Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607206665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5607206665.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Y.
č. XX, P., proti povinnej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. L. XXX, L., pre vymoženie pohľadávky
462,06 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/684/2007-14 zo dňa 30. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa ust. § 57 ods. 2 a ust. § 58 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "ZRK") exekúciu v časti

zastavil.

Súd prvého stupňa ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na
základe exekučného titulu, ktorý sčasti priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Prvostupňový súd mal preukázané, že sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Pričom pre posúdenie, či sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nebol určujúci iba taxatívny výpočet zmlúv v ust. § 52

ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba
„Občiansky zákonník“), ale aj vymedzenie spotrebiteľských zmlúv v ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd pri posudzovaní právneho
vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu, vychádzal z obsahu zmluvy o
úvere. Pri preskúmaní exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok súd dospel k názoru, že
rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia

Občianskehozákonníkaa priznal0,25%úrokzomeškania,čopredstavuje91,25%úrokročne.Priznané
úroky z omeškania prevyšujú zákonné úroky, ktoré upravovalo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že vzťah medzi ním a povinným nebol založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nadväzne nebolo jeho povinnosťou, ako podstatnú náležitosť, v
zmluve dohodnúť ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN). Poukázal tiež na to, že predmetom jeho

činnosti je poskytovanie peňažných prostriedkov, teda nie tovarov alebo služieb, zmluvy o úvere
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., preto ani nemôžu obsahovať zákonné náležitosti pre zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ išlo o tvrdenia súdu týkajúce sa poplatku za poskytnutie úveru oprávnený
uviedol, že v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Rovnako nesúhlasil so záverom okresného súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania.Vo vzťahu k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania poznamenal, že povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s
bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, teda aj s úrokom, ktorý má sankčný charakter.

Podľa jeho názoru výška úroku 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. V tomto smere poukázal na zmluvnú voľnosť obchodných záväzkových
vzťahov deklarovanú ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že ani zo
zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné
odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné

strany dohodnúť. Podľa jeho názoru by súd pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal
dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú
zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu
postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri
uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti
dlžníka. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

okresného súdu v súlade s ustanovením § 221 O.s.p. zrušil.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník
(ust. § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (ust. § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, tento dôsledne
zohľadnil všetky skutkovo a právne významné okolnosti a príslušné právne normy na daný prípad
aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje i s obsahom písomného vyhotovenia napadnutého
uznesenia a len na zvýraznenie správnosti jeho dôvodov poukazuje na ďalšie súvislosti, vzhľadom na

odvolacie argumentácie vznesené odvolateľom v odvolaní.

Odvolací súd konštatuje, že nie je právne významné, ako oprávnený (úverovú) zmluvu s povinným
označí. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 1, 2 definuje tiež, kto je veriteľom a spotrebiteľom.
Pokiaľ boli splnené (tieto) podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu, nemožno vylúčiť uplatnenie
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch označením zmluvy ako „zmluvy o úvere podľa ust. § 497
Obch. zákonníka.“ Odvolací súd zároveň poukazuje na § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého sa spotrebiteľským úverom na účely zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľským úverom môže byť aj úver na základe zmluvy
o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ teda Zmluva, hoc má formu zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, údaj o RPMN musí byť jej náležitosťou pod sankciou bezúročnosti a

bezpoplatkovostiúveru.Napokon,zobsahuzmluvyoúverejenesporné,žesajednalovosvojejpodstate
o spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené je odvolacia argumentácia oprávneného, že RPMN nebola
obligatórnou náležitosťou neopodstatnená.

Ako účelový možno vyhodnotiť výklad ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
oprávneným a z neho vyplývajúci záver, že na zmluvu o úvere normy tohto zákona nemožno aplikovať,

keďžepredmetomúverovposkytovanýchoprávnenýmniejetovaraleboslužby,alepeňažnéprostriedky.
Je celkom logické, že opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
bude obsahovať len tá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytnutý úver bude použitý
na financovanie obstarania tovaru alebo služby.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka je (a vždy bol) len demonštratívny - príkladný. Z toho vyplýva, že neprijateľnou
podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v ust. §
53 ods. 3 písm. a/ až r/ Občianskeho zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť
akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa charakteristiku zadefinovanú v citovanom
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Úrokzomeškaniavovýške0,25%denne (t.j.ročne91,25%)zdlžnejsumynemožnovžiadnomprípade

považovať za primeraný. Naopak, možno ho kvalifikovať ako neprimerane vysokú sankciu spojenú s
nesplnením záväzku spotrebiteľa. Takéto ustanovenie zmluvy medzi účastníkmi je nutné vyhodnotiť
ako neprimeranú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dojednanie úroku z omeškania
0,25 % denne z dlžnej sumy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, zvyšnou

časťou argumentácie odvolateľa, týkajúcou sa úroku z omeškania, bolo bezpredmetné sa zaoberať.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré
poukazuje odvolateľ, sú aktuálne - aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvoru EÚ - v "spotrebiteľských
veciach" prekonané.

Vo vzťahu ku komunitárnemu právu odvolací súd poukazuje tiež na aktuálnu judikatúru, týkajúcu sa

priamoprávnejúpravyvSlovenskejrepublike-prípadC-76/10,rozhodnutiezodňa16.11.2010.Vzmysle
bodu 2 výroku dotknutého uznesenia exekučný súd je oprávnený určiť, či podmienka spotrebiteľskej
zmluvy neupravuje sankciu v neprimerane vysokej výške. V prípade kladnej odpovede je povinný
vnútroštátnysúdzabezpečiť,žespotrebiteľnebudetakoutopodmienkouviazaný.Zpredmetnéhozáveru
Súdneho dvora EÚ je nepochybné, že v zmysle komunitárneho práva exekučný súd je nielen oprávnený,

ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter
jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti aj bod 34 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ C-40/08, ktoré "stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť
zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký

opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy,
v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci".

Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v plnom rozsahu
rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.