Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 27, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311209997
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311209997.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava 821 01, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného verita s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava
811 05, IČO: 35 940 875, proti povinnému K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., D. XXXX, o vymoženie
331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k.
6Er/718/2011-21 zo dňa 22.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného

v čase začatia exekučného konania (ďalej aj „Exekučný poriadok“), §§ 40 písm. a), b), 45 ods. 1 písm. b),
c), 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §§ 2 písm. a), b), 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, článku 2 písm. a), b), c), článku
3 ods. 1, 2, 3, článku 6 a článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), § 879g zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
účinného od 1.4.2004 (ďalej aj „Občiansky zákonník“).

V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo
dňa 5.8.2008, a to právneho predchodcu oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku
2 písm. c) Smernice a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2
písm. b) Smernice, posúdil túto úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú dodávateľ
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a

neurčitého počtu. Podľa názoru prvostupňového súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho
prílohy 5 Smernice, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah.Ajvtomtokonkrétnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobomobsahpredmetnej

zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovská doložka je neplatná aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskúdoložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky

v predmetnej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväznou a je v rozpore s
ustanoveniami Smernice, preto prvostupňový súd žiadosť exekútora zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, aby vyhovel žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu.
Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné iba pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Právnym
predchodcom oprávneného bola banka, preto poukázal na skutočnosť, že banka je podnikateľským

subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska,
ktorá vykonáva bankový dohľad nad činnosťou ostatných bánk. Právne postavenie bánk je upravené
v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Poštová banka a.s. pri výkone svojej činnosti dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná.
Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v

ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk poskytnúť svojim klientom nedovolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom Mal za to, že rozhodcovská doložka na základe
splnenia zákonnej povinnosti banky nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Uznesenie vydal vyšší súdny úradník a s jeho rozhodnutím sa podľa § 374 ods. 4 O.s.p. stotožnil sudca.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, že v predmetnej zmluve ide
o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď

rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 4 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.V súvislosti s odkazom odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010
odvolací súd poukazuje na prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona o bankách.

Podľa § 93b zákona o bankách banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú

pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa

taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície ako aj, čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (viď rozhodnutia ESD vo veci Mostaza

Claro bod 25-28 a vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinných a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno

nesplnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne, vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal
vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené
spotrebiteľom finančnej služby zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.