Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225960
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:5113225960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa U., zastúpeného E. proti
odporcovi S., zastúpenému U., o určenie trvania pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 11Cpr/8/2013-59 zo dňa 17. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 139,82

Eur, do 3 dní, do rúk U.. G.. Q. O..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa proti odporcovi domáhal určenia,
že jeho pracovný pomer k odporcovi je dohodnutý na neurčitý čas a trvá k odporcovi naďalej.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ
uzavreli dňa 02.04.2013 pracovnú zmluvu a zároveň sa dohodli aj na dočasnom pridelení zamestnanca
na výkon práce k inej právnickej osobe. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 02.04.2013, druh

práce na operátor výroby - manipulačný pracovník. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú,
a to do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa (bod. 3 pracovnej
zmluvy), bez skúšobnej doby. Dňa 02.04.2013 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva
o dočasnom pridelení navrhovateľa k užívateľskému zamestnávateľovi, a to spoločnosti Q. s dobou,, na
ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, a to na dobu určitú, do skončenia výkonu prác. Podľa oznámenia
personálneho oddelenia Q. zo dňa 21.06.2013 užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenie prác
navrhovateľa u neho dňom 24.06.2013. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 42 ods. 1 veta

prvá, § 48 ods. 1 veta prvá, § 58 ods. 1-3, 8 a § 59 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001
Z. z.). Uviedol, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bola medzi účastníkmi konania
uzavretá zmluva dňa 02.04.2013, podľa ktorej bola dohodnutá doba trvania pracovného pomeru na čas
od 02.04.2013 do ukončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Pracovná zmluva a dohoda
o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi bola dohodnutá
individuálne medzi účastníkmi konania a výklad dohodnutých podmienok sa obmedzuje výlučne na

subjekty tohto pracovnoprávneho vzťahu. Pokiaľ odporca viazal ukončenia pracovnoprávneho vzťahu,
uzavretého s navrhovateľom, na skutočnosť existujúcu na strane užívateľského zamestnávateľa, je
práve táto skutočnosť tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik uvedeného pracovnoprávneho
vzťahu. K ukončeniu prác tak u užívateľského zamestnávateľa mohlo dôjsť rozhodnutím užívateľského
zamestnávateľa z viacerých dôvodov. Stotožnil sa so stanoviskom odporcu, že inštitút dočasného
pridelenia bol vytvorený práve za účelom zabezpečenia flexibility pracovnej sily v nadväznosti na trh
práce. Za situácie, keď užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenie prác navrhovateľa u neho, došlo

k skončeniu pracovného pomeru uplynutím času, na ktorý sa dohodol, teda k splneniu zákonnýchpodmienok uvedených v ustanovení § 58 ods. 8 Zákonníka práce, ako aj k splneniu dohodnutých
podmienok zmluvou zo dňa 02.04.2013. Neprijal argumentáciu navrhovateľa v tom zmysle, že k
skončeniu pracovného pomeru došlo na základe jednostranného prejavu vôle odporcu, ale na základe

objektívne určiteľnej skutočnosti, a to ukončenia výkonu prác. Pri právnom posúdení neprihliadol na
judikatúru českých súdov, nakoľko ju vzhľadom na citovanú právnu úpravu nie je možné
aplikovať na predmetnú vec. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že dohoda o trvaní pracovného pomeru do skončenia výkonu

prác u užívateľského zamestnávateľa nie je platným dojednaním pracovného pomeru na dobu určitú,
ktoré nastáva nezávisle od vôle navrhovateľa a odporcu. Objektívne určiteľnou skutočnosťou, majúcou
za následok skončenie pracovného pomeru, nemôže byť ukončenie výkonu prác u užívateľského
zamestnávateľa a tento nesprávny právny záver, ktorý si osvojil odporca, ako aj okresný súd, vyplýva
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/220/2011 zo dňa 18.12.2012.
Vyslovil názor, že dočasné pridelenie zamestnanca je zmenou obsahu pracovného pomeru počas

jeho trvania a môže ho využiť tak „bežný“ zamestnávateľ, ako aj zamestnávateľ, ktorý má postavenie
agentúry dočasného zamestnávania. Agentúra dočasného zamestnávania môže okamžite po skončení
dočasného pridelenia u jedného zamestnávateľa, dočasne prideliť zamestnanca k inému užívateľskému
zamestnávateľovi na výkon práce bez skončenia uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Dochádza
tak len k ďalšej zmene obsahu pracovného pomeru formou uzatvorenia ďalšej dohody o dočasnom

pridelení, alebo uzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy so zmenenými podmienkami výkonu
práce. V konaní bolo preukázané, že v pracovnej zmluve nie je vôbec uvedená doba dočasného
pridelenia a ani názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, hoci podľa § 58 ods. 3 druhej vety
Zákonníka práce je to povinná obsahová a zákonná náležitosť pracovnej zmluvy, uzavretej na dobu
určitú medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania. Za vadu

pri právnom posúdení veci prvostupňovým súdom považoval kvalifikáciu ukončenia výkonu prác
u užívateľského zamestnávateľa ako objektívne určiteľnú skutočnosť, ktorej existenciou sa končí
pracovný pomer na dobu určitú s navrhovateľom. Zdôraznil, že formulácia „do skončenia výkonu
prác u užívateľského zamestnávateľa“ znamená, že pracovný pomer bol dohodnutý do dňa, keď
nastala skutočnosť, ktorou bolo ukončenie objednávky užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k

odporcovi, ktorá skutočnosť nie je objektívne určiteľnou skutočnosťou, spôsobilou sama o sebe vyvolať
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom a ani s ním predčasne ukončiť dočasné pridelenie,
ako dôvodí prvostupňový súd. Zastával názor, že ukončenie objednávky na výkon prác zo strany
užívateľského zamestnávateľa je len právnym dôvodom pre odporcu ako zamestnávateľa na realizáciu
právneho úkonu voči navrhovateľovi, ktorým je jednostranné ukončenie dočasného pridelenia, a to pred

uplynutím dohodnutej doby dočasného pridelenia. Jednostranné ukončenie dočasného pridelenia je
právny úkon, ktorého uplatnením a doručením zamestnancovi zaniká dočasné pridelenie, a to pred
uplynutím dohodnutej doby. Súčasne ním dochádza k ďalšej zmene obsahu pracovného pomeru a nie k
skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú, ktorého základným znakom je to, že objektívne určiteľná
skutočnosťjetakáskutočnosť,ktoráspôsobujezánikpracovnéhopomerubeztoho,abysanaukončenie

pracovného pomeru vyžadoval právny úkon zo strany odporcu. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia
pracovnej zmluvy zo dňa 02.04.2013, ani z dohody o dočasnom pridelení z 02.04.2013 nevyplýva doba
trvania dočasného pridelenia, to znamená objektívne určiteľná skutočnosť, ktorá spôsobuje okamih
uplynutia doby dočasného pridelenia, nastávajúci nezávisle od vôle navrhovateľa a odporcu. Uviedol,
že ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce predpokladá, že musí ísť o takú skutočnosť, ktorá je nielen,

že nezávislá od vôle zmluvných strán, ale nevyžaduje si uskutočnenie právneho úkonu na zmenu a
následné skončenie pracovného pomeru. Pri takomto dojednaní možno hovoriť o pracovnom pomere na
dobu určitú. Nakoľko v posudzovanej veci nie je dohodnutá doba trvania pracovného pomeru, ani doba
dočasného pridelenia a na predčasné skončenie dočasného pridelenia z dôvodu ukončenia výkonu prác
u užívateľského zamestnávateľa, ako aj na skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje jednoznačne

výlučne právny úkon odporcu, nemôže ísť o platné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú.
Zastával názor, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi je dohodnutý na neurčitý čas, a preto
žiadal zmenu rozsudku tak, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi je dohodnutý na neurčitý čas
a trvá k odporcovi naďalej.

Odporca vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Vo svojom stanovisku vychádzal z pracovnej zmluvy zo dňa 02.04.2013 a dohody odočasnom pridelení zo dňa 02.04.2013, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom a dohody o
dočasnom pridelení zo dňa 02.04.2013, uzavretej medzi odporcom a užívateľským zamestnávateľom.
Uviedol, že vo všetkých týchto dokumentoch je uvedené trvanie pracovného pomeru na dobu určitú

- do skončenia prác u užívateľského zamestnávateľa - Q.. Uviedol, že pracovná zmluva a dohoda o
dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi bola dohodnutá
individuálne medzi účastníkmi konania, preto výklad dohodnutých podmienok je potrebné obmedziť
výlučne na subjekty tohto pracovnoprávneho vzťahu. Za situácie, že užívateľský zamestnávateľ oznámil
ukončenie prác navrhovateľa u neho, došlo k skončeniu pracovného pomeru uplynutím času, na ktorý

sa dohodol, teda k splneniu zákonných podmienok uvedených v § 58 ods. 8 Zákonníka práce, ako aj k
splneniu dohodnutých podmienok zmluvou zo dňa 02.04.2013. Vychádzal z ustálenej judikatúry súdov v
oblasti pracovného práva, ktorá dostatočne objasňuje, že doba trvania pracovného pomeru, uzavretého
na určitú dobu, môže byť dohodnutá nielen priamym časovým údajom, ale aj na základe iných,
konkrétnym dátumom neohraničených, objektívne zistiteľných skutočností, o ktorých skutočnej dĺžke
účastníci pri uzatváraní pracovnej zmluvy nemusia mať ani istotu, ktoré nepripúšťajú pochybnosti o tom,

kedy pracovný pomer na určitú dobu skončí uplynutím dojednanej doby. Pracovný pomer navrhovateľa
a odporcu sa viazal na jedného konkrétneho užívateľského zamestnávateľa a po skončení tohto vzťahu
odporca nevedel prideliť navrhovateľa k užívateľskému zamestnávateľovi, čím skončil pracovný pomer
medzi navrhovateľom a odporcom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného

súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými v tomto zákonnom ustanovení.
Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 f) O.s.p., nakoľko namieta,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V posudzovanej veci okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že pokiaľ odporca viazal
ukončenie pracovnoprávneho vzťahu, uzavretého s navrhovateľom, na skutočnosť existujúcu na strane
užívateľského zamestnávateľa, je práve táto skutočnosť tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje
zánik uvedeného pracovnoprávneho vzťahu. Za situácie, keď užívateľský zamestnávateľ oznámil

ukončenie prác u navrhovateľa, u neho došlo k skončeniu pracovného pomeru uplynutím času, na ktorý
sa dohodol, teda k splneniu zákonných podmienok uvedených v § 58 ods. 8 Zákonníka práce, ako aj k
splneniu podmienok dojednaných zmluvou zo dňa 02.04.2014. Výhradou proti týmto právnym záverom
súdu prvého stupňa navrhovateľ v podanom odvolaní argumentuje tým, že ukončenie objednávky u
užívateľského zamestnávateľa samo o sebe nespôsobuje ukončenie dočasného pridelenia vo vzťahu

k navrhovateľovi, a tým skončenie pracovného pomeru, ale zakladá pre odporcu právny dôvod na
uplatnenie jednostranného ukončenia dočasného pridelenia, a to pred uplynutím dohodnutej doby
dočasného pridelenia, avšak nezakladá dôvod na skončenie pracovného pomeru.

Pri dočasnom pridelení zamestnancov musia byť v zmysle § 58 a nasledujúce Zákonníka
práce uzatvorené dva zmluvné vzťahy: dohoda o dočasnom pridelení zamestnancov medzi

zamestnávateľom, resp. agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom a
zmluva medzi zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania, teda zamestnávateľom. Pokiaľ
aj užívateľský zamestnávateľ riadi a kontroluje výkon prác zamestnanca, ktorý je povinný dodržiavať
pokyny užívateľského zamestnávateľa, zmluvné prepojenie medzi zamestnancom a užívateľským
zamestnávateľom neexistuje. Právne úkony, súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom, vyplývajú z

pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania. Dohoda odočasnom pridelení oprávňuje agentúru dočasného zamestnávania prideliť zamestnanca na
výkon prác k inej právnickej osobe. V tejto rovine možno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa,
že agentúra dočasného zamestnávania môže okamžite po skončení dočasného pridelenia u jedného

zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca k inému užívateľskému zamestnávateľovi na výkon
prác do skončenia uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čím prichádza k ďalšej zmene obsahu
pracovného pomeru. Pri zmene užívateľského zamestnávateľa je zamestnanec novou dohodou o
dočasnom pridelení pridelený na výkon práce k novému užívateľskému zamestnávateľovi a pracovný
pomer tak stále trvá. V prípade, pokiaľ sa dočasné pridelenie zamestnanca končí, t. j. agentúra

nevie prideliť zamestnanca inému užívateľskému zamestnávateľovi, končí sa aj pracovný pomer medzi
zamestnancom a agentúrou ukončením objednávky užívateľského zamestnávateľa na výkon prác
(Beranová, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi 5. vydanie. Bratislava: SPRINT.2007).

Pokiaľ pracovná zmluva a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon prác viaže ukončenie
pracovnoprávneho vzťahu na skutočnosť existujúcu na strane užívateľského zamestnávateľa, odvolací
súd v posudzovanej veci, vychádzajúc z uzavretej pracovnej zmluvy a z dohody o dočasnom pridelení

zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, zdieľa názor prvostupňového súdu,
že oznámením užívateľského zamestnávateľa o ukončení prác navrhovateľa u neho došlo k skončeniu
pracovného pomeru uplynutím času, na ktorý sa dohodol v súlade s ust. § 58 ods. 8 Zákonníka práce.

Na podporu vysloveného právneho názoru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/220/2011 zo dňa 18.12.2012, v ktorom dovolací súd uvádza, že

inštitút dočasného pridelenia bol vytvorený práve za účelom zabezpečenia flexibility pracovnej sily v
nadväznosti na trh práce. Vo svojom rozhodnutí akcentoval právny názor, že pokiaľ za situácie, že
užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenie prác zamestnanca u neho, došlo k skončeniu pracovného
pomeru uplynutím dohodnutej doby, pretože týmto oznámením v zmysle dohodnutých podmienok
došlo k skončeniu dočasného pridelenia a toto bola zároveň skutočnosť, ktorá vymedzovala trvanie

pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Vodvolacomkonaníprocesneúspešnémuodporcovivznikloprávonanáhradutrovodvolaciehokonania
proti navrhovateľovi, ktorý procesný úspech v konaní nemal. Trovy odvolacieho konania, priznané
odporcovi podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie, a to

za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie a písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu) 2 x 61,87
Eur a 2 x 8,04 Eur režijný paušál.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .