Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Er/834/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209211883
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Venglíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4209211883.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom
Bottova 7, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, proti povinnému: A. G., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX/X, P.S., o vymoženie pohľadávky
oprávneného v celkovej sume 1.576,18 eur s prísl., trov pôvodného konania vo výške 94,40 eur, trov
právneho zastúpenia v pôvodnom konaní vo výške 306,66 eur, zmluvnej pokuty vo výške 315,24 eur a

trov exekúcie o návrhu bývalej manželky povinného: E. G., F.. XX.XX.XXXX, T. I. H., v konaní zast. Mgr.
Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Župná 1147, Komárno, na zastavenie exekúcie

r o z h o d o l :

Súd návrh bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/834/2009
u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, pod. č. EX
20394/09 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno dňa 13.10.2009 vydal poverenie č. 5401 038681 v konaní vedenom pod sp.
zn. 10Er/834/2009 (EX 20394/09) na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70. Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného
titulu, ktorým je platobný rozkaz č. 5Rob/66/2006 zo dňa 23.03.2006, ktorý vydal Okresný súd Komárno
a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.04.2006.

Bývala manželka povinného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila dňa 21.11.2012
podpísanémusúdunávrhnazastavenieexekúcievzmysleustanovenia§57ods.1písm.g)Exekučného
poriadku,ktorýzdôvodnilanasledovne.Nakoľkovpredmetnejexekúciijejpostavenieúčastníckykonania
priznáva Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 2, má za to, že uvedená exekúcia je neprípustná
z dôvodu, že celková vymáhaná suma vo výšky 7.049,26 eur niekoľkonásobne prevyšuje sumu istiny
v sume 1.576,18 eur. Najvyššiu položku pritom predstavuje príslušenstvo pohľadávky v časti úrokov z

omeškania a to 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 1.576,18 eur od 31.10.2004 do zaplatenia, a
tedasamotnáistinabolaúročenáúrokomvovýške36,5%ročne,ktorýpovažujezaneprípustný,nakoľko
povinný je fyzickou osobou. Na záver dodala, že konanie oprávneného považuje za účelové, pretože
návrh na začatie exekúcie podal až tri roky po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa
tak zvýšilo príslušenstvo vymáhanej istiny o úroky z omeškania.

Súd predložil predmetný návrh na zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenému, ktorý vo
svojom stanovisku zo dňa 27.11.2013 uviedol, že bývalá manželka povinného v ňom neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila nárok oprávneného na zaplatenie sumy,
ktorá je predmetom exekučného konania a tiež nespochybnila ani samotnú existenciu exekučného
titulu - platobného rozkazu, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny s príslušenstvom

a trovami konania a teda namietaná pohľadávky no najmä jej príslušenstvo boli oprávnenému
priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený ďalej uviedol, že príslušenstvopozostávajúcezúrokuzomeškaniavovýške0,1%zakaždýdeňzomeškaniajemožnéplatnedohodnúť
a uplatniť voči právnickej či fyzickej osobe, nakoľko zo žiadneho z ustanovení právneho poriadku
Slovenskej republiky nevyplýva zákaz dohodnutia a následného uplatnenia predmetných úrokov z

omeškania voči fyzickej osobe. Skutočnosť, že príslušenstvo predmetnej pohľadávky v súčasnosti
viacnásobne prevyšuje istinu, nemožno považovať za dôvod neprípustnosti exekúcie a teda výška
príslušenstva vymáhanej pohľadávky je len právnym následkom pretrvávajúceho omeškania povinného
s plnením si svojich povinností voči oprávnenému. Konanie oprávneného, že návrh na vykonanie
exekúcie podal súdnemu exekútorovi po troch rokoch od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného

titulu nemôže byť posudzovaná ako účelová, nakoľko povinnému bol exekučný titul riadne doručený
a o svojej povinnosti, ako aj následkoch jej neplnenia si musel byť vedomý, bez ohľadu na to, kedy
oprávnený uplatní svoje právo v exekučnom konaní.

K predmetnému návrhu na zastavenie sa vyjadril listom zo dňa 17.06.2013 aj súdny exekútor, ktorý
uviedol, že podľa ustanovenia § 37 ods. 2. Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len ,,BSM“), účastníkom konania, ak ide o tieto veci,
je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Po zániku manželstva avšak skôr ako došlo k
vyporiadaniu BSM sú veci bývalých manželov naďalej v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, preto sa
tieto veci môžu stať predmetom exekúcie vedenej hoci len voči jednému z nich, tak ako je to aj v

tomto prípade, kedy exekúcia začala oprávnene, nakoľko ku dňu zániku manželstva ani ku dňu začatia
exekúcie nedošlo k vyporiadaniu BSM medzi povinným a jeho manželkou, či už dohodou, rozhodnutím
súdu,alebouplynutímčasu.NavyšeExekučnýporiadokvýslovneuvádza,žeibavprípade,žesajednáo
veci v BSM, je účastníkom konania aj manžel povinného, pričom bývalá manželka povinného neuviedla,
ktorýchvecíbysazastaveniemalotýkať,t.j.neuviedlažiadnedôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,iba

žiada zastaviť exekúciu ako celok, preto jej návrhu nie je možné vyhovieť. Bývalá manželka povinného
neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia neprípustná, pričom to, že namieta
niekoľkonásobnú výšku vymáhaného nároku, nie je dôvod na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje súdu, aby v plnom rozsahu predmetný návrh na
zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko nebolo poukázané na okolnosti v zmysle ust. § 57 Exekučného

poriadku, ktoré by odôvodňovali zastavenie predmetnej exekúcie, pričom ako to vyplýva z ust. § 37
Exekučného poriadku, exekúciu možno viesť aj na majetok bývalého manžel, ktorý bol v BSM, resp. je.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 2. Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (ďalej len ,,BSM“), účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel

povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd zastaví,
ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 až 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť

aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z
dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie
oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladnepo tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo
aj bez návrhu.

Keďže povinný v pôvodnom konaní nevyužil opravný prostriedok a nepodal proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor, stal sa platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,

na podklade ktorého oprávnene začalo exekučné konanie, nakoľko zo strany povinného, do podania
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, nedošlo k dobrovoľnému plneniu ani po právoplatnosti
a vykonateľnosti platobného rozkazu. Bývalá manželka povinného vo svojich tvrdeniach poukazuje
najmä na niekoľkonásobne prevyšujúce príslušenstvo vymáhanej pohľadávky voči samotnej istine, ktorá
bola úročená 0,1 % denným úrokom z omeškania, a teda už samotný úrok z omeškania považuje za
neprípustný, nakoľko v prípade povinného ide o fyzickú osobu, čo však nie je dôvodom na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom uvádzané tvrdenia mal povinný uplatniť
už v pôvodnom konaní. Navyše povinný nevyužil žiaden z opravných prostriedkov, či už riadny alebo
mimoriadny v pôvodnom konaní, ktorým by namietal dôvodnosť nároku oprávneného, resp. samotnú
výšku úroku z omeškania, ktorým sa istina úročila. V prípade tvrdenia povinnej ohľadne účelovosti
konania oprávneného tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie po troch rokoch od právoplatnosti a

vykonateľnosti exekučného titulu, súd dodáva, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený a teda
o svojej povinnosti vedela nič mu nebránilo, aby ju aj splnil, pričom si musel byť vedomý aj následkov
jej neplnenia a je len na vôli oprávneného kedy si svoje právo uplatní v exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má exekučný súd za to, že nie sú splnené podmienky podľa §

57 a 58 ods. 1 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať
na Okresnom súde Komárno do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 Osp.
(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Osp. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.