Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Erika Šobichová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/80/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203756
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203756.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu G. XX, XXX XX O., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 84,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/506/2014-12 zo dňa
18.07.2014, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a na § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovské
konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci v súlade s § 4 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platne uzatvorili dňa 19.11.2011. Z formulárovej
zmluvy o úvere č. 502400016 zo dňa 19.01.2011 vyplynulo, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinnou,
ktorá je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom OP, teda
ako fyzická osoba nepodnikateľ. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnená vyplnila zmenku zo
dňa 19.1.2011, v ktorej je povinná znovu označená ako fyzická osoba. Prvostupňový súd uviedol, že
z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko predmetná zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej zmluvná strana je spotrebiteľom.
Táto má oproti druhej zmluvnej strane - dodávateľovi postavenie slabšej zmluvnej strany. Toto je
dané tým, že dodávateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a uzatvára spotrebiteľské zmluvy vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov,
ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Súd má preukázané, že v predmetnej zmluve
oprávnený vystupoval ako dodávateľ, nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra patrí medzi jeho
predmet činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinná naopak vystupuje ako fyzická
osoba - nepodnikateľ, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zo zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva, že by bola uzavretá v súvislosti s obchodnou, či inou
podnikateľskou činnosťou povinnej, pričom nič na tom nemení ani tam uvedený účel poskytnutia
finančných prostriedkov a to výkon povolania. V zmluve absentuje konkrétny dôvod, pre ktorý si
povinná požičiava peniaze potrebné na jej povolanie. Potom ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľský v súlade s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
preskúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, nakoľko pri existencii týchto nedostatkov je
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie neprípustné. Oprávnený sa domáhal
voči povinnej splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 84 Eur s príslušenstvom. Účastnícikonania svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere zabezpečili tzv. neúplnou zmenkou vystavenou v deň
uzatvorenia zmluvy dňa 19.01.2011, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.
Povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmenky si neplnila riadne, čím sa dlh v zmysle obchodných
dohodnutých podmienok stal splatným v plnom rozsahu dňa 23.08.2001 a oprávnený v zmysle dohody
o doplnení zmenky vyplnil dňa 01.11.2011 zmenku a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa
07.11.2011 s dátum začiatku úročenia od 23.08.2011. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o
žalobe oprávneného neaplikoval ustanovenie upravujúce ochranu spotrebiteľa zaviazal povinnú na
plnenie, ktoré nemožno vymáhať. Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je
vyslovene zakázané alebo svojím obsahom alebo účelom sa prieči zákonnému zákazu. Poukázal na
ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. a aj na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Rozhodcovský súd v rozpore s § 17 ods. 3 priznal oprávnenému pohľadávku plynúcu zo zmenky, teda
priznal plnenie, ktoré je právom nedovolené. Oprávnený nemohol zabezpečiť splnenie spotrebiteľského
úveru zmenkou, preto sú akékoľvek úvahy o tom, že zmenkový právny vzťah je vzťahom abstraktným
a teda nezávislým na hlavnom právnom vzťahu zbytočné. Vopred pripravené znenie dohody o vyplnení
zmenky, ktoré je súčasťou VOP dodávateľa spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko umožňuje veriteľovi, aby sám vyplnil zmenkovú
sumu a určil tak sumu, ktorú bude musieť dlžník nahradiť, resp. uhradiť z úverovej zmluvy na základe
zmenky. Oprávnený nepreukázal individuálne dojednanie predmetnej dohody.
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany oprávneného bolo v zákonom stanovenej lehote podané
odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa.
Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd okrem iného
nesprávne aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na nesprávne zistený skutkový stav.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky,
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku. Musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci.
Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40
zákona o rozhodcovskom konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne
zistený skutkový stav veci. Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvárali
rozhodcovskú zmluvu formou samostatného úkonu na samostatnej listine, alebo formou všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukazoval aj na to, že v
zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných
otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení.
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a vec podľa §
374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Exekučným
titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok, podkladom bola zmluva o úvere, z obsahu ktorej
nevyplývajednoznačne,žefinančnéprostriedkyboliposkytnutédlžníkovipovinnémunaúčelypovolania.
V pochybnostiach platí výklad, ktorý je priaznivejší a potom zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať
ako zmluvu spotrebiteľskú.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..Vo vzťahu k námietke oprávneného nedostatkom právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti u súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že je rovnako ako súd prvostupňový
toho názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu.
Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať,
teda, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť
o ustanovenia paušálne, vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia
ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú
povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok
priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v
tomto ustanovení a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom
konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
tieto jeho nedostatky predstavuje hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
Súlad rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnympredpokladomnavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdjetakpovinnýodzačiatkukonania
prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 o
rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým
mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia
ako sa nesprávne domnieva oprávnený. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky
protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného,
či dokonca procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami
hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučný titul má exekučný súd plné oprávnenie
vstúpiť do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Krajský súd uvádza, že v danom prípade
prvostupňový súd, aj keď na neho poukázal v rozhodnutí sa zaoberal nedovolenosťou priznaného
plnenia na základe zmenky.
Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe
zmenky, vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 VOP Zmluvy o úvere). Povinný dňa
19.1.2011 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnený a povinný zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere). Oprávnený v súlade s dohodou o vyplnení zmenky doplnil
chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne nesplnil a zmenka bola predložená povinnému
na zaplatenie. Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny
vzťah plynúci zo zmenky. Aj z bodu 13 VOP poskytnutia úveru vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky
sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o
vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti
v exekučnom titule nezohľadnil.
Právny vzťah založený medzi oprávneným aj povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu
spotrebiteľský charakter. Je potrebné uviesť, že oprávnený v odvolaní kvalifikáciu úverovej zmluvy, akoaj spotrebiteľskej zmluvy ani nenamietal. V tomto smere nestačí, že pokiaľ je v zmluve uvedený dôvod
poskytnutia úveru, aby sa automaticky nejednalo o úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Správne prvostupňový súd konštatoval, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto bolo správne uzatvorené, že ide v danom prípade
o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnenej nič nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnula aj údaje o tom,
na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý.
Exekučný súd, teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkusámnepodal.SystémochranyzverenýSmernicouč.93/13/
EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 Smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Zuvedenéhodôvodusúdvyhodnotilvšetkyodvolacienámietkyodvolateľaakonedôvodné.Odvolacísúd
uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom
žiadnetrovyvspojenísopravnýmprostriedkomoprávnenéhonevznikli.Vzhľadomnauvedené,účastníci
(žiaden z nich) nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.