Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209465
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712209465.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: František Gubó, s miestom podnikania
941 41 Bešeňov 240, IČO: 30 901 421, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tiborom Elzerom,
advokátom, so sídlom B. O.. X, XXX XX O. K., proti žalovanému: DOPRAVEX, s.r.o., so sídlom 038 42
Príbovce 175, IČO: 44 083 238, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom,
so sídlom M. R. X. XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 18.018,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-235 zo dňa 20.3.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-235 zo dňa 20.3.2013 z r u š u j e a
v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
18.018,86 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania rozhodol

tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.081 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.032 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní a aplikácii ust. § 610, § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 36 ods. 1, 2,
§ 39, § 41 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že medzi účastníkmi konania bola platne, v písomnej
forme uzatvorená Rámcová zmluva o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 dňa 14.3.2011
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.3.2011. Túto zmluvu okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o preprave

veci podľa § 610 Obchodného zákonníka. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že na základe
uzatvorenej Rámcovej zmluvy zo dňa 14.3.2011, v období trvania zmluvy podľa čl. II. od 1.1.2011 do
31.12.2011, vykonával v zmysle dohodnutého predmetu zmluvy v čl. I. žalobca ako dopravca, v zmluve
označený ako prevádzkovateľ, svojim dopravným prostriedkom pre žalovaného ako odosielateľa, v
zmluve označeného ako objednávateľ, prepravu veci - nákladu určeného žalovaným ako odosielateľom.
Vykonávanie prepravy v zmysle dohodnutých podmienok podľa čl. I. rámcovej zmluvy nebolo sporné

medzi účastníkmi konania. Spornou nebola ani cena, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému za vykonanú
prepravu vo faktúrach č. 2011217 vo výške 22.657,57 Eur, zaplatená vo výške 15.000 Eur, nesplatená
vo výške 7.657,52 Eur, vo faktúre č. 2011264 vo výške 10.226,10 Eur a vo faktúre č. 2011288 vo výške
135,24 Eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vykonanie dopravy žalobcom na základe jeho
požiadania nerozporoval v mesiacoch jún, júl a august, nenamietal ani cenu vyúčtovanú v uvedených
faktúrach,uviedol,že...„bolivystavenénazákladeskutočnevykonanejprepravynákladunavrhovateľom

v predmetnom období“. Sporným medzi účastníkmi konania sa stal čl. IV. bodu 4 druhá veta rámcovej
zmluvy ohľadne splatnosti vyúčtovanej ceny. Okresný súd zmluvné dojednanie čl. IV. bodu 4 Rámcovej
zmluvy zo dňa 14.3.2011 vyhodnotil ako odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka.Účastnícizmluvyurobilisplatnosťprepravného-čassplneniazáväzkužalovanéhozozmluvy
o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka závislú od splnenia skutočnosti, a to zmluvného
plnenia tretieho subjektu odlišného od zmluvných strán vo vzťahu k žalovanému. K tomu, aby podmienka

vyvolalaprávnenásledky,musíspĺňaťnáležitosti,ktorésatýkajújejmožnostiadovolenosti.Nanemožnú
podmienku sa zo zákona neprihliada v zmysle ust. § 36 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.Možnosť podmienky znamená, že nastane skutočnosť ustanovená ako podmienka. Možnosť podmienky
musí byť fyzická a objektívna. Na druhej strane, nemožnosť podmienky má za následok neplatnosť
právneho úkonu, ak ide o odkladaciu podmienku, pričom neplatnosť sa môže týkať buď celého právneho

úkonu alebo iba v jeho podmienenej časti (§ 41 Občianskeho zákonníka). Dovolenosť (prípustnosť)
podmienky je daná vtedy, ak sa jej ustanovenie neprieči právu, pričom môže ísť o rozpor so zákonom,
o jeho obchádzanie alebo o rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka); odkladacia
podmienka podľa čl. IV. bod 1 Rámcovej zmluvy nespĺňa tieto kritéria dovolenosti. Vychádzajúc zo
zákonného znenia § 610 OZ (správne malo byť uvedené Obchodného zákonníka) - zmluva o preprave

veci, podľa ktorého sa prepravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta
(miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu (prepravné), potom vyplýva, že odplatnosť je jedným z charakteristických znakov tohto
zmluvného vzťahu, t.j. že zmluva musí obsahovať tak záväzok dopravcu vykonať prepravu veci z
určitého miesta do iného určitého miesta, ako aj záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu ako
základné náležitosti zmluvy o preprave veci. Viazať čas splnenia záväzku odosielateľa na splnenie

podmienky,vtomtoprípadevzmysledojednaniačl.IV.bodu4rámcovejzmluvy,podľanázoruokresného
súdu odporuje zákonu, obchádza zákon, a to ustanovenie § 610 Obchodného zákonníka, pretože
podľa uvedeného zmluvného dojednania sa môže stať, že splatnosť ceny za prepravu nikdy nenastane,
čomu nasvedčuje aj stav preukázaný v čase rozhodovania okresného súdu (nevymožené pohľadávky
žalovaného v zmysle právoplatného platobného rozkazu sp. zn. 33Rob/86/2012 zo dňa 9.2.2012, návrh

na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012), čo potom vylučuje odplatnosť tohto právneho úkonu - zmluvy
o preprave, ako základnej náležitosti tejto zmluvy, čím obchádza zákon. Tento stav, ktorý reálne môže
nastať - že žalovaný ako odosielateľ nedostane platby od svojich zmluvných partnerov a potom nezaplatí
žalobcovi, sa tiež prieči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov považoval okresný súd toto zmluvné
dojednanie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý

svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
28.11.2012 (č.l. 184), keď uviedol, že ...„potom tento posledný subjekt sa nemôže domôcť svojho práva
zo zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch,“ a s týmto stanoviskom
sa okresný súd stotožnil.

Okresný súd uviedol, že ust. § 610 Obchodného zákonníka je kogentné ustanovenie v zmysle § 263
ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu. Od zákonného ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany
nemôžuodchýliťalebohovylúčiť,čosapodľačl.IV.bod4rámcovejzmluvystalo.Odkladaciapodmienka

v čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy vylučuje záväzok odosielateľa - zaplatiť dopravcovi odplatu tým, že
jeho splatnosť nemusí nikdy nastať, a preto je obchádzaním zákona, ust. § 610 Obchodného zákonníka.
Vychádzajúc z charakteru podmienky ako vedľajšieho ustanovenia v právnom úkone, jej nesplnenie
znamená, že z platného právneho úkonu právne následky vôbec nenastanú, t.j. že v prípade nesplnenia
odkladacej podmienky v čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy by nedošlo k splneniu záväzku žalovaného ako

odosielateľa zaplatiť dopravcovi - žalobcovi odplatu, pričom zmluva o preprave veci musí obsahovať tak
záväzok dopravcu vykonať prepravu veci, ako aj záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu.

Okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie podľa návrhu právneho zástupcu žalovaného,
výsluchom svedkov Ing. Kováča a p. Sarasa, o obsahu rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi,
nakoľko vykonanie týchto dôkazov nebolo relevantné aj s ohľadom na prijatie záveru okresným súdom

o absolútnej neplatnosti čl. IV. bod 4 druhá veta pri aplikácii ust. § 41 Občianskeho zákonníka, § 39
Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že z vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní dňa 20.3.2013 bolo pre okresný súd nesporné, že zmluvu v znení, ako
ju účastníci konania podpísali, tvoril sám konateľ žalovaného, a pokiaľ aj v súvislosti s návrhom na
dokazovanie výsluchom uvedených svedkov žalovaný uviedol, že títo mohli prerokovávať obsah zmluvy

so zmluvnými partnermi a pripomienky zmluvných partnerov zapracovať do samotnej zmluvy, toto
tvrdenie nepreukazuje jednak ani zmluva uzavretá so žalovaným, ani zmluvy, ktoré predložil krátkou
cestou na pojednávaní právny zástupca žalovaného - Rámcové zmluvy č. 2011/01/06, č. 2011/01/04, č.
2011/01/14 a č. 2011/01/13, keď tieto zmluvy čo do obsahu zmluvných dojednaní boli totožné. Žalovaný
predložil uvedené rámcové zmluvy na preukázanie obvyklosti zmluvného dojednania čl. IV. bod 4 druhá

veta v príslušnom odvetví; okresný súd poukázal na právne zhodnotenie, ktoré vyjadril vo svojomrozhodnutí, a teda absolútnu neplatnosť tohto dojednania, na ktorú bol súd povinný prihliadať zo zákona;
zákonnosť má prednosť pred obvyklosťou v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 264 ods.
1 Obchodného zákonníka.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi
ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov vo výške 1.081 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 2.032 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods.
2 písm. d), f) O.s.p., keďže mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nenamieta skutočnosť, že so
žalobcom uzatvoril písomnú Rámcovú zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo
dňa 14.3.2011 a následne Dodatok č. 1 zo dňa 14.3.2011, čím so žalobcom vstúpil do zmluvného vzťahu.
Žalovaný nenamietal, že v zmysle a na základe jeho požiadania žalobca vykonal v mesiacoch jún, júl a
august 2011 v prospech žalovaného prepravu nákladu dopravnými prostriedkami, za ktorú mu vystavil

faktúru č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.8.2011, faktúru č. 2011264
na sumu 10.226,10 Eur s dátumom splatnosti dňa 30.9.2011, faktúru č. 2011288 na sumu 135,24 Eur
s dátumom splatnosti dňa 30.10.2011. Žalovaný nerozporoval faktúry, ktoré boli vystavené na základe
skutočne vykonanej prepravy nákladu žalobcom v predmetnom období. Žalovaný však poukázal na čl.
IV. bodu 4. uzavretej zmluvy, ktorú rámcovú zmluvu vyhotovil žalovaný a zaslal ju na podpis žalobcovi.

Pri vypracovaní návrhu rámcovej zmluvy a jej čl. IV. bod 4. uviedol žalovaný termín „investor“. Zmluvné
strany tým však nemali na mysli investora tak, ako ho definuje stavebný zákon alebo česká a slovenská
odborná literatúra. Investorom bola myslená osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným,
teda odberateľ žalovaného. Úmyslom účastníkov konania pri uzatváraní rámcovej zmluvy a ohľadne
jej sporného dojednania v čl. IV. bod 4. bolo dohodnúť splatnosť faktúr. Žalobca nikdy nevystavoval

faktúry na skutočného investora celej stavby, ale vždy vystavil faktúru na žalovaného. Takisto žalovaný
nevystavoval faktúru na skutočného investora celej stavby, ale len na svojich odberateľov. Je bežnou
praxou v zmluvných vzťahoch, že splatnosť je viazaná na úhradu od odberateľa. Uvedená podmienka
mala bola koncipovaná v tom zmysle, že keď žalovanému zaplatí jeho odberateľ, on zaplatí za prepravu
žalobcovi, s čím žalobca pri podpise rámcovej zmluvy súhlasil. Investorom stavby v zmysle predmetnej

rámcovej zmluvy, na ktorej sa preprava nákladu uskutočňovala, za ktorú žalobca vystavil žalovanému
predmetné faktúry, bola spoločnosť SIPABAU s.r.o., IČO: 36 761 079, ktorá dňa 21.6.2012 zmenila
obchodné meno na OBERTUS s.r.o. a jednalo sa o stavbu - Rýchlostná komunikácia R1, objekt č.
124 - Žirany - Beladice, ktorej skutočným investorom bola spoločnosť GRNVIA, a.s. (správne malo byť
uvedené GRANVIA, a.s.). Spoločnosť OBERTUS s.r.o. do dnešného dňa neuhradila žalovanému ani

len z časti dlh, ktorý mu vznikol voči žalobcovi, na základe dodaného kameniva a vykonaných prác
na predmetnej stavbe, čím došlo k meškaniu platieb žalovanému zo strany spoločnosti OBERTUS
s.r.o.. Preto žalovaný žaloval spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Bratislava II. zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 33Rob/86/2012, právoplatným a vykonateľným
dňa3.3.2012,zaviazanákzaplateniusumy32.963,88Eurspríslušenstvomatrovamikonania.Následne

bola vec žalovaným postúpená s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012 na Exekútorský úrad
V. - JUDr. Júlie Kubjatikovej, ktorá exekučné konanie vedie pod sp. zn. EX 256/12. Pričom ani v rámci
spomínaného exekučného konania nedošlo do dnešného dňa zo strany spoločnosti OBERTUS s.r.o. čo
i len k čiastočnej úhrade dlhu voči žalovanému. Ak účastníci konania súhlasili s podmienkami uvedenými
v podpísanej zmluve, tak je potrebné žalobu žalobcu vyhodnotiť ako podanú predčasne. Súd prvého

stupňa vyhodnotil dojednanie čl. IV. bod 4. predmetnej rámcovej zmluvy ako odkladaciu podmienku
podľa § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka a zároveň túto podmienku považuje za nedovolenú,
pretožepodľanázoruokresnéhosúduodporujezákonuaobchádzaho.Žalovanýmalzato,žezdefinície
odkladacej podmienky vyplýva, že účinnosť právneho úkonu nastane, keď sa splní podmienka. Do
splnenia, či nesplnenia podmienky trvá stav neistoty. Okamihom splnenia podmienky nastávajú právne

následky úkonu. Keďže do dnešného spoločnosť OBERTUS s.r.o., ako investor stavby v zmysle čl. IV.
bod 4. predmetnej rámcovej zmluvy neuhradila žalovanému jej dlh ani len sčasti, nebola do dnešného
dňa splnená odkladacia podmienka tohto ustanovenia. Názor okresného súdu, ktorý tvrdí, že odkladacia
podmienka v čl. IV. bod 4. vylučuje záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu tým, že jeho splatnosť
nemusí nikdy nastať, a preto je obchádzaním zákona ust. § 610 Obchodného zákonníka, nie je

podľa názoru žalovaného dôvodný. Predmetná podmienka žiadnym spôsobom nevylučuje povinnosťžalovaného zaplatiť žalobcovi čiastky za vykonanú prepravu, len túto povinnosť odkladá do doby úhrady
platieb zo strany dodávateľa žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, keďže
podľa dojednania nielenže nie sú obvyklé podmienky odkladu splatnosti faktúr, ale žalobca ani s takýmito
podmienkami odkladu splatnosti nikdy ústne a ani písomne nesúhlasil. Za týchto podmienok by nikdy
nevstúpil do právneho vzťahu a nevykonal by prepravu v prospech žalovaného. Žalobca sa v plnom

rozsahu stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu. V danom právnom vzťahu ide o zmluvu o
preprave veci, v zmysle ktorej sa prepravca zaviazal odosielateľovi prepraviť vec z určitého miesta
odoslania do miesta určenia a to tak, že odosielateľ sa zaviazal zaplatiť mu prepravné. Podľa §263 ods. 2
Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú písomnú formu právneho úkonu. Teda od
zákonného ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany nemôžu odchýliť alebo ho

vylúčiť, čo sa podľa názoru okresného súdu čl. IV. bod 4. rámcovej zmluvy stalo. Žalobca mal za to, že
jeho nárok je dôvodný, a preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného

súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Základným odvolacím argumentom zo strany žalovaného bolo posúdenie, či nastala splatnosť
žalobcovho nároku, uplatneného žalobou voči žalovanému alebo nie. Žalovaný sa bránil, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci. Podľa čl. IV. bod 4, uzavretej rámcovej zmluvy nenastala splatnosť
žalobcovho nároku, keďže táto bola odložená do doby úhrady platieb zo strany dodávateľa žalovaného.
Žalovaný bol toho názoru, že ak nedošlo k úhrade platieb zo strany jeho zmluvného partnera, tak je
žaloba žalobcu podaná predčasne.

V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu nákladu dopravnými prostriedkami v prospech

žalovaného, a to v mesiacoch jún, júl, august 2011, ktorú cenu prepravy žalobca vyúčtoval faktúrou
č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur, č. 2011264 v sume 10.226,10 Eur, faktúrou č. 2011288 na sumu
135,24 Eur.

Podľa čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku číslo: 2011/01/02 zo dňa
14.03.2011 (ďalej len „rámcová zmluva“), uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom (odosielateľ)

a žalobcom ako prevádzkovateľom (dopravca), bola splatnosť faktúry 60 dní odo dňa jej doručenia. ....
„V prípade meškania platieb zo strany investora stavby, na ktorej sa preprava uskutočňuje, sa lehota
splatnosti upravuje tak, že objednávateľ uhradí prevádzkovateľovi faktúru do 10 dní po úhrade platieb
zo strany investora. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry si môže prevádzkovateľ
uplatňovať úrok z omeškania 0,02% mesačne“.

Krajský súd poukazuje na citáciu uvedeného čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy, keďže predmetný článok a
bodjerozhodnýapodstatnýpreposúdeniesplatnostižalobcovhonároku.Okresnýsúdvšakvýkladtohto
článku neuskutočnil, keďže prikročil k vyhodnoteniu dojednania odkladacej podmienky ako absolútne
neplatnej v zmysle ust. § 41, § 39, § 3 Občianskeho zákonníka. Primárne však podľa názoru krajského
súdu je určujúce uskutočniť výklad čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy za dôkaznej povinnosti sporových

strán, vo vzťahu k zodpovedaniu otázky splatnosti žalobcovho nároku. Podľa doterajších dôkazov
investorom stavby - rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce, Banská Bystrica - severný obchvat, t.j.
aj stavby rýchlostná cesta R1 Nitra - Západ - Selenec a stavby rýchlostná cesta R1 Selenec - Beladice,
bola spoločnosť GRANVIA, a.s., so sídlom Europeum Business Center, Blok A, Suché mýto 1, 811 03Bratislava, IČO: 36 862 631 s odkazom na listinný dôkaz zo dňa 26.11.2012, nachádzajúci sa na č.l.
189 - 191 spisu.

Žalobca na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 06.02.2013 uviedol, že okrem tejto

rámcovej zmluvy inú zmluvu so žalovaným neuzavrel. Žalobca súčasne uviedol, ako vnímal rámcovú
zmluvu predloženú žalovaným, a to v tom zmysle, že keď si ju prečítal, tak ju podpísal, pretože
spoločnosť GRANVIA, a.s. ako investora poznal, vedel, že je to 100% investor, s ktorým v minulosti
spolupracoval a vedel, že svoje záväzky si riadne plní. Preto žalobca rámcovú zmluvu podpísal a poslal
naspäť žalovanému a hneď začala spolupráca. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným

súdom dňa 20.03.2013 potvrdil, že vypracoval návrh rámcovej zmluvy a tento zaslal žalobcovi, s ktorým
nikdy nekomunikoval ohľadne samotnej zmluvy, ani ohľadne konkrétneho zmluvného dojednania čl. IV.
bodu 4, rámcovej zmluvy. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom ohľadne tvorby zmluvy nekomunikoval.

Z doterajšieho zisteného skutkového stavu a znenia čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy vyplýva, že
investorom stavby nie sú jednotlivý subdodávatelia, a preto v rámci nového konania okresný súd
primárne cez výkladové pravidlá v zmysle ust. § 266 Obchodného zákonníka bude vyhodnocovať

čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy. Podľa doterajšieho dôkazného stavu pravidlá výkladu prejavu vôle,
uskutočneného žalovaným v rámcovej zmluve, konkrétne v čl. IV. bodu 4, svedčia v jeho neprospech,
pretože úhrada faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany
investora stavby, ktorým bola GRANVIA, a.s. a nie spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola zmluvným
partnerom žalovaného, t.j. objednávateľom vo vzťahu k žalovanému. Odkladacia podmienka prichádza

do úvahy len v tom prípade, ak je určitým spôsobom dohodnutá. K posúdeniu čl. IV. bodu 4, rámcovej
zmluvy je nevyhnutné aplikovať výkladové pravidlá podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, pričom
pri pochybnostiach je potrebné výklad uskutočniť na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz
použila, t.j. žalovaného, ktorý vypracoval návrh rámcovej zmluvy. Pokiaľ okresný súd týmto spôsobom
nepostupoval, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci v

zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pre ktorú skutočnosť bol rozsudok okresného súdu zrušený
a vec podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní
okresný súd za dôkaznej povinnosti sporových strán, aplikácii výkladových pravidiel, obsiahnutých v
ust. § 266 Obchodného zákonníka, vyhodnotí čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy, vo vzťahu k splatnosti
žalobcovho nároku a vo veci rozhodne, pretože odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom

prípade, ak je určitým spôsobom dohodnutá, vyjadrená.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.