Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200715
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Eleny

Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov 1/ L. F., bytom U. U. XX, U. Q., 2/ P. F., bytom
U. U. XX, U. Q., obaja zastúpení ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Dvory
1932, Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, Odbor výstavby a bytovej
politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad Trenčín, Odbor výstavby a bytovej
politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3) za účasti účastníkov 1/ T. F., bytom U. Q., U. U. XXX, 2/
L. F., bytom U. Q., U. U. XXX, 3/ V. F., bytom U. Q., U. U. XXX, 4/ Mesto Považská Bystrica so sídlom
Centrum 2/3, Považská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-TN-OVBP

2013-522/1810-2Kr zo dňa 19. júla 2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie Mesta Považská Bystrica č. Odd.SP/747/2013/6346/TS1/A-10
zo dňa 14. marca 2013, ktorým podľa § 39, § 39a a § 66 stavebného zákona povolil stavebníkovi T.
F. (pribratému účastníkovi 1/) stavbu „Prístrešok - prístavba“ na pozemku KNC parcela číslo XX/X v
katastrálnom území U. U., a to prístavbu jednoduchého, z troch strán otvoreného prístrešku pri rodinnom

dome súpisné číslo XXX, uchytenú o stenu rodinného domu z juhozápadnej strany, pričom pôdorysné
rozmery spodnej časti stavby budú 2610 x 10 950 mm, pôdorysné rozmery strechy budú 11 450 x
2710 mm, nosnú konštrukciu prístrešku budú tvoriť drevené stĺpiky založené na betónových pätkách,
objekt bude zastrešený dreveným krovom pultovej sústavy so sklonom 10° so spádom strechy ku hranici
pozemku KNC parcela číslo XX/X so susedným pozemkom KNC XX, strešná konštrukcia s krytinou
„Bramac“ bude opatrená klampiarskymi konštrukciami pre odvod dažďovej vody a zachytávačmi snehu,
stavba bude užívaná na uskladnenie dreva pre potreby vykurovania rodinného domu stavebníka, stavba

nebude napojená na žiadne inžinierske siete a bude prístupná cez pozemky stavebníka z priľahlých
verejných komunikácií.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom. Žalovaný
stručne popísal chronológiu veci prejednávanej pred správnymi orgánmi oboch stupňov, t.j. že stavebník
podal dňa 4. januára 2013 na prvostupňovom orgáne žiadosť o povolenie stavby, čím bolo v súlade s
§ 36 a § 61 stavebného zákona začaté spojené územné konanie so stavebným konaním, pričom na
deň 19.02.2013 bolo vo veci nariadené ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním s upozornenímúčastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri tomto ústnom konaní, inak sa na
ne neprihliadne. Pred správnym orgánom I. stupňa vzniesli námietky žalobcovia 1/ a 2/ (ako účastníci
stavebného konania), o ktorých rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že:

- nevyhovel námietke týkajúcej sa dažďového odkvapu vzdialeného len 170 mm od hranice pozemku
parcela číslo CKN XX z dôvodu, že uvedená vzdialenosť je v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

- nevyhovel námietke týkajúcej sa stavby rodinného domu a spevnených plôch, nakoľko neboli
predmetom konania,

- nevyhovel námietke týkajúcej sa v minulosti vybudovaných betónových petiek v počte 4 ks, ktoré mali
v konaní o zmene stavby pred dokončením slúžiť ako spevnenie zámkovej dlažby z dôvodu, že toho
času ide o návrh novej samostatne posudzovanej stavby prístrešku, ktorá nie je prevádzkovo prepojená
s rodinným domom a má charakter doplnkovej stavby k rodinnému domu, teda jej posudzovanie nie je
možné spájať s predchádzajúcim konaním o zmene stavby pred dokončením,

- vyhovel námietke týkajúcej sa doplnenia existujúcich protisnehových zábran na rodinnom dome
súpisné číslo XXX z juhozápadnej strany,

- nevyhovel námietke týkajúcej sa absolútneho nesúhlasu s vyhotovením prístrešku pri rodinnom
dome súpisné číslo XXX a nachádzania sa ich rodinného domu súpisné číslo XX v blízkosti s
pozemkom parcela číslo CKN XX/X, čím by sa zásadným spôsobom porušili odstupové vzdialenosti

a v ich neprospech zhoršili odtokové pomery dažďových vôd a snehových vplyvov z dôvodu, že
odstup stavby bol prehodnotený k predchádzajúcej časti námietok, pričom dažďové vody zo strechy
prístrešku budú zvedené do existujúcej dažďovej kanalizácie rodinného domu so zaústením dažďovej
vody do existujúcej vsakovacej jamy na pozemku stavebníka. Strešná konštrukcia pultovej strechy
prístrešku s použitím krytiny Bramac bude mať minimálne sklon 10° a bude vybavená zachytávačmi

snehu, pričom dažďové vody zo strechy objektu budú odvádzané do existujúceho odvodu dažďovej
vody rodinného domu na severozápadnej strane, zaústeného do existujúcej vsakovacej jamy na
severovýchodnej strany pozemku stavebníka tak, aby neboli zatápané a znehodnocované susedné
pozemky, ktorými opatreniami bude zabezpečené, aby nedošlo k zhoršeniu odtokových pomerov z
dažďových a snehových vplyvov na susedný pozemok.

Vyššie uvedené námietky predstavovali aj odvolacie dôvody (voči rozhodnutiu správneho orgánu 1.
stupňa), pričom žalobcovia doplnili medzi odvolacie dôvody i námietku, že medzi oplotením stavebníka a
rodinným domom žalobcov je vedená plynová prípojka, čo podľa názoru žalobcov predstavuje problém
z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Žalovaný k uvedenej námietke v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
touto problematikou sa zaoberal projektant, ktorý v technickej správe uviedol, že stavebnotechnické

riešenie a použité materiály pri výstavbe prístrešku spĺňajú podmienky protipožiarnej odolnosti v zmysle
vyhlášky MVSR č. 94/2004 Z.z., a teda prístavba prístrešku nebude mať negatívny vplyv na susedný
rodinný dom súpisné číslo XX a okolité životné prostredie. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa
§ 43d stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a ustálil, že
povolená stavba spĺňa základné požiadavky na stavbu. S odkazom na to, že záver, ktorý prvostupňový

správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil je správny, ako i na to, že prvostupňové
rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti predpísané ustanovením § 47 správneho poriadku, ako aj
náležitosti podľa § 39 a § 66 stavebného zákona § 4 a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., žalovaný rozhodol
vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu (s uvedením troch žalobných námietok), v

ktorej vytýkajú žalovanému nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), keď:1) predmetná stavba prístrešku je umiestnená len 170 mm od spoločnej hranice pozemkov,

2) v mieste, kde je v zemi umiestnená plynová prípojka,

3) pričom stavbou prístrešku sa podstatným spôsobom zmenia odtokové pomery, keď nie je preukázané,

že vsakovacia jama, do ktorej je napojené odvodnenie povrchových vôd z prístrešku, má dostatočnú
kapacitu.

Ide teda o časť z námietok, ktoré žalobcovia vzniesli i v správnom konaní (uvedené námietky sú
podrobne popísané v úvode tohto rozsudku).

Žalovanývovyjadreníkžalobe,ktorúsisúdodnehovyžiadal,navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.
Zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že na vzdialenosť

prístrešku od spoločných hraníc pozemkov sa aplikuje len ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002
Z.z. (ods. 3 a ods. 4 citovaného ustanovenia nebolo dôvodné na prejednávanú vec aplikovať). Žalovaný
ďalej uviedol, že plynové odberné zariadenie umiestnené medzi rodinným domom žalobcov a oplotením
stavebníka je vo výlučnom vlastníctve žalobcov a nie správcu distribučnej siete, a preto sa ochranné
pásma na takéto prípojky nevzťahujú. Projektant teda správne vyhodnotil stavbu prístrešku z hľadiska

požiarnej bezpečnosti, pretože Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru sa k danej
jednoduchej stavbe nevyjadruje, ani nie je v konaní dotknutým orgánom. Pokiaľ ide o posudzovanie
kapacity vsakovacej jamy a odtokových pomerov, k tejto otázke žalovaný uviedol, že toto je povinnosťou
projektanta, ktorý zodpovedá za odbornú a technickú spôsobilosť ako rodinného domu, tak i prístrešku.
Projektant z dôvodu dostatočnej kapacity vsakovacej jamy navrhol pripojiť do nej dažďové vody zo

stavby prístrešku, pričom existujúca vsakovacia jama je umiestnená na nádvorí pri severovýchodnej
stranerodinnéhodomustavebníka(odvrátenejodsusednejstavbyžalobcov)anemôžesvojimiúčinkami
vplývať na vlastnícke práva žalobcov.

Do konania pribratý účastník 1/ T. F. vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že prístrešok je postavený podľa platných

predpisov a riadne doloženej projektovej dokumentácie.

Do konania pribratý účastník 4/ Mesto Považská Bystrica vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho
vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Podaním zo dňa 9. septembra 2013 sa žalobcovia domáhali vydania predbežného opatrenia, ktorým
by bolo účastníkovi 1/ T. F. zakázané vykonávať stavebné práce na predmetnej stavbe „Prístrešku“.

Rozhodnutím zo dňa 2. októbra 2013, sp. zn. 11S/28/2013-51 tunajší Krajský súd v Trenčíne konanie
o predbežnom opatrení zastavil. Následne žalobcovia požiadali v zmysle ust. § 250c ods. 1 O.s.p. o
odklad vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia. Žiadosti žalobcov o odklad vykonateľnosti
rozhodnutiasprávnehoorgánuKrajskýsúdvTrenčínenevyhovel,očomboližalobcoviaprostredníctvom
svojho advokáta písomne upovedomení listom zo dňa 18.11.2014, č.k. 11S/28/2013-62, ktorý prevzal

ich advokát dňa 27.11.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu

podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a
contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenými osobami (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenými
advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť
premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský

súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sas vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú

vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ObU-TN-OVBP
2013-522/1810-2Krzodňa19.júla2013,ktorýmžalovanýpodľa§59ods.2správnehoporiadkuzamietol

odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie Mesta Považská Bystrica č. Odd.SP/747/2013/6346/
TS1/A-10 zo dňa 14. marca 2013, ktorým podľa § 39, § 39a a § 66 stavebného zákona povolil
stavebníkovi T. F. (pribratému účastníkovi 1/) stavbu „Prístrešok - prístavba“ na pozemku KNC parcela
číslo XX/X v katastrálnom území U. U..

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobcov obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci je medzi účastníkmi konania spornou predovšetkým
otázka (námietka č. 1) týkajúca sa negatívnych vplyvov povolenej stavby „Prístrešok - prístavba“
na pohodu bývania žalobcov a životné prostredie predovšetkým v dôsledku bezprostrednej blízkosti
predmetnej stavby s ich rodinným domom. Krajský súd v Trenčíne preto z uvedeného dôvodu zameral
svoju pozornosť predovšetkým najmä na to, či správne orgány oboch stupňov správne a v súlade so

zákonom posúdili námietku žalobcov vznesenú v žalobe ohľadne nedodržania vzdialenosti stavby od
spoločnej hranice pozemkov.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné

osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej
umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené
v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných
miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.Podľa § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších
spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že právna úprava v
§6ods.3,4a5vyhláškyč.532/2002Z.z.ustanovujeodstupovévzdialenosti,akpredmetomstavebného
konania je stavba rodinného domu, čo v danom prípade splnené nie je, pretože predmetom stavebného
konania v súdenej veci bol prístrešok, t. j. v žiadnom prípade nie rodinný dom. Pokiaľ boli žalobcovia
iného právneho názoru, ich právny názor nie je správny. Vzájomná vzdialenosť stavieb 7 metrov (4

metre), a ani vzdialenosť stavby 2 metre od spoločnej hranice pozemkov sa na prístrešok nevzťahuje,
a pokiaľ sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného práve z tohto dôvodu,
nemohli mať v súdnom konaní úspech. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcov, že správne orgány
nerešpektovali právnu úpravu § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Navyše aplikácia ustanovenie § 6 ods. 3,
4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. je už aplikačnou praxou súdov, ako i rozhodnutiami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyriešená (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa z 23.

novembra 2011, sp. zn. 6Sžp/19/2011).

Krajský súd v Trenčíne taktiež neprihliadol na žalobnú námietku (č. 3) žalobcov týkajúcu sa zhoršenia
odtokových pomerov dažďových vôd a snehových vplyvov v dôsledku uskutočnenia stavby „prístrešku“.
V rámci správneho konania sa vychádzalo zo záveru projektanta, že vsakovacia jama (nachádzajúca
sa na pozemku stavebníka) má dostatočnú kapacitu na odvedenie povrchových vôd nielen z rodinného

domu, ale i z prístrešku, ktorý je predmetom tohto konania. Preto projektant, ktorý zodpovedá za odbornú
a technickú spôsobilosť predmetného prístrešku (z dôvodu dostatočnej kapacity vsakovacej jamy),
navrhol pripojiť do tejto vsakovacej jamy i odvádzanie dažďovej vody zo stavby prístrešku. Správne
orgány oboch stupňov nemali dôvod spochybňovať záver projektanta o dostatočnej kapacite vsakovacej
jamy. Tvrdenie žalobcov, že vsakovacia jama nemá dostatočnú kapacitu na odvedenie dažďovej vody i

zo stavby prístrešku, zostalo len v rovine tvrdenia, keď žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia, a teda
na vyvrátenie záveru projektanta o dostatočnej kapacite vsakovacej jamy nepredložili žiaden relevantný
dôkaz. Uvedenú námietku žalobcov Krajský súd v Trenčíne taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o žalobnú námietku (č. 2), že predmetná stavba prístrešku je umiestnená v mieste, kde sa
v zemi nachádza plynová prípojka, Krajský súd v Trenčíne v súvislosti so vznesením tejto námietky

zdôrazňuje, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada,
to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov
konania neprihliada. Vo vzťahu k správnemu súdnictvu (k prieskumu správneho rozhodnutia podľa
piatej časti O.s.p.) to následne znamená, že námietky, ktoré neboli vznesené do termínu určeného
stavebným úradom, nemôžu predstavovať žalobné námietky. Uvedená koncentračná zásada má

zákonné vyjadrenie v ustanovení § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona.

Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania

do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovia boli listom zo dňa 30.01.2013 predvolaní na
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na termín 19.02.2013 o 9,00 hod. s poučením(upozornením), že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na
ne neprihliadne. Žalobcovia osobne prevzali predvolanie na ústne pojednávanie dňa 08.02.2013, v
lehote stanovenej v tomto predvolaní síce vzniesli námietky, avšak len tie, ktoré sú uvedené v úvode

tohto rozsudku, teda žalobcovia do ústneho pojednávania nevzniesli námietku, že stavba prístrešku
je umiestnená v mieste, kde sa nachádza plynová prípojka, čo by podľa názoru žalobcov malo byť
v rozpore s požiarnou bezpečnosťou a taktiež podľa názoru žalobcov nie je dodržané bezpečnostné
pásmo v zmysle zákona o energetike. Uvedenú námietku (týkajúcu sa plynovej prípojky) žalobcovia
po prvýkrát vzniesli až v rámci odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a následne i v

rámci správnej žaloby. V súlade s koncentračnou zásadou a následkami, ktoré z tejto zásady vyplývajú,
Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že námietka žalobcov (č. 2) sa prekludovala, keďže žalobcovia túto
námietku nevzniesli do začatia ústneho konania nariadeného stavebným úradom a ani na tomto ústnom
konaní (ústne konanie sa konalo 19.02.2013), na ktorom sa nakoniec aj žalobcovia osobne zúčastnili,
čo potvrdili vlastnoručným podpisom na prezenčnej listine. Ani táto žalobná námietka teda nemohla
žalobcom privodiť v konaní priaznivý výsledok. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne dodáva, že otázka

koncentračnej zásady, jej aplikácia a dôsledky je podrobne riešená v judikáte R 105/2012.

V súdenej veci vzhľadom na vyššie uvedené dospel Krajský súd v Trenčíne k záveru, že správne
orgány oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili
dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali v zmysle
§ 47 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobcovia v konaní neboli úspešní, preto im súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.