Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225701.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k. s., so sídlom Banská
Bystrica, ul. Lazovná č. 64, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v
konkurze", so sídlom Sládkovičovo, ul. Košútska č. 1342, IČO: 36 814 148, zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Z. Z., ul. K. č. XXA, proti odporcovi: W.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. I. W., ul. N. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou

JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom E., ul. J. W. č. XX, o zaplatenie sumy 424,24 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 17. októbra 2011
č. k. 7C/193/2011-39, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdŽilinarozsudkomzodňa 17.10.2011č.k.7C/193/2011-39návrhnavrhovateľaozaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 424,24 eur zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 89,50 eur, a to priamo právnej zástupkyni odporcu do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I ods. 4 všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2001, ktorej
obsahom je dojednanie, že pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. I bod
2b zmluvy, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý

deň omeškania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V prejednávanej musel súd vychádzať zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca mal voči jeho
právnemupredchodcovizáväzok(dlh)vovýške290,18eur,sktorýmzaplatenímsadostaldoomeškania.
Táto okolnosť vplýva na to, že súd musí vychádzať pri svojom rozhodnutí aj z toho, že odporca porušil
svojupovinnosťzaplatiťsumu290,18eurriadneavčas,nanesplneniektorejpovinnostidopadáajust.čl.
I ods. 4 zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré je podľa obsahu dojednaním

zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od momentu omeškania až do zaplatenia.

Pri posúdení konkrétnych skutkových okolností vecí súd musel v prvom rade vyhodnotiť povahu vzťahu
medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou DRUKOS, a. s.) a odporcom a zistil, že
medzi účastníkmi existuje povahou občiansko-právny vzťah. Súd pri tomto konštatovaní prihliadol na
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré obsahovali
úpravu tzv. typových zmlúv, pod ktorých vymedzenie spadá aj odporcom dňa 13. 02. 2001 uzavretá

zmluva s právnym predchodcom navrhovateľa. Súd je oprávnený aj z úradnej povinnosti skúmať,
či typová spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa
zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. by boli v rozpore
s dobrými mravmi (tejto úprave v súčasnosti zodpovedajú v podstate ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je totiž postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to

s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnuskúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Medzi spoločnosťou DRUKOS, a. s. a odporcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2001

vznikol záväzkovo právny vzťah s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva zakotveným v čl.
II. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého predmet kúpy prechádza do vlastníctva
kupujúceho až zaplatením všetkých splátok, t. j. zaplatením celej kúpnej ceny a prípadných zmluvných
pokút.Dojednanieozmluvnejpokutemápovahuzáväzkovéhozabezpečovaciehoprávnehoprostriedku.
Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bodu 4

všeobecných obchodných podmienok malo povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle ust.
§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., v znení zákona č. 310/1999 Z. z. Ak je totižto splnenie
niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve,
ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného
zabezpečenia povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou
vlastníctva a ešte aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1

% denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a
povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do
zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch (aj tento právny inštitút
je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z
uvedeného považoval súd ust. čl. I bodu 4 všeobecných zmluvných podmienok v zmysle ust. § 39 v
spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné z dôvodu rozporu s ust. § 23a ods. 2
zákona č. 634/1992 Zb., v znení zákona č. 310/1999 Z. z.. Toto ustanovenie zmluvy tak nemôže taktiež
zakladať žiadne právne účinky vo vzťahu zmluvných strán.

Pokiaľ sa týka uplatnenej námietky premlčania odporcom, súd túto už bližšie neskúmal, nakoľko
dojednanie o zmluvnej pokute kvalifikoval ako absolútne neplatné, a teda nemohla ani začať plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie takéhoto nároku navrhovateľa v zmysle príslušných ustanovení § 100
a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov tak súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) tak, že priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastupovania advokátom, a to v sume 89,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Navrhovateľ sa so závermi napádaného rozhodnutia, ako aj s ich dôvodmi nestotožnil, nakoľko

bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou.

V prvom rade uviedol, že v konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý
deň omeškania, vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj vzhľadom k tomu,
že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré
je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti

dlžníka plniť riadne a včas. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúžiacu k
zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša
veriteľovikompenzáciu-paušalizovanúnáhraduškody-zadobu,oktorúsaprípadneplnenieoneskorilo.
Vyžitie tohto prostriedku veriteľom nie je možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s
dobrýmimravmi,anizásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Použitietýchtoprávnychinštitútov(dobrých

mravov a zásady poctivého obchodného styku) by malo byť výnimočnou situáciou, teda by nemalo viesť
k oslabovaniu možností súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom
a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občiansko-právnych vzťahov. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/166/2009 zo dňa 30. 06. 2009.

Ďalej navrhovateľ len z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty považoval namieste hodnotiť inak

zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formouurčitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Následne v kontexte citovaných názorov právnej vedy
a rozhodnutí krajských súdov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 11. 2009 sp.
zn. 5Co/302/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/153/2009, rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 15Co/17/2010, sp. zn. 3Co/189/2009, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 5Co/16/2010 z 03. 02. 2010 a mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zo dňa 28. 09. 2011 sp. zn. VI/1 Pz445/11-7) možno potom podľa navrhovateľa uzavrieť, že zmluvná
pokuta dojednaná v zmluve ako 0,1 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to tak
s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti a podmienky, ktoré tu existovali v čase

uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Navrhovateľ tiež nesúhlasil s právnou argumentáciou súdu, v zmysle ktorej v prípade, ak splnenie
povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečované výhradou vlastníctva a k tomu zo zákona
úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tomto všetkom je to potrebné považovať za
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech odporcu.

Podľa navrhovateľa Občiansky zákonník svojou systematikou, resp. prostredníctvom svojich

jednotlivých ustanovení jednoznačne vymedzuje, čo možno považovať za zabezpečovacie prostriedky
slúžiace na zabezpečenie záväzkových vzťahov. Takéto zabezpečovacie prostriedky záväzkových
vzťahov sú vymedzené v VIII. časti, v prvej hlave, piatom oddiely Občianskeho zákonníka, označenom
ako „Zabezpečenie záväzkov“ (presne v ust. § 544 až § 558 Občianskeho zákonníka), a teda len tieto
formy možno výslovne považovať za zabezpečovacie právne inštitúty. Výhrada vlastníctva je vedľajším

dojednaním pri kúpnej zmluve (§ 601 Občianskeho zákonníka) a svojou povahou a charakterom ju
absolútne nie je možné považovať za zabezpečovací právny inštitút. Zároveň ju nie je možné považovať
ani za žiadnu sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. Hlavným
účelom použitia inštitútu výhrady vlastníctva v podmienkach kúpnej zmluvy je však jednoznačne
obmedzenie možnosti kupujúceho s predmetom kúpy do zaplatenia kúpnej ceny slobodne (ľubovoľne)

nakladať, a teda jej použitie predchádza možnosti scudzenia takejto veci v prospech tretej osoby skôr,
ako bude zaplatená celá kúpna cena.

Ďalej podľa navrhovateľa zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute,
ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so
zaplatením peňažného záväzku. Na rozdiel od úrokov z omeškania však nie je zmluvná pokuta

príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným majetkovým nárokom. V prípade úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty. Podľa navrhovateľa dojednanie zmluvnej
pokuty a jej uplatňovanie si v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z
omeškania. A taktiež naopak, zaplatenie úrokov z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a

zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát.
Aj judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/969/1999, sp. zn. 33Odo/47/2002, R č.
5/1995) sa ustálila na názore, že obidva právne inštitúty plnia odlišnú funkciu. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že ich súbeh je preto možný. Navrhovateľ k vyššie uvedeným záverom dodal, že ten istý
negatívny dopad v majetkovej sfére dlžníka práve z dôvodu vyššie uvedenej rozdielnosti účelu zmluvnej

pokuty a úroku z omeškania nie je právne významný. Práve preto súčasné uplatnenie oboch nárokov
u dlžníka nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Opačný záver
(tak ako ho prezentuje súd I. stupňa) by vo svojich dôsledkoch spôsobil absolútnu nepoužiteľnosť
(neaplikovateľnosť) a v konečnom dôsledku aj zbytočnosť a obsolétnosť inštitútu zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia peňažných záväzkov (čo je v praxi najčastejší prípad typu zmluvnou pokutou

zabezpečovaných záväzkov), nakoľko ich porušenie vždy (ex lege) vyvoláva vznik práva na úrok z
omeškania.

Navrhovateľ bol preto toho názoru, že uplatnená zmluvná pokuta bola v čase uzatvorenia zmluvy
dojednaná jednoznačne v primeranom rozsahu a rovnako to možno hodnotiť aj počas celého
obdobia omeškania odporcu s plnením jeho zmluvne zabezpečenej povinnosti. Navyše je uplatňovanie

predmetnej zmluvnej pokuty plne v súlade s dobrými mravmi, preto neexistuje dôvodný záver o
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, a takisto
nie je prijateľný záver ohľadne obchádzania ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré kogentným
spôsobom stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch.Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu súhlasil so skutkovými aj právnymi tvrdeniami súdu I. stupňa a s týmito sa stotožnil. Žiadal
odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné odmietnuť a rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť.Zotrvalnanámietkepremlčania,akoajnanámietkeneprimeranostizmluvnejpokutyvžalovanej
výške. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z nasledovných
dôvodov:

V preskúmavanej veci navrhovateľ si návrhom uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v súlade s čl. I. Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy za porušenie povinnosti zaplatiť včas a riadne
dohodnutý záväzok, ktorý vyčíslil za obdobie 4 rokov spätne odo dňa podania návrhu, t. j. od 15. 07.
2007 do 15. 07. 2011 v sume 424,24 eur. Podkladom na uplatňovanie peňažnej pohľadávky v sume
424,24 eur v prejednávanej veci titulom dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy
za každý deň omeškania bola uzatvorená zmluva č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2001 medzi právnym

predchodcom navrhovateľa spoločnosťou DRUKOS, a. s. a odporcom, predmetom ktorej bol záväzok
spoločnosti DRUKOS, a. s., dodať odporcovi hnuteľné veci - tovar bližšie špecifikovaný v zmluve, za
čo sa odporca zaviazal zaplatiť nájomné v sume 2.148,31 eur. Odporca svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvy, a to splniť záväzok riadne a včas porušil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením záväzku
vo výške 290,18 eur. Tento nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy priznal Okresný súd

Žilina v konaní sp. zn. 23Ro/107/2005.

Okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 424,24 eur zamietol. Zároveň
určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy č. 104081333 zo dňa 13. 02. 2011, ktorej obsahom je dojednanie, že
pokiaľjekupujúcivomeškanísúhradousplátkykúpnejcenypodľačl.I.bod2bzmluvy,jepovinnýzaplatiť

predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, je neprijateľnou
zmluvou podmienkou. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu
a z úradnej povinnosti preto skúmal, či táto neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na škodu
spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. by boli
v rozpore s dobrými mravmi a po posúdení považoval ustanovenie čl. I. bod 4 Všeobecných zmluvných

podmienok v zmysle ust. § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné z dôvodu
rozporu s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z. z. Preto predmetné zmluvné
dojednanie nemôže vo vzťahu zmluvných strán zakladať žiadne právne účinky.

Navrhovateľ sa v odvolaní so závermi rozhodnutia okresného súdu, ako aj s ich dôvodmi nestotožnil,
nakoľko bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že ustanovenia prvej časti, piatej hlavy (§ 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka) nie je možné aplikovať nezávisle od ustanovení prvej časti, štvrtej hlavy (§ 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Vzťah štvrtej hlavy k piatej hlave Občianskeho zákonníka je možné
charakterizovať tak, že pokiaľ sú naplnené predpoklady pre neplatnosť právneho úkonu (zmluvy)
podľa prvej časti štvrtej hlavy sú spravidla naplnené aj predpoklady ustanovení prvej časti piatej hlavy

pre charakterizovanie zmluvnej podmienky ako neprijateľnej. Samozrejme naplnenie predpokladov
neplatnosti právneho úkonu podľa štvrtej hlavy môže niekedy spočívať v odlišných skutočnostiach ako
predpokladoch pre dôsledky uvedené v piatej hlave. Pre procesný postup súdu je však významné,
že ak má súd v priebehu konania preukázané, že sú naplnené predpoklady pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, má povinnosť prihliadnuť k tejto skutočnosti z úradnej povinnosti a ďalšími otázkami

týkajúcimi sa napr. neprijateľnými podmienkami sa nemusí vôbec zaoberať (okrem ak neplatnosťprávneho úkonu ako celku je spôsobená samotnou neprijateľnou podmienkou). Je potrebné osobitne
zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov má súd povinnosť prihliadnuť vždy, a to aj
vtedy, ak ide o vzťah, ktorý je inak upravený špeciálnymi ustanoveniami zákona (v danom prípade

ustanoveniami o spotrebiteľských vzťahoch), pričom odlišnosť právnych dôsledkov neplatnosti právneho
úkonu vo všeobecnosti od právnych dôsledkov neplatnosti špeciálnej právnej úpravy (právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov), je daná iba do takej miery, v akej špeciálna právna úprava tieto dôsledky
odlišuje od všeobecnej právnej úpravy, avšak vždy vo vzťahu k dôvodu neplatnosti právneho úkonu.
Ak však právny úkon (zmluva) bude neplatným iba čiastočne, nezbavuje to súd povinnosti zaoberať sa

ostatnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie neprijateľnosti podmienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu rozporné,
keď v odôvodnení vyslovuje absolútnu neplatnosť ustanovenia čl. I. bod 4 všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy pričom vo výroku rozhodnutia (§ 153 ods. 3 O. s. p.) určuje
neplatnosť zmluvnej podmienky pre neprijateľnosť. Ustálenie si uvedeného má vplyv aj na posudzovanie
námietky premlčania vznesenej zo strany odporcu.

Podľa súdu dojednanie o zmluvnej pokute má povahu záväzkového zabezpečovacieho právneho
prostriedku a malo povahu neprimeranej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 23a ods. 2 zákona č.
634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z. z., lebo splnenie povinnosti je v zmluve zabezpečené
viacerými právnymi inštitútmi, t. j. výhradou vlastníctva aj ex lege úrokmi z omeškania a zmluvnou
pokutou.Zmluvnápodmienkazakladáznačnýnepomermedziprávamiapovinnosťamistránazhľadiska

jej kauzy (t. j. z ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako
obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej
výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej
podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia).

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 601 Občianskeho zákonníka, ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť
na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy

nevyplývaniečoiné,prechádzanebezpečenstvonáhodnejskazyanáhodnéhozhoršenianakupujúceho
odovzdaním veci.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 310/1999 Z. z.,
typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu

predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby, požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu
možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tak nie
je, požadovanú ochranu odoprieť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa právny úkon prieči dobrým mravom,

pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

Rozporprávnehoúkonusdobrýmimravmimusíbyťzistenýsúdom,ktorývychádzazobjektívnychkritérií
s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, keď k právnemu úkonu došlo a na

postavenie účastníkov.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd vyslovil vyššie uvedený záver, že uplatnená zmluvná pokuta vo
výške 0,1 % denne z dlžnej sumy v prípade viacnásobného zabezpečenia záväzkov (t.j. zabezpečenie
výhradou vlastníctva, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bez toho, aby predmetné právne inštitúty - úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka),

zmluvnú pokutu (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a výhradu vlastníctva (§ 601 Občianskeho
zákonníka), obsiahnuté v jednej zmluve - charakterom spotrebiteľskej posúdil pokiaľ ide o ich obsah
komplexne vo vzájomných súvislostiach z hľadiska danosti rovnováhy práv a povinností zmluvných strán
plynúcich z celej zmluvy vo vzťahu k inštitútu dobrých mravov a v čom využitie týchto právnych inštitútov
(navrhovateľ v odvolaní právny inštitút výhrady vlastníctva nepovažuje za zabezpečovací prostriedok) v

jednej zmluve považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi zakladajúci absolútnu neplatnosť
alebo neprijateľnú zmluvnú podmienku pre neplatnosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že v novom rozhodnutí by mal preto okresný súd v odôvodnení uvedené vysvetliť (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

V novom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .