Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Er/436/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4498899300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4498899300.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: CHEMOLAK a.s., Továrenská 7, Smolenice,

IČO: 31 411 851, právne zastúpený: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, AK Trnava, Kollárova 8
proti povinnému: TOS JASOVÁ, a.s., Jasová, IČO: 46 347 593 o zaplatenie 109,11 € (3 287 Sk) s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové
Zámky, Výpalisko 2 náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie znejúcej na
sumu 109,11 € (3 287 Sk).

Poverením tunajšieho súdu 10Er 436/98-13 zo dňa 18.3.1998 bol poverený vykonaním exekúcie súdny
exekútor JUDr. Jozef Ivančík, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko 2 ( ďalej len exekútor).

Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2012 exekútor doručil súdu podnet na zastavenie
konania z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,38 €.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňom 4.3.1998, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie
doručený exekútorovi.

Súdexekúciuzastavil,keďžemalpreukázanézvýpisuzObchodnéhoregistra,žedošlokexoffovýmazu
povinného z Obchodného registra, nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.05.2006, sp.
značka 9K 57/00, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2006, zrušil konkurz na majetok spoločnosť
TOS JASOVÁ a.s. po splnení rozvrhového uznesenia. JUDr. Roman Slivka, CSc. bol zároveň zbavený
funkcie správcu konkurznej podstaty. Po splnení rozvrhového uznesenia spoločnosti nezostal žiaden

majetok (§ 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka). Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra,
odd. Sa 85/N v y m a z u j e sa dňom 07.06.2007 obchodná spoločnosť TOS JASOVÁ a.s. so sídlom
941 34 Jasová, IČO: 46 347 593. Teda sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nie je
možné v konaní pokračovať, a preto súd konanie zastavil.

Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ) od povinného, ak

je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného
splneniapovinnýmažvpriebehuexekúcie.Ustanovenie§203Exekučnéhoporiadkuvznenído1.2.2002
predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej
náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú
splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak

je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení
oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia
exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu,
či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či

povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a
pod.).

V danom prípade súd dospel k záveru, že exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Ak
dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, exekútorovi sa prizná náhrada trov exekúcie
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak len v tých exekúciách, ktoré boli začaté najskôr dňa

1.2.2002, čo však nie je naplnené v danom prípade. Znamená to, že oprávnenému by mohla byť uložená
povinnosť na náhradu trov exekúcie exekútorovi jedine pri splnení predpokladov uvedených v § 203
Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002, ktoré sú napokon podrobne rozvedené v predchádzajúcej
časti odôvodnenia. Jedným z predpokladov je, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, teda či pri
náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, či pred začatím exekúcie, prípadne v jej

priebehu venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne svoju povinnosť nesplnil.

Súd je toho názoru, že v danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keď ani pri náležitej
opatrnostinemoholpredvídať,žeexekúciabudebezúspešnázdôvodunemajetnostipovinného,nakoľko
oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu,
po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku a že dňa 7.6.2007 povinný bude vymazaný z

obchodného registra a následne dôjde k zastaveniu exekúcie. Oprávnený žiadnym spôsobom nemoholpredvídať nemajetnosť povinného, a to ani pri náležitej opatrnosti. Skôr sa snažil uvedenej situácii
predísť a to tým, že krátko po tom, čo exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, podal návrh na začatie
exekúcie. Nemohol predvídať, že dňa 7.6.2007 bude pre nemajetnosť povinného tento vymazaný z

obchodného registra a bude zastavené konanie. Ustanovenie § 203 veta prvá uvádza, že ak dôjde
k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Slová „môže
uložiť oprávnenému“ treba vykladať nielen ako povinnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy
exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu, ale dáva aj možnosť súdu, aby oprávnenému takúto povinnosť
neuložil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného

zavinenia na zastavení exekúcie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení II. ÚS 12/05
zo dňa 13.1.2005 konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého
súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore
s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje
možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon

aj to, že aj keby tu bolo zavinenie rozhoduje jeho intenzita. Záverom súd uvádza, že exekútorovi nie je
možné priznať náhradu trov exekúcie ani od povinného, pretože exekúcia nebola úspešná, resp. k jej
zastaveniu nedošlo v dôsledku dobrovoľného plnenia zo strany povinného.

Obdobný názor s daným postupom vyslovil i Krajský súd v Nitre vo svojich uzneseniach
26CoE/29/2012-53 zo dňa 28.3.2012 a 15CoE/414/3011-23 zo dňa 31.1.2012.

Záverom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky sp. zn. II. ÚS 272/08-35 zo
dňa 22.8.2008, v ktorom ústavný súd, okrem iného uviedol, že „súdny exekútor vystupuje pri svojej
činnostivpostavenípodnikateľa.Základnoucharakteristikoupostaveniapodnikateľajesústavnáčinnosť
vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne
vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude

postačovať na uspokojenie oprávneného, napr. trov exekúcie.

Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 vyplývalo, že v prípade
zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak
zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.“

Taktiež súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn.
II. ÚS 432/2008-16, kde okrem iného uviedol aj, že „...samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku
môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí
viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery
kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku,
rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej
profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je
na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“

Ustanovenie§203Exekučnéhoporiadkusatýkaibaúhradytrovexekúcieoprávneným,tedaibanárokov

súdneho exekútora voči oprávnenému. Exekučný súd však môže priznať aj nárok náhradu trov konania
povinného voči oprávnenému podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o trovách
konania. Trovy konania, ktoré má oprávnený uhradiť povinnému, nie sú v zmysle § 200 trovami exekúcie,
a teda tieto súdny exekútor nemôže vymáhať v zmysle § 201 ods. 3. Ak oprávnený súdom priznané trovy
konania povinnému neuhradí, musí povinný podať samostatný návrh na vykonanie exekúcie. O trovách

konania účastníkov exekúcie súd preto rozhodol podľa § 251 ods.4 O.s.p. k § l46 ods. l písm. c ) O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.