Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804115963
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8804115963.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36864421, proti povinnej: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H., A. XXX,
o vymoženie 860,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Vranov nad Topľou zo dňa 7.6.2012 pod č.k. 7Er/346/2004-20, a o návrhu oprávneného na
prerušenie konania zo dňa 26.7.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

Z a m i e t a žiadosť oprávneného zo dňa 26.7.2012 na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zároveň ju zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustaním § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.10.2004 sa doručením návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 25.920,- Sk (860,39
Eur) s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná dňa 23.7.2004
v Bratislave notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N1106/2004, NZ 60363/04. Poverením zo dňa

22.10.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška. Ďalej uviedol, že
exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať ex offo, či sú splnené
všetky predpoklady na jeho vedenie. Preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere, ktorú uzavrel
oprávnený s povinným dňa 20.11.2004, zistil, že exekučným titulom je notárska zápisnica - osvedčenie
o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/
O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 EP, ktorým vyhlásením právny zástupca oprávneného

v mene povinného a na jeho účet uznal dlh v prospech svojho

mandanta - oprávneného. Svoj mandát na uznanie dlhou v mene povinného právny zástupca
oprávneného odvodzoval z toho, že povinný splnomocnil oprávneného, ktorý substitučným
plnomocenstvom na tento úkon splnomocnil právneho zástupcu oprávneného Mgr. Tomáša Kušníra, a to
priamo v zmluve o úvere zo dňa 20.11.2004. Spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny
záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Poukázal na skutočnosť,že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo
obsiahnuté vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, čím bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť
jej obsah, resp. nesúhlasiť s týmto ustanovením/dojednaním zmluvy a podpisom zmluvy sa vopred vzdal

svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku/. Dospel
k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica spôsobilá byť exekučným titulom z materiálneho alebo z
formálneho hľadiska, exekúcia je neprípustná. Z týchto dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v
celom rozsahu ju aj bez návrhu zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch podal oprávnený odvolanie, ktorým

žiadal zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol
nadrámeczverenejprávomoci,zároveňsvojímpostupomodňalmožnosťúčastníkovikonaťpredsúdom,
nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedol, že exekučný
súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Poukázal
na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej

zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho
názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon
práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Má za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

Povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure alebo
domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného sudu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil
rozdielny procesný postup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

všeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rámci činnosti notára. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery). Nedisponuje totiž právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej

právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov
notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte
spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj

zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces
a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,

argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení
a zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však
dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného
došlokzmareniuexekúcie.Uviedol,žejevočipovinnémuvpozíciiveriteľa,ktorémuneboluhradenýjeho
legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd tak vylúčil akúkoľvek možnosť

podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania.

Zároveň nesúhlasil s dôvodmi napadnutého uznesenia, ak plnomocenstvo považuje za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa a že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedený záver súdu

neobstojí. Plnomocenstvo v danom prípade nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto
aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutú v ustanovení § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ak súd posúdil neplatnosť plnomocenstva podľa tohto ustanovenia a uvažoval
o ňom ako o súčasti spotrebiteľskej zmluvy, dopustil sa aplikačného omylu, ktorý je nutné považovať
za nesprávne právne posúdenie veci. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a

zrozumiteľné. Pri náležitom jeho posúdení nie je možné dospieť k záveru o jeho neurčitosti.

Ďalej v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo
udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vzniknev budúcnosti. Aj túto otázku nesprávne právne posúdil. Inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na
splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je
vylúčená možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzavretím zmluvy, na

základe ktorej vznikol. Povinný mohol svoj dlh uznať už v čase uzavretia zmluvy o úvere s oprávneným. Z
toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého
by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na jeho ustanovenie § 39. Zároveň žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný
udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné
úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby malo všetky náležitosti platného právneho
úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Preto nie je možné dospieť k záveru,
že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh splatí.

Uzavrel, že ak exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, zistil súlad žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). Ak uskutočnil revíziu exekučného titulu po tomto

čase, konal tak v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok, čím taktiež porušil základné práva účastníkov exekučného konania (najmä

právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné
užívanie majetku). Zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom a na základe vykonateľného a platného exekučného titulu,
ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu,
ani od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré

by mali viesť k zmene postoja súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým
uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil, správne zistil skutkový stav a správne
ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia

okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutom výroku a k ďalším odvolacím dôvodom odvolací
súd dopĺňa:

V odvolaní oprávnený napadá predovšetkým to, že súd prvého stupňa ako súd exekučný nesprávne
vec právne posúdil, ak notársku zápisnicu zo dňa 23.7.2004 pod č. N 1106/2004, NZ 60363/2004 vo

všetkých jej súvislostiach posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý má za následok aj neplatnosť tohto
exekučného titulu.

Je nepochybné, že v predtlači Zmluvy o úvere zo dňa 20.11.2004 je uvedené meno splnomocneného
zástupcu povinnej, ktorého si nepochybne nevybrala slobodne, a preto takýto úkon je podľa §
37 Občianskeho zákonníka neplatný. K tomu, že si zástupcu na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru povinná nevybrala slobodne, nasvedčuje aj text
plnomocenstva, umiestnený v zmluve o úvere, keď pozornosť dlžníka je zameraná na obsah hlavnej
zmluvy. Aj text splnomocnenia nasvedčuje tomu, že nejde tak o obhajobu záujmov zastúpenej, ako o
to, aby bol zabezpečený skorší exekučný titul bez toho, aby predtým prebehlo súdne konanie. Z týchto
hľadísk teda súd prvého stupňa správne postupoval, ak právny vzťah zastúpenia povinnej považoval

za neplatný, a teda splnomocnenec nemal ani oprávnenie do uvedenej notárskej zápisnice zahrnúť
právny záväzok povinnej, ktorý obsahoval dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Preto notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom v
zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. To, že túto okolnosť konštatuje exekučný súd až povydaní poverenia, znamená len to, že bol oprávnený exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ v
spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti odvolací dôvod, že predmetná notárska

zápisnica je platným exekučným titulom, nemožno uznať.

V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumentyadôkazy,ktorébolipodkladomprerozhodnutieexekučnéhosúdu o jehoprávnompostavení,
zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu

obsahu napadnutého uznesenia, odvolací súd dopĺňa, že v štádiu exekučného konania súd nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.),

ale vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na
posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na pojednávaní a za
prítomnosti oprávneného a povinného. Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady

konania, zrejme

vzmysle§221ods.1písm.f)O.s.p.,tedažesúdyvykonali„dokazovanie“beznariadeniapojednávaniaa
v jeho neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom exekučného súdu nebola
oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o neprípustnosti

a zastavení exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Osobitným podaním zo dňa 26.7.2012 (č.l. 34) oprávnený navrhol prerušiť konanie postupom podľa §
109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zároveň týmto podaním doplnil odvolanie
o ďalšie dôvody, na ktoré však odvolací súd už neprihliadal, pretože boli podané po uplynutí odvolacej
lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Uvedeným podaním oprávnený žiadal prerušiť (podľa jeho obsahu) odvolacie konanie až do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ na tieto predložené prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie
odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález
o otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi,
že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v
súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Odvolací súd podotýka, že citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku predpokladá

rozhodnutie súdu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy. Odvolací súd nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením a ani nepovažuje za potrebné
rozhodnúť, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych
otázkach predovšetkým z dôvodu, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti
úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v

danej veci umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávneným
podaný návrh na prejudiciálne konanie Európskemu súdnemu dvoru nepredložil, a to zároveň aj z
ďalších týchto dôvodov:

Čo sa týka prvej otázky ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom, odvolací súd je toho názoru, že ak týmto uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o nepripustení a zastavení exekúcie z dôvodov uvedených aj exekučným
súdom, že notárska zápisnica pod vyššie uvedeným číslom zo dňa 23.7.2004 nie je exekučným titulom,
túto predloženú prejudiciálnu otázku nie je potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru ES.
Ako ďalší dôvod, prečo nie je potreba rozhodnúť o požiadaní Súdneho dvora ES o rozhodnutie o tejto
otázke, je to, že uvedenú neplatnosť právneho vzťahu zastúpenia povinného ako dlžníka advokátom

Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocneným na uzavretie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
a zároveň na uznanie záväzku povinného z poskytnutého úveru, konštatuje aj doterajšia zaužívaná
judikatúra.

Keďže v danom prípade predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom (exekučný titul
absentuje), nie je potrebné riešiť ani druhú v poradí prejudiciálnu otázku ohľadom zabránenia

vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s odkazom na Smernicu 93/13/EHS.

V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. je procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, teda či požiada Súdny
dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (t. j. otázky týkajúcej sa
a/ výkladu zmlúv alebo otázky b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania (aj konania
exekučného) na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia
zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem EÚ. Cieľom prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EÚ je totiž podľa uvedeného článku Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne

č. 234 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu
komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov,
a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie oprávneným
navrhnutých otázok nie je súčasťou výkladu komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho,
na ktoré je (aj) v danej procesnej

situácii kompetentný súd prvého stupňa ako súd exekučný.Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného zo dňa 26.7.2012 na prerušenie odvolacieho
konania zamietol, pretože nevzhliadol dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o
oprávneným navrhnutých prejudiciálnych predbežných otázkach.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách konania bude
rozhodovať prvostupňový súd až po právoplatnosti jeho rozhodnutia. V súlade

s § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.