Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/411/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207149.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou verita, s.r.o., Karpatská
18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX
XX W. W., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 896,16 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnou exekútorkou Mgr. Janou Sitášovou, Exekútorský úrad so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava,

pod sp. zn. EX 392/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/837/2013-24 zo dňa 26. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.2Er/837/2013-24zodňa26.06.2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/837/2013-24 zo dňa 26. 06. 2013 zamietol žiadosť
súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný JUDr. Marekom Baňasom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Branislavom Legátom, rozhodcami
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IIB12100153 zo dňa 20. 01. 2012. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 09. 2007, uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného F. W., a.s., so sídlom F. X/W., W., IČO: XX XXX XXX a povinným.

V článku 11.2. Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú
doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy,
okresný súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na
predmetný právny vzťah preto aplikoval normy spotrebiteľského práva, najmä ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách z 5. apríla 1993. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o.
C-76/10.

Ďalej okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by
v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku,
a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zmluvu ako celok mohol len
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým jej zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu.Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o

objektívnosti rozhodovacieho procesu, pričom tento záver podporuje i množstvo exekučných vecí s
obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.

Konštatoval, že ustanovenie čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok v spojení s čl. 11.2
Obchodných podmienok pre úver nie je možné považovať iba za návrh rozhodcovskej doložky v zmysle
ust. § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30. 11. 2009, nakoľko

prostredníctvom čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver a čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných
podmienok je spotrebiteľovi vnútené prijatie rozhodcovskej doložky tak, ako bola naformulovaná zo
strany banky vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že ide o exekučný titul je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský

rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku
majú ten dôsledok, že okresný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecnéhosúdu.Toznamená,žerozsudkomrozhodcovskéhosúdujeexekučnýsúdviazanýrovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. V rámci posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je okresný (exekučný) súd

oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že

rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s
dobrými mravmi. Konštatoval, že oprávnený ako právny nástupca F. W., a.s., so sídlom v W. bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského konania. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 ukladal povinnosť bankám ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie, alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 07. 03. 2013 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, sp. zn. IIB12100153 zo dňa 20. 01. 2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 896,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 23 % ročne zo sumy 896,16 Eur od 02. 09.

2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 896,16 Eur od 02. 09. 2010 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti
celého úveru vo výške 77,72 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa
nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 09. 2010 vo výške 329,23 Eur,
sumu dlžných poplatkov vo výške 49,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 54,09
Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 11. 09. 2007.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (11. 09. 2007)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto

zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy

o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľaust.§53ods.1a2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet

plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 09. 2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako

neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver [verzia
1/2007] a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. V článku 11
bode 11.2) Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
sa zmluvné strany dohodli na riešení vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich

so zmluvou o úvere a Obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o
úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882 podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa zaviazali rozhodnutiu rozhodcovského súdu
podriadiťstým,žetotorozhodnutiebudeprenichkonečnéazáväzné.Miestomrozhodcovskéhokonania

je Bratislava. V článku 10 bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok banka v súlade s ust.
§ 93 Zákona o bankách ponúkla klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré
vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia
na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] a Všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,

či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS
o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale zároveň aj povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej a platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci (t. j. vo veci
vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou), okresný súd
v predmetnom exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť,
či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu okresný súd postupoval v súlade
s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , keď skúmal, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, t.j.
či bol vydaný oprávneným subjektom.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné