Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tost/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013010005
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Burger
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3013010005.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov
JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 22.
januára 2014 v trestnej veci odsúdeného U. P. a spol., pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2.písm. b/, písm. h/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Ntok 2/2013, z 25. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie a Krajskému súdu
v Trenčíne sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. októbra 2013, sp. zn. 2Ntok 2/2013, podľa § 402 ods. 2
Trestného poriadku z dôvodov § 399 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrh odsúdeného U. P. na
povolenieobnovykonaniavovecirozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíne,sp.zn.21T2/03,z31.mája2006

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 15/2009, z 10. marca 2010.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený U. P., ktorú podrobne písomne
odôvodnil.

V sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, že priznanie sa vraha F. nie je
novou skutočnosťou. Odvoláva sa na vyjadrenie prezidenta Slovenskej republiky (po zamietnutí obnovy
konania z roku 2010), že obnova konania mala byť povolená a súd mal urobiť revíziu spisov. U
odsúdeného bola pri ukladaní jednotlivých trestov prekročená maximálna hranica trestnej sadzby do

15 rokov, čo považuje za porušenie zákona. Podľa neho mal byť uložený trest súhrnný. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žiada o zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, o povolenie obnovy
konania a správne započítanie uložených trestov.

Kpodanejsťažnostisapísomne26.novembra2013vyjadrilkrajskýprokurátor,ktorýpovažujeuznesenie
Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2013 za zákonné vo všetkých výrokoch, a preto navrhuje
sťažnosť odsúdeného z 13. novembra 2013 zamietnuť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,

inak postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.

Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, ale z iných
dôvodov ako odsúdený uvádzal.Podľa § 396 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej
osoby. V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj
osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného poriadku v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
musí mať odsúdený obhajcu, ak ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a/, písm. b/, alebo písm.
c/ Trestného poriadku.

Podľa § 37 ods. 1 Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v
prípravnom konaní ak

písm. a/ je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,

písm. c/ ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

Ak si v týchto prípadoch obvinený nezvolí obhajcu sám, resp. mu ho nezvolí iná oprávnená osoba,
ustanoví mu ho štát prostredníctvom sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že Krajský súd v Trenčíne sa dostatočným spôsobom
nezaoberal podstatnou skutočnosťou, podľa ktorej bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu a

nevenoval pozornosť tomu, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin.

Vzhľadom k tomu, možno konštatovať, že odsúdený U. P. nemal možnosť dostatočným spôsobom
sa obhajovať, keďže boli splnené dôvody povinnej obhajoby v konaní o mimoriadnom opravnom
prostriedku, pričom odsúdený obhajcu nemal. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie
podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného

poriadku).

Je nepochybné, že odsúdený U. P. bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T 2/03, z 31.
mája 2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 15/2009, z 10.
marca 2010 spolu s obvineným S. F. uznaný za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 219 ods.1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Pre výkon uloženého trestu bol zaradený do tretej
nápravnovýchovnej skupiny. Odsúdený U. P. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.

Obvinený má predovšetkým právo zvoliť si obhajcu. Na to sa mu určí primeraná lehota, ak si obhajcu
nezvolí hneď, alebo vyhlási, že si obhajcu nechce zvoliť. Ak si v tejto lehote obvinený nezvolí obhajcu

a nezvolí mu ho ani iná oprávnená osoba uvedená v § 39 ods. 2 Tr. por., musí mu byť obhajca bez
meškania ustanovený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že u odsúdeného U. P. boli splnené podmienky
povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Trestného poriadku vo vzťahu k ustanoveniu
§ 38 ods. 2 Trestného poriadku.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.