Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/61/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212985
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311212985.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Orange Slovensko a.s. so sídlom v Bratislave,
Prievozská č. 6/A, proti povinnému G. D., nar. X.X.XXXX,bývajúcemu v Y. č. XXX, o vymoženie sumy
676,25 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 26.3.2012,
č.k. 6Er 898/11-18, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Rozhodcovská doložka so spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá
je nekalá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou je i dodatok k zmluve
o pripojení. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo
podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Ako dôvod uviedol, že ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie len vtedy, ak subjekt, ktorý rozhodnutie vydal
nebol na to oprávnený alebo vtedy ak plnenie, na ktoré bol povinný zaviazaný výrokom rozhodcovského

rozsudku je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má priznané oprávnenie skúmať jedine formálnu
a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V rámci právneho posúdenia sa musí obmedziť iba na
to, či exekučný titul má také účinky rozhodnutia, ktoré umožňujú núteným spôsobom, aj proti vôli
povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.
Z hľadiska formálnej vykonateľnosti sa skúma to, či povinnému márne uplynula lehota na plnenie.
Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je exekučný súd oprávnený skúmať jednoznačnú identifikáciu
oprávneného a povinného, charakter výroku a tiež kvalitu výroku. Európsky súdny dvor vo viacerých
svojich rozhodnutiach upozornil na nutnosť dodržiavať zásadu veci právoplatne rozhodnutej a na
požiadavku dodržiavať vnútroštátnu procesnoprávnu úpravu a to práve v prípadoch rozhodovania v
sporoch, kde vystupuje spotrebiteľ. Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z ustanovenia § 159
O.s.p. vyplýva prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsahujúcej
rozhodcovskú doložku bola posúdená len v odôvodnení rozhodnutia. Samotným rozhodnutím však
právoplatný exekučný titul zrušený nebol. Rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným
rozhodnutím, na základe ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo oprávnenému zasiahnuté do jeho ústavného práva konať pred
súdom a to v rámci vykonávacieho konania tvoriaceho súčasť občianskeho súdneho konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená účastníkmi túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvu boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce
charakter všeobecných podmienok, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred rozhodcovským
súdom. Týmto dojednaním ale nebolo dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania
na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej
po 31. 12. 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto

zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne menuje niektoré
neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.

Ak teda v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.

Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o porušovaní zásady veci právoplatne rozhodnutej a o
znemožňovaní núteného výkonu priznaných práv je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné
stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 24.2.2011, č.k. IV. US
55/11-19. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že ak exekučný poriadok v ustanovení § 44
ods. 2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom
hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol
exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nie len
z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo
zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavenie exekúcie
nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania
rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu
SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.