Opravné uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202090
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514202090.1

Opravné uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti povinnému J. O., nar. XX.XX.XXXX, B. Y. XXXX/XX, R. V., o vymoženie 550,12,-eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/210/2014-19 zo dňa
18.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (EX 17090/14) zo dňa 25.03.2014 zamietol.

Citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“)
(v znení účinnom do 31.12.2013), § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods.1 a 2
zákona č. 129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2
písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (v čase uzavretia Zmluvy

čl. 153 ods.1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), čl. 2 písm. a, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1,
ods. 1 písm q) prílohy smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil súdu dňa 09.04.2014 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 25.03.2014 spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 06385/13 zo dňa 17.07.2013.

Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 23802161, ktorú uzatvoril dňa 05.06.2008 právny
predchodca oprávneného s povinným. Uviedol, že dňa 23.08.2012 došlo medzi oprávneným a
povinným k uzatvoreniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v ktorej v bode
4 bola zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicou Rady 93/13/EHS ako aj v rozpore s dobrými mravmi.

Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dospel k
záveru, že keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má za následok materiálnunevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že exekučný súd v prejedávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavanej činnosti, ktorú mu zveril zákon, pretože exekučný súd nemôže skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže
skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy Konštatoval, že súdy často nesprávne interpretujú rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci ASTURCOM v dôsledku nesprávneho slovenského prekladu tohto rozhodnutia.

Exekučný súd má totiž len „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“ nekalosť rozhodcovskej doložky a nie vykonať
cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k preskúmavaniu okolností prípadu. Podľa jeho názoru Súdny
dvor nemal v úmysle uložiť exekučným súdom, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata
v prípadoch, keď takýto postup podľa vnútroštátneho práva nie je možný. Poukázal tiež na to, že
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia

Smernice 93/13/EHS. Nemožno zo slovenského a ani z európskeho za súčasného právneho vzťahu
vyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúd malpovinnosť preskúmavaťexekučnýtitulanahradiť
takpasivituspotrebiteľa,ktorýsícevedelosvojichprávach,nouplatnilsiich.Oprávnenýpovažujepostup
súdu za neoprávnený zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovanie princípov
právnej istoty. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo

11/2010 zo dňa 26.09.2011. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnute uznesenie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
rozhodcovskej zmluvy (23.08.2012) sa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného s povinnou
uzavreli dňa 05.06.2008 Zmluvu č.0023802161 označenú ako ,,Žiadosť/Zmluva o aktivácii pôžičkovej
karty Quatro“. Dňa 23.08.2012 došlo medzi oprávneným a povinným k uzatvoreniu Dohody o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky č. 2315939 v ktorej v bode 4 bola zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá

mala založiť právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci rozhodcovským súdom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, týkajúcej sa právneho posúdenia veci, odvolací súd
konštatuje, že nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl
v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluv“y. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Rozhodcovská doložka, ako vyplýva z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
(bod 4), vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde.

V tom smere odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná
klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti
možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Štandardné zmluvy, str. 214,Vydavateľ

Aleš Čeněk).

Vo vzťahu konkrétne k rozhodcovskej doložke upravenej v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach sa navyše odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 20/2012 zo dňa 28.06.2012 podľa ktorého „Dohoda o splátkach je typickým
formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá

zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalúobchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný
cieľ je evidentne o dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá
obchodná praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta

argumenty oprávneného o nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze s odkazom na českú
literatúru vytrhnutú z kontextu“.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“)
vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového
okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53

ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná
sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od
1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).“

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže aj
v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.