Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214438
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614214438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľky
B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. O. č. XX, prechodne bytom V., W. XXX/XX, proti odporcovi
Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. O. XX, zastúpeného JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou so
sídlom T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, za účasti maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, v konaní o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/58/2014-47 z 10. 11. 2014 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/58/2014-66 z 22. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého W. W., nar.
XX. XX. XXXX mesačne sumou 140 € od právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci k
rukám matky p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol po zistení, že nadmerné požívanie alkoholických nápojov
zo strany odporcu viedlo k rozpadu vzťahu navrhovateľky a odporcu. Maloleté dieťaťa pochádzajúce z
manželstva zveril za súhlasu oboch rodičov do osobnej starostlivosti matky. Odporcovi určil vyživovaciu
povinnosť voči maloletému W. sumou 140 € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Maloleté dieťa býva s navrhovateľkou v podnájme. Navrhovateľka zabezpečuje dieťaťu bývanie a
stravovanie. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky bol vykázaný na 67,83 €. Otec je zamestnaný
ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktorý z pracovnej činnosti dosahuje zárobok v priemere
iba 358,66 €, ale okrem mzdy sú mu vyplácané cestovné náhrady v priemere 842,50 € mesačne.
Odlučné ako náhrada cestovných výdavkov, ktoré patria pri plnení pracovných úloh, je mzdovou zložkou
v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce a nemožno z neho vyvodzovať čistý príjem povinného rodiča
za účelom určenia vyživovacej povinnosti stanovenej podľa zásad uvedených v § 62 ods. 2 a § 75 ods.

1 Zákona o rodine. Z cestovných náhrad má odporca zabezpečené náklady na stravovanie a zo svojej
mzdy už náklady na stravovanie nehradí. Takisto má možnosť ušetriť na nákladoch na ubytovanie počas
pracovnej cesty. Odporca je schopný aj z vyčíslenej nízkej mzdy za takýchto podmienok platiť výživné
vo výške 140 € mesačne. Styk odporcu s maloletým Sebastiánom rešpektujúc vôľu rodičov neurčil.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Odporca sa proti rozsudku okresného súdu v časti určujúcej jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému
W. odvolal. V súlade s § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.p.“) tvrdil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd zistil
výšku mesačného príjmu odporcu na cca 360 €. Mesačné výdavky odporcu tvoria: výdavky na bývanie

113,14 €, strava cca 100 € mesačne počas doby, keď sa zdržiava na Slovensku, internet 16,56 €, telefón
42,43€,výživnénamaloletéhosyna70€(toutosumouprispievalodporcadorozvodumanželstva),spolu
výdavky 342,13 €. Tvrdenie okresného súdu, že cestovné náhrady pokryjú náklady otca na stravovanie
a bývanie a otec už zo svojej mzdy nemusí hradiť žiadne výdavky, nezodpovedá skutočnosti. Odporca
sa zdržuje pracovne v zahraničí okolo 6 týždňov, potom má voľno a na Slovensku sa

zdržiava 7 - 10 dní. Počas tejto doby sa stravuje a býva doma v mieste trvalého bydliska a hradí si
všetky výdavky súvisiace s bývaním a stravou. Odporca žije v rodinnom dome sám z dôvodu, že sa
navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala a preto aj sám znáša všetky náklady súvisiace s
bývaním. Vyplatené náhrady cestovných výdavkov odporca spravidla spotrebuje v zahraničí, nakoľko
ceny sú tam vyššie ako na Slovensku. Odporca v minulosti ušetril niečo na cestovných náhradách z
dôvodu, že sa obmedzoval v kupovaní stravy. Neznamená to však, že je vždy spôsobilý na náhradách

cestovných výdavkov ušetriť toľko, aby si vytváral aj finančnú rezervu. Súd vyplácané cestovné náhrady
nemal brať do úvahy, ich výška nemôže byť určujúca pri stanovení vyživovacej povinnosti odporcu.
Keďže cestovné náhrady nie je možné započítať do príjmu určujúceho výšku výživného, súd mal pri
rozhodovaníovyživovacejpovinnostiodporcuvychádzaťlenzjehopriemernéhomesačnéhozárobkupri
zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov. Odporca je schopný platiť výživné iba v sume 70 € mesačne.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti o jeho vyživovacej povinnosti tak, že
muuložípovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhoW.poprávoplatnostirozsudkusumou70€mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zložky mzdy odporcu sú stanovené
zisteným spôsobom za účelom optimalizácie daňovej a odvodovej povinnosti. Navrhla potvrdiť rozsudok
okresného súdu ako vecne správny.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba
v rozsahu odvolania odporcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v rozhodnutí, ktorým

sa rozvádza manželstvo účastníkov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného.

K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. pristúpil okresný súd v rámci konania o
rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov bolo napadnutým rozsudkom rozvedené. V tejto časti sa stal
rozsudok okresného súdu právoplatný. Odvolanie odporcu smeruje len proti výroku o jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu s odôvodnením, že výška výživného určená súdom prvého stupňa
nie je primeraná jeho schopnostiam a možnostiam.

Okresný súd v konaní zistil, že rodičia maloletého dieťaťa bývali v rodinnom dome, ktorý je vlastnícky
evidovaný na navrhovateľku. V auguste 2014 sa navrhovateľka spolu s maloletým W. odsťahovala zo
spoločnej domácnosti v obci E. O. a býva spolu s maloletým dieťaťom v prenajatom byte na adrese V.,
W. XXX/XX s dohodnutým nájomným 190 € mesačne. Maloletý W. chodí do škôlky, kde navrhovateľka
platí poplatok 25 € mesačne. Dieťa je alergikom, náklady na lieky v súvislosti s touto diagnózou sú 10

€ mesačne. V škôlke sa maloletý W. učí angličtinu za poplatok 5 € mesačne. Podľa tvrdenia matky
má maloletý W. chodiť k logopédovi. Navrhovateľka je zamestnaná ako čašníčka u zamestnávateľa AB
CENTRUM, s. r. o. so sídlom v V.. Okresný súd nesprávne v rozhodnutí vykázal priemerný mesačný
zárobok matky na 67,83 €. Z matkou doložených výplatných lístkov za obdobie od augusta 2013 doaugusta 2014 je zistiteľné, že za toto obdobie bolo navrhovateľke na čistej mzde vyplatených 1.265,10
€, ktorú ale nie je možné považovať za základ pre výpočet priemerného čistého mesačného zárobku
z dôvodu, že v období od augusta 2013 do mája 2013 vrátane pracovala u tohto zamestnávateľa

navrhovateľka len na dohodu o vykonaní práce a riadny pracovný pomer uzatvorila až mesiacom
6/2014. Za obdobie 6, 7, 8/2014 jej na čistej mzde bolo vyplatených 714,77 € za 41 odpracovaných
dní a 377 odpracovaných hodín. Z týchto údajov je zistiteľné, že na jeden deň výkonu práce pripadá u
navrhovateľky 17,43 € a na jednu hodinu odpracovanej práce 1,90 € netto. Pri výkone práce v rozsahu
priemerného počtu pracovných dní v mesiaci 21,74 je matka schopná u tohto zamestnávateľa zarobiť

v čistom 378,92 €.

Odporca je zamestnaný u spoločnosti O. I., a. s., V. XX, G. nad Z. len od 11. 04. 2014, pracovný pomer
má podľa správy zamestnávateľa dohodnutý na dobu určitú do 30. 04. 2015. Za obdobie apríl 2014 až
september 2014 vykázal zamestnávateľ odporcu priemerný čistý mesačný zárobok odporcu na 358,66
€. Odporcovi vypláca zamestnávateľ okrem mzdy cestovné náhrady (stravné) v priemere 842,50 € za
mesiac.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podstatou námietok odporcu v odvolaní proti výške určeného výživného je, že súd pri rozhodovaní o
jeho vyživovacej povinnosti mal vychádzať len z čistej mesačnej mzdy a nemal vôbec prihliadať na výšku
vyplácaných cestovných náhrad z dôvodu, že slúžia na uspokojovanie jeho potrieb v zahraničí.

Podľa § 118 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej
zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku o zdanení.

Uvedené ustanovenie o zložkách mzdy a čo sa za mzdu nepovažuje, slúži pre účely výpočtu
priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 133 a § 134 Zákonníka práce, nie pre
účely zisťovania príjmu osoby povinnej platiť výživné. Zákon o rodine ukladá súdu v § 62 a § 75
prihliadať na celkové majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z dosahovaného
zárobku v zamestnaní alebo iného príjmu povinnej osoby. I keby odporca nepracoval, musel by súd

pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potenciálne možnosti takejto osoby. Správne
preto okresný súd postupoval, keď pri výške výživného prihliadol aj na iné plnenia poskytované
zamestnávateľomodporcuodporcovi,pretožecestovnénáhradytvoriapodstatnúzložkupríjmuodporcu.
Priemerný mesačný príjem odporcu, z ktorého je potrebné pri určení jeho vyživovacej povinnosti
vychádzať, je súčet jeho priemerného mesačného zárobku a mesačne vyplácaných cestovných náhrad

(358,66 € + 842,50 € = 1.201,16 €) z dôvodu, že takúto výšku finančných prostriedkov má odporca
k dispozícii na uspokojovanie svojich potrieb a potrieb svojej rodiny. I keď majú cestovné náhrady
vyplácané zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto náhrady nie
sú účelovo viazané v tom zmysle, že by ich poberateľ nemohol použiť na iný účel. Odporca sa môže
aj z týchto cestovných náhrad predzásobiť potravinami zo Slovenska a nekupovať ich v zahraničí, kde

tvrdí, že sú oveľa vyššie ceny.Pravidelné výdavky na bývanie, telefón a stravu rovnako ako odporca má aj navrhovateľka, ktorá
má navyše v starostlivosti aj maloleté dieťa. Odporcom uvádzané dôvody v odvolaní nespochybňujú
správnosť rozhodnutia okresného súdu o jeho vyživovacej povinnosti. Rozsudok okresného súdu v

napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny. Otec zo svojho príjmu zo mzdy a cestovných
náhradjeschopnýplatiťvýživnévovýške140€mesačneazostanemudostatokfinančnýchprostriedkov
aj na uspokojovanie svojich potrieb a úhradu výdavkov na domácnosť. I keď má maloletý W. len 6 rokov,
odvolací súd z hľadiska potrieb maloletého dieťaťa zohľadnil, že maloletý je alergikom, učí sa jazyk a
je v predškolskom veku. Navrhovateľka zo svojho príjmu, ktorý je podstatne nižší než príjem odporcu,

nedokáže zabezpečiť všetky potreby maloletého dieťaťa.

Za maloleté dieťa je výživné od odporcu oprávnená preberať navrhovateľka, ktorej bol maloletý W.
zverený do osobnej starostlivosti.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.