Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209203432
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6209203432.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti
povinnému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 918,11 eura s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.
EX4323/09,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.5Er/1807/2009-20
zo dňa 07.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/1807/2009-20 zo dňa 07.06.2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením

exekúciuzastavilaoprávnenémuuložilnahradiťsúdnemuexekútoroviúčelnevynaloženétrovyexekúcie
vo výške 40 eur v lehote troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Rozhodol tak po zistení,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zo dňa 19.05.2009, sp. zn. SR 00933/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bol vydaný v rozpore so
zákonom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o úvere uzavretou 29.04.2008.

Túto exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa budú aplikovať ustanovenia §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“)
o spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na uvedené exekučný súd skúmal zmluvné podmienky
zmluvy o úvere, konkrétne rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej aj „VOP“) berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či predmetná rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a 2 OZ). Prvostupňový
súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by
v konaní spotrebiteľ vystupoval na strane žalovaného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam.
Nakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto

doložky odporuje dobrým mravom, exekučný súd konštatoval, že v danej veci boli splnené podmienky
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného.Proti rozhodnutiu exekučného súdu v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru odvolateľa
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a ZRK.
Odvolateľ uviedol, že súd na zistený skutkový stav aplikoval okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
aj § 45 ZRK. Toto ustanovenie síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale odvolateľ

má za to, že súd ustanovenie § 45 aplikoval nesprávne. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje
ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučného titulu zisťuje exekučný súd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi), exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko podmienkou
na zastavenie exekúcie je že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému. Naplnenie podmienok pre zastavenie exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku
exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej
veci došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ namietol aj nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. Konštatoval, že súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik

spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle nevykonával
dokazovanie, rozhodnutie je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok
dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nemožno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods.
2 OZ, súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba,
ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ

uviedol, že tým, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil
celé exekučné konanie, pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so
zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci. Súd pritom mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery je exekučný titul súladný
so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie. Podľa odvolateľa nie každý rozpor so

zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp
tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných
odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní domáha vykonania
exekúcienazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudok.Pohľadávkavzniklazozmluvy
o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 29.04.2008, výška úveru predstavovala sumu 14
000 Sk, ktorú sa povinný spolu s príslušným poplatkom zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach.

Podpisom zmluvy povinný (dlžník) potvrdil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Bod 17. VOP obsahuje rozhodcovskú
doložku v tom znení, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Exekučný súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.
Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená
exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul

počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.01.2007, sp.
zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Okresný súd ako súd exekučný
teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou,
či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo
spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka
sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,

ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená

stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný
29.04.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolateľ namietal, že súd musí mať ustálené, že fyzická
osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, neuvádza však
nijaké argumenty, ktoré by spochybňovali záver exekučného súdu o tom, že povinný má v danom

prípade postavenie spotrebiteľa. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským
vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto
vzťahu. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom.Vdanomzmluvnomvzťahubolisplnenépodmienkypreklasifikáciu
zmluvnýchstránakododávateľaaspotrebiteľavzmysle§52ods.3a4OZ.Nastraneveriteľavystupoval

podnikateľský subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a na strane
dlžníka vystupovala fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ odvolateľ
namietol,žesúdnevykonaldokazovaniepotrebnépreprijatiezáveruotom,ževprejednávanejveciideo

spotrebiteľský vzťah, odvolací súd s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, konštatuje, že bolo postačujúcim vychádzať z dokladov v spise. V citovanomuznesení Najvyšší súd SR uviedol, že „v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul
nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a

z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak
sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín.“

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
neplatnosti. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory však neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou

súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako

vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou je povinnému

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka pritom nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá,
čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy.
Celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo

predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku
vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. V tomto
prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka
zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.

Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral,
nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcovským

súdom (rozhodcom), tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojím
spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym
spotrebiteľom.

S prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul (ide o nulitný akt), nie je dôvodná námietka

oprávneného, že súd mohol a mal posudzovať do akej miery a akej časti je exekučný titul súladný so
zákonom.

Keďže napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemožno zmeniť na základe dôvodov odvolania tak, že
exekúcia bude pokračovať (exekučné konanie nemožno viesť bez vykonateľného rozhodnutia), odvolací
súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správne potvrdil. Výrok o náhrade trov exekúcie odvolaním napadnutý nebol, preto zostáva
nedotknutý.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.