Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204459
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204459.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne
zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I.
M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/X, XXX XX W. I., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.077,61 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
6Er/699/2014-20 zo dňa 04.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a na § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovské
konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci v súlade s § 4 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platne uzatvorili dňa 08.10.2010. Z formulárovej
zmluvy o úvere č. 500300169 zo dňa 08.10.2010 vyplynulo, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinnou,
ktorá je v zmluve označená dvoma spôsobmi a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť
pod obchodným menom I. M., s miestom podnikania Agátová 498/3, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 354
118 a ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Zo
živnostenského registra súd zistil, že povinná vykonávala podnikateľskú činnosť od 11.08.2008 do
23.08.2011. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnená vyplnila zmenku zo dňa 04.11.2011, v ktorej
je povinná označená podnikateľským menom.

Ďalej poukázal na § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Okrem označenia povinnej aj podnikateľským
menom, nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že dlžníčka pri uzatváraní konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto súd uzatvoril, že
predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnenej nič nebránilo, aby do formulára
zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Tým, že povinnej ani len
nedá na výber slobodne v zmluve vyznačiť, či skutočne úver požaduje na zabezpečenie chodu svojej
podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zbaví povinnosti dodržiavať pri poskytovaní úverov právne
predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Oprávnenej by malo byť známe, že spotrebiteľ sa nemôže
vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zároveň mala pri tvorbe
formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného znamená, že bola povinná
zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.
Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami,
preto sa na daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou.
Tiež poukázal na § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a § 45 ods. 2. Prvostupňový súd
preskúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, nakoľko pri existencii uvedených nedostatkov
je udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neprípustné. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní
o návrhu oprávnenej neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinnú k
plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. Rozhodca priznal oprávnenej pohľadávku plynúcu zo zmenky,
teda priznal plnenie, ktoré je právom nedovolené. Okrem toho rozhodca de facto zaviazal povinnú
aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 9 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje sa za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve
o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky,
ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaje o
ročnej percentuálnej miere nákladov. Návrh bol teda vyhodnotený ako nedôvodný a žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany oprávneného bolo v zákonom stanovenej lehote podané
odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa.
Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd
okrem iného nesprávne aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na nesprávne zistený
skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak,
že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku. Musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci.
Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40
zákona o rozhodcovskom konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne
zistený skutkový stav veci. Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvárali
rozhodcovskú zmluvu formou samostatného úkonu na samostatnej listine, alebo formou všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukazoval aj na to, že v
zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných
otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a vec podľa § 374
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Exekučným titulom
je v danej veci rozhodcovský rozsudok, podkladom bola zmluva o úvere, z obsahu ktorej nevyplýva
jednoznačne, že finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi povinnému na účely podnikania.
V zmluve o úvere a v rozhodcovskej zmluve bol povinný označený rodným číslom aj IČO-m. V
pochybnostiach platí výklad, ktorý je priaznivejší a potom zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať
ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovským rozsudkom bolo priznané zákonom nedovolené plnenie a
správne exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Vo vzťahu k námietke oprávneného k nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti u súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že je rovnako ako súd prvostupňový
toho názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu.
Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať,
teda, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť
o ustanovenia paušálne, vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia
ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú
povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok
priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v
tomto ustanovení a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom
konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
tieto jeho nedostatky predstavuje hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
Súlad rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania
prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 o
rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým
mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia
ako sa nesprávne domnieva oprávnený. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky
protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného,
či dokonca procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami
hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučný titul má exekučný súd plné oprávnenie
vstúpiť do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe
zmenky, vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 VOP Zmluvy o úvere). Povinný dňa
08.10.2010 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnený a povinný zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere). Oprávnený v súlade s dohodou o vyplnení zmenky doplnil
chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne nesplnil a zmenka bola predložená povinnému
na zaplatenie. Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny
vzťah plynúci zo zmenky. Aj z bodu 13 VOP poskytnutia úveru vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky
sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o
vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti
v exekučnom titulu nezohľadnil.

Právny vzťah založený medzi oprávneným aj povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu
spotrebiteľský charakter. Je potrebné uviesť, že oprávnený v odvolaní kvalifikáciu úverovej zmluvy,
ako aj spotrebiteľskej zmluvy ani nenamietal. V tomto smere nestačí, že pokiaľ je v zmluve uvedený
dôvod poskytnutia úveru na účel podnikania, aby sa automaticky nejednalo o úver podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Správne prvostupňový súd konštatoval, že v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto bolo správne
uzatvorené, že ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnenej nič nebránilo, aby do formulára
zmluvy zahrnula aj údaje o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý.

Exekučný súd, teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany zverený Smernicou č. 93/13/
EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 Smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací súd
uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom
žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, účastníci
(žiaden z nich) nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.