Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212082
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313212082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava proti žalovaným v 1. rade T. N., nar. X. X. XXXX a v 2. rade G. O., nar. X.
X.. XXXX, obaja žalovaní bytom M. XXXX/XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42185726, o
zaplatenie 1029,11 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.

5C/424/2013-56 zo dňa 10. 04. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 69,45 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal dňa 21. 8. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 1029,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 2. 5. 2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300009912 zo dňa 27. 6. 2008,

poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 1161,79 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť
spolu s úrokom v 30tich mesačných splátkach po 67,95 eur v termínoch podľa splátkového kalendára,
dohodnutého v zmluve. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzkom žalovaného v 1. rade ako spoludlžníčka
v zmysle ustanovenia §533 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti žalovaných sa s nimi žalobca
dohodol na odklade splátok č. 3, 4 a 5 a tieto sa žalovaní zaviazali uhradiť ako splátku č. 31, 32 a 33.
Žalovaní porušili podmienky zmluvy a dostali sa do omeškania so splácaním úveru, konkrétne splátky
č. 18 o viac ako tri mesiace, preto žalobca si uplatnil svoje právo podľa §565 Občianskeho zákonníka,

t.j. okamžitú splatnosť úveru. Do dňa zosplatnenia žalovaní uhradili spolu sumu 1009,39 eur a teda
neuhradených ostalo 1029,11 eur. Túto sumu žalovaní mali uhradiť dňa 2. 5. 2010. Keďže tak neučinili,
žalobca podal na súd žalobu.Na základe výzvy súdu došlo na súd dňa 9. 12. 2013 podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho
zástupcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu. V tomto podaní uviedol, že žalovaným bol schválený
úver v nominálnej výške 61 410 Sk, v ktorom bola zahrnutá výška zmluvnej odmeny za celú dobu trvania

zmluvného vzťahu (30 mesiacov) 26 410 Sk a táto bola uhradená započítaním. Žalovaný pri podaní
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru požiadal o započítanie svojej pohľadávky na vyplatenie
nominálnej výšky úveru na základe zmluvy s pohľadávkou žalobcu (8721 Sk), ktorá vyplývala zo zmluvy
č. 8300007996. V dôsledku takto vykonaného započítania sa pohľadávka žalovaného na vyplatenie
úveru znížila na sumu 52 689 Sk. Z tejto sumy bola odpočítaná dohodnutá zmluvná odmena 26 410 Sk

a teda na účet žalovaných reálne bola vyplatená suma 26 279 Sk, t.j. 872,30 eur. Žalobca má teda za to,
že žalovaní reálne čerpali spolu úver vo výške 61 410 Sk (vo forme započítania záväzkov 35 131 Sk a
vyplatením na ich účet 26 279 Sk), t.j. 2038,43 eur. Uhradili však len sumu 1009,39 eur. Ohľadne výšky
odplaty (úrokov), žalobca ju nepovažuje za neprimeranú, pretože je v súlade s právnym poriadkom.
Maximálnu výšky odplaty stanovilo Ministerstvo financií SR za obdobie 1. a 2. štvrťroka 2008 vo výške
maximálne 112,52%, resp. 98,44%. V danej veci bola výška odplaty len 62,18%. Preto trval na podanej

žalobe v celom rozsahu.

Dňa30.10.2013došlonasúdpodanieObčianskehozdruženiaslovenskýchspotrebiteľovAZ,Petrovská
10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na ustanovenie §93
O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane
žalovaných.

Následne podaním doručeným súdu dňa 6. 12. 2013 vedľajší účastník na strane žalovaných,
prostredníctvom právneho zástupcu, vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žalobca mohol po prvý
raz svoje právo vykonať už dňa 2. 5. 2010, pričom žalobu na súd podal až dňa 21. 8. 2013, t.j. až
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

O žalobe rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 5C/424/2013-56 zo dňa 10. 04. 2014 tak,
že žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal, vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania v sume 138,44 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na adresu právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého

úveru a ide o spotrebiteľsky právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či ide o právny vzťah vyplývajúci
z Obchodného zákonníka alebo z Občianskeho zákonníka, alebo iného zákona. V danej veci došlo
k zosplatneniu úveru, na ktoré sa vzťahuje 3-ročná premlčacia doba. Žalobca úver zosplatnil a vyzval
žalovaných na úhradu dlhu do 02. 05. 2010, a teda prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť

na súde 03. 05. 2010. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota, pričom jej posledný deň pripadol
na deň 03. 05. 2013. Žalobca podal žalobu až 21. 08. 2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby
(súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že žaloba bola podaná 21. 08. 2003, v skutočnosti to bolo 21.
08. 2013).

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. O trovách vedľajšieho účastníka

rozhodol taktiež podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal mu náhradu trov konania za dva úkony právnej
pomoci a 2 x režijný paušál. Spolu vo výške 138,44 Eur, za úkony prevzatie a príprava zastúpenie a
vyjadrenie vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to jednak proti
výroku, ktorým bola žalobca zamietnutá a vyslovene aj proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Odvolanie vo veci samej odôvodnil tým, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania pohľadávky.
Z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, na základe čoho súd aplikoval občianskoprávnu úpravu
premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné a arbitrárne rozhodnutie. Uviedol, že je nesporné, že
obchodnoprávna úprava premlčania a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je vylúčené.Takýto záver vyplýva aj z logického výkladu spotrebiteľského práva a z podstaty právnej úpravy
ochrana spotrebiteľa. Poukázal na zdanlivú výhodnosť občianskoprávnej úpravy premlčania oproti
obchodnoprávnej, pričom argumentoval aj právnym zdôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu ČR

32Cdo/337/2010. Odvolanie proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka odôvodnil rozporom s
procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku
konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah, a teda
z rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok. Ust. § 93 ods. 4 O. s. p. neznamená
vytvorenie ďalšieho plnohodnotného účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia

vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. Nie je preto možné na
základe ust. § 93 ods. 4 O. s. p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní a pri rozhodovaní o náhrade
trovkonaniavedľajšiehoúčastníka,lebotenvovecisamejúspechaleboneúspechvtomtokonanínemal.
Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je aj v rozpore s dobrými mravmi
a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 - 4 O. s. p. evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal tiež,

že údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaložené
trovy. Spochybnil tiež, či vedľajší účastník je združením podľa zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko ani
z rozsudku nevyplýva, či preukázal reálne vykonávanie činnosti podľa uvedeného zákona. To, že tzv.
občianske združenie deklaruje sa ako združenie vykonávajúce činnosť podľa zákona č. 250/2007 Z. z.
je len účelovým prostriedkom na generovanie trov právneho zastúpenia a dokazuje to aj účasť ďalšieho

združeniavtomtokonaní.Samotnézdruženiemábyťspôsobilénaochranuspotrebiteľavrámcisúdneho
konania, a to bez potreby splnmocnenia advokáta na jeho zastupovanie. Ak sa občianske združenie dá
v konaní zastupovať advokátom, na čo samozrejme má právo, je samo povinné znášať náklady s tým
spojené, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelné na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vyhovie

v celom rozsahu, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že uplatnený nárok na zaplatenie
zosplatneného úveru sa premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe počítanej od kedy právo mohlo byť prvýkrát

uplatnené. Súd prvého stupňa odôvodnil, z akého dôvodu použil občianskoprávnu úpravu premlčania, a
to poukazom na ustanovenie zákona, podľa ktorého pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije
právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa. Správny je teda záver súdu prvého stupňa, že
uplatnené právo sa premlčalo, a to uplynutím dňa 03. 05. 2013. Keďže žaloba bola podaná na súd až
21. 08. 2013 (po uplynutí premlčacej doby), bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219
ods. 1 O. s. p..

Správny je výrok o trovách vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník vystupoval na strane procesne
úspešného účastníka konania. Pokiaľ má byť naplnená zásada, že vedľajší účastník má rovnaké práva a
povinnostiakoúčastníkkonania,musímedzitietoprávapatriťajprávo nanáhradutrovkonania.Žalobca

nespochybňuje nesprávnosť výpočtu trov vedľajšieho účastníka, spochybňuje účelnosť vynaloženia
týchto trov. Odvolací súd sa už viackrát touto otázkou zaoberal a uzavrel, že trovy vedľajšieho účastníka
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia sú účelne vynaloženými trovami. Preto odvolací súd
rozhodnutie aj v tejto časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a 142 ods. 1 OSP. V odvolacom

konaní bol úspešný žalovaný, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému však
trovy odvolacieho konania nevznikli.Právo na náhradu trov odvolacieho konania má aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane procesne
úspešného žalovaného. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
pomoci po 61,41 Eur a 8,04 Eur režijný paušál, čo spolu činí 69,45 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.