Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010075
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010075.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2013 prejednal odvolania
obžalovaného U. W. a okresného prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/27/2012 z 29.11.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/27/2012 z 29.11.2012.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom senát Okresného súdu Námestovo uznal obžalovaných U. W. a L. X. za vinných
zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pre skutok uvedený
vo výroku napadnutého rozsudku.

Obžalovaný U. W. bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 38
ods. 2 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 4T/87/2010 z 26.1.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.
3To/61/2012 z 30.8.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný L. X. bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. odsúdený s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm.
j) a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon tohto trestu
odsúdenému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obidvom obžalovaným, aby spoločne a nerozdielne nahradili
poškodenému T. L. škodu vo výške 307,60 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolania
obžalovaný U. W. a okresný prokurátor.

Odvolanie obžalovaného U. W. smerovalo proti výroku o vine, treste, ako aj proti konaniu,
ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré podala za
obžalovaného jeho obhajkyňa, uviedol, že súd v prejednávanom prípade rozhodoval v nezákonnom
zložení. Bez opory v zákone rozhodol o vine obžalovaného senát, napriek tomu, že podľa zákona
mal v tejto veci konať samosudca. Poukázal na ustanovenie § 349 ods. 1, 2 Tr. por., z ktorých
vyplýva, že samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak má
byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom. Keďže horná hranica
žalovaných prečinov nepresahuje 8 rokov a skorší trest, voči ktorému súd prvého stupňa ukladal súhrnný
trest nebol uložený v konaní pred senátom, nebol zákonný dôvod, aby v prejednávanej trestnej veci
rozhodoval senát. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. o
súhrnnom treste nezodpovedá zákonu. Okresný súd Námestovo vo veci sp.zn. 4T/87/2010 vydal v
poradí prvé rozhodnutie - odsudzujúci rozsudok dňa 17.2.2011, teda ešte pred spáchaním žalovanej
trestnej činnosti. V prejednávanej veci preto nie sú splnené podmienky k uloženiu súhrnného trestu.
Na podklade tejto skutočnosti trest uložený rozsudkom okresného súdu vo výmere 7 rokov je teda
nezákonný a neprípustný, pretože bol uložený nad hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že okresný súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať ním navrhnuté
dôkazy, pričom v odôvodnení písomne vyhotoveného rozsudku nie je ani zmienka o dôvodoch, pre
ktoré boli tieto dôkazy odmietnuté. Tým došlo u neho k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol
preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Odvolanie okresného prokurátora smerovalo proti výroku o treste ohľadne obžalovaného U. W., a to
v jeho prospech. Aj podľa názoru okresného prokurátora v prejednávanom prípade neboli splnené
podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, pretože skôr vyhlásený odsudzujúci rozsudok
v poradí ako prvý bol zo dňa 17.2.2011, teda skôr, ako bol spáchaný skutok, ktorý je predmetom
tohto trestného stíhania. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste u
obžalovaného U. W. zrušil a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Krajský súd na podklade § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj
povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania obžalovaného U. W. a okresného
prokurátora sú dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na ukladanie
súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v tomto ustanovení rozumie prvý
odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom
konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením
páchateľa. Vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/87/2010 vo veci U. W. bol prvý odsudzujúci
rozsudok vyhlásený okresným súdom 17.2.2011, teda ešte skôr, než sa stal skutok, ktorý je predmetom
tohto trestného konania, t.j. 1.5.2011. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že neboli splnené
podmienky na ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 Tr. zák.

Ak za tejto situácie okresný súd uložil obžalovanému U. W. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov,
pričom horná hranica ustanovenia § 189 ods. 1 Tr. zák. je iba 6 rokov, trest uložený okresným
súdom obžalovanému U. W. je uložený nad hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Aj v
tomto smere je možné konštatovať, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému U. W. rozhodol
nezákonne.

Ani konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nebolo okresným súdom vykonané v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením §
349 ods. 1 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 349 ods. 1 Tr. por. samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov. Na U. W.
(ale aj L. X.) bola podaná obžaloba pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Páchateľom
týchto prečinov možno uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky, teda v žiadnom prípade neprevyšuje
horná hranica u týchto prečinov 8 rokov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 349 ods. 1 Tr. por. Preto na
prejednanie týchto prečinov je príslušný samosudca.

Senát by bol príslušný na prejednanie citovaných prečinov iba vtedy, ak by boli splnené podmienky
ustanovenia § 349 ods. 2 Tr. por., t.j., ak by mal byť uložený súhrnný alebo spoločný trest a skorší trest
by bol uložený v konaní pred senátom. Tieto podmienky však v prejednávanom prípade splnené neboli,
pretože jednak neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu a ak by aj boli, skorší trest u
obžalovaného U. W. bol uložený pred samosudcom a nie senátom.

Pri vypracovaní rozsudku, najmä pri vypracovaní odôvodnenia okresný súd nepostupoval v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak rozsudok obsahuje
odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si
navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje
ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Náležité odôvodnenie rozsudku je vždy významné nielen z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho
súdu, ale aj pri posudzovaní, či boli dodržané zásady spravodlivého procesu, na ktoré má každý
obvinený právo. Okresnému súdu je nutné vytknúť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol
skutočnosti, pre ktoré nevyhovel návrhom obžalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, pričom tieto
návrhy na hlavnom pojednávaní zamietol. Tento nedostatok má závažný vplyv na presvedčivosť
napadnutého rozsudku a jeho spravodlivosť a zákonnosť.

Na podklade vyššie uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zmysle zásady beneficium
cohaesionis v zmysle ustanovenia § 324 Tr. por. krajský súd zrušil celý rozsudok okresného súdu, teda
aj v časti spoluobžalovaného L. X., pretože dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech
obžalovaného U. W., prospieva aj tomuto spoluobžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.