýsluchuobochžalovaných.

Okrem toho výsledky dedičského konania zaväzujú žalobkyňu a žalovaného v 1.rade. Pre žalovanú
v 2.rade, ktorá sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným
v 1.rade je záväzné len rešpektovať vzniknuté vecné bremeno a to právo užívania nehnuteľnosti
žalobkyňou. Žalovaná v 2.rade nie je zaviazaná povinnosťou podieľať sa na úhrade nákladov spojených
s užívaním nehnuteľností, pretože táto dohoda môže platiť len medzi účastníkmi, teda medzi žalobkyňou

a žalovaným v 1.rade. Právo na náhradu nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľností od vlastníka
totiž nie je vecným bremenom. Keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu práva, ktorého sa domáha,
nebolo možné zaoberať sa ani námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaných.

Dôvodom pre vyhovenie žalobe nemôže byť ani zásada dobrých mravov. Zásada dobrých mravov je
definovaná v ustanovení § 3 OZ. Neumožňuje súdu priznať právo, ale právo nepriznať, ak je v rozpore s
dobrými mravmi. V danom prípade to znamená, že pokiaľ neexistuje podľa práva povinnosť žalovaných

prispievať žalobkyni na úhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľností súd nemôže takéto právo
žalobkyni priznať ani vedy, ak by bol toho názoru, že dobré mravy vyžadujú , aby žalovaní žalobkyni
prispievali.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že záver, podľa ktorého medzi účastníkmi

nebola uzatvorená žiadna dohoda ohľadne úhrady nákladov na nehnuteľností zapísané na LV č. XX
k.ú. C., nie je správny. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré výdavky označené žalobkyňou
treba pokladať za bežné a ktoré za smerujúce k zhodnoteniu veci. Oprávnený z vecného bremena
má povinnosť znášať len primerané náklady na zachovanie a opravu veci a nie všetky náklady s tým
spojené. Navyše žalobkyňa neužíva celý rodinný dom vo vlastníctve žalovaných a napriek tomu hradí

všetky výdavky spojené s chodom a údržbou tejto nehnuteľnosti. Úhradu všetkých výdavkov nemožno
považovať za primeranú.

Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo , vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.

2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

V danom prípade zamietnutie žaloby bolo odôvodnené neexistenciou dohody umožňujúcej žalobkyni
požadovať od žalovaných ako vlastníkov nehnuteľností úhradu nákladov spojených s užívaním
nehnuteľností. Aj keď takáto dohoda o úhrade nákladov v dedičskom konaní po nebohom G. L.
uzatvorená nebola uvedené neznamená, že k jej uzatvoreniu nemohlo dôjsť v neskoršom období , čo

priamo predpokladala dohoda dedičov schválená v rámci prejednania dedičstva (uznesenie Okresného
súdu Prešov vydané vo veci 26D/927/2006).

Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nepochybne vyplýva, že v čase spoluužívania nehnuteľnosti
žalovanými žalovaní sa podieľali na úhrade vzniknutých nákladov v rozsahu jednej polovice. Samotní
žalovaní vo svojich výpovediach potvrdili, že potom čo začali nehnuteľnosti užívať spolu so žalobkyňou

žalobkyňa im určila ako sa majú podieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti. Ich
podiel na úhrade nákladov žalobkyňa stanovila na jednu polovicu a žalovaní si túto povinnosť následne
plnili až do doby, kedy sa z nehnuteľnosti odsťahovali.

Žalobkyňa, ako oprávnená z vecného bremena, ale nebola v pozícii subjektu oprávneného jednostranne
rozhodnúť o povinnosti žalovaných podieľať sa na úhradách nákladov súvisiacich s užívaním

nehnuteľnosti. Takúto požiadavku žalobkyne nemožno hodnotiť inak, ako návrh na uzatvorenie dohodyoúhradenákladovadresovanýžalovaným,sktorýmžalovaníminimálnekonkludentnesúhlasili,akzačali
znášať jednu polovicu nákladov vynakladaných na užívanie nehnuteľnosti. Platí totiž ustanovenie § 35
ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ustanovenia § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj vlastník je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Vyššie uvedené ustanovenie pri úhrade nákladov uprednostňuje dohodu účastníkov. Dohoda môže byť

uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. V čase
žalovanými tvrdeného vstupu do užívania nehnuteľnosti v novembri roku 2008 vlastníkom nehnuteľnosti
nebol iba žalovaný v 1.rade, ale už aj jeho manželka- žalovaná v 2.rade. Ak obaja žalovaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností súhlasili s návrhom žalobkyne podieľať sa na úhrade nákladov v rozsahu
jednej polovice z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť , prečo táto skutočnosť pri rozhodovaní o

nároku žalobkyne vôbec zohľadnená nebola.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to , aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa

uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a
ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého

stupňa opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a to aj po zohľadnení vznesenej námietky
premlčania , ktorá nebola vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby vôbec posudzovaná.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.