Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/435/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404114293
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8404114293.3

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej U. J., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXX/XX, Ľ., pre uspokojenie
pohľadávky vo výške 489,94 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský
úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 pod EX 139/04 za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom z a s t a v u j e .

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýpodaldňa04.11.2004návrhnavykonanieexekúcieprotipovinnejprevymoženiepohľadávky
vo výške 489,94 eur s prísl., priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom
JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Gajova 13 č. N 2216/04, NZ 64883/04 zo dňa
13.08.2004. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený túto notársku zápisnicu priložil.

Dňa 13.12.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu
vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného

súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh

účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen
z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, jepovinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že „Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak

bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedenú notársku zápisnicu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 7290132, ktorú povinná ako dlžník uzavrela s oprávneným ako
veriteľom. Z tejto zmluvy okrem iného vyplynulo, že povinná v časti označenej ako „Splnomocnenie“

splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, AK so sídlom Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľný titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto
bola spísaná u vyššie menovaného notára s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci

na základe splnomocnenia uvedeného v úverovej zmluve požiadal v mene povinnej o spísanie tejto
notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s
exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú vyhlásil,
že povinná uzavrela s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
12.000,-Sk, pričom Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 22.886,-

Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 14.760,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z
omeškania 0,25 % denne od 27.04.2004 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh uznal
Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky, za povinnú vyhlásil, že
uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania od 27.04.2004 do zaplatenia splatí do 22.08.2004. Zároveň

vyhlásil za povinnú, že v prípade neuhradenia dlhu do 22.08.2004 súhlasí s exekúciou spôsobom
ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či

exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi
Kušnírovi.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade chce súd posudzovať vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol, keď vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie exekútorovi, pričom poveriť
exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ ide o plnomocenstvo

udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi, k tomu oprávnený uviedol, že toto preskúmal jednak
notár, ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu a zaoberal sa ním aj súd pri posudzovaní súladu
exekučného titulu so zákonom, pričom ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom.
Pokiaľ ide o vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, jednou z podstatných náležitostí
je aj uvedenie právneho záväzku, teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Ide o

procesnoprávny inštitút, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda ustanovenia občianskeho a
obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa
procesného práva je v dvoch náležitostiach, a to že ide o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme -
vo forme notárskej zápisnice a táto musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli v tomto prípade obidve náležitosti splnené.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných
náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou,
práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica,

ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a
teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená
aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie
uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, pričom
táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie

už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre
posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3Cdo 63/2009 sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo
formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z

podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.

Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo
zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom -

oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému
porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so
záujmami zastupovaného, v danom prípade povinnej. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti,
že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k
situácii, že právneho zástupcu si nevyberala slobodne povinná, ale určil jej ho vopred oprávnený.

Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako
právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom
nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Keďže ide o neplatné splnomocnenie,
povinná nemohla toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva,
pretože nemá žiadne účinky.

Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje
podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka
- súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelila povinná Mgr. Tomášovi
Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto

udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinná sa v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedela, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinnú
konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v
omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje,
že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa,

ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom
dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr.
Kušnírovi pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše, splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nadrámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinnú, ale určil povinnej aj lehotu na jeho
splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinnej.

SúdpritomtorozhodnutívychádzalajzrozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovezodňa28.10.2013sp.zn.
7CoE 151/2013, ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. IV. US 183/11-16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa
posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako
zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného

konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto
je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z
toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu

(§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo
môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.

Keďže teda súd vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci
neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj
odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko
súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov konania

zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto konaní žiaden iný účastník
neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiaden z ostatných účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania si neuplatnil nárok na
náhradu trov exekučného konania, súd rozhodol tak, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na

náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§58 ods. 5 Exekučného
poriadku/

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
/§ 202 ods. 2 OSP/V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.