Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13Cpr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113230284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa P. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom v K. Q., Q. ul.č. XXX proti odporcovi GJP, s.r.o., IČO: 44 930 101, so sídlom v Novom
Meste nad Váhom, Ul. Dr. I. Markoviča č. 2083/1 v konaní o zaplatenie 484,26 € takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 476,78 €, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29,- €, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 25.10.2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady mzdy vo výške
484,26 € a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že pracoval u odporcu, ktorým bola

spoločnosť AHM SERVIS, s.r.o. od 01.06.2012 ako kuchár. Zamestnávateľ mu vyplácal v čase od júna
2012 do decembra 2012 mzdu vo výške 327,20 EUR mesačne. Za toto pracovné miesto však podľa
vyjadrenia D. prislúcha minimálne mzdové ohodnotenie pre II. stupeň náročnosti vo výške 392,64 EUR.
Týmto mu vznikol rozdiel na nevyplatenej mzde vo výške 65,44 EUR mesačne x 7 mesiacov = 458,08
EUR. Tento rozdiel mu zamestnávateľ odmietol vyplatiť. V spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o. navrhovateľ
vykonával prácu aj v dňoch 07.05.2012 a 29.08.2012, čo sú štátne sviatky. Z tieto dni mu preto prislúcha
mzdové zvýhodnenie najmenej 50% z priemerného zárobku. Priemerná mzda v júli a auguste bola 26,18

EUR na deň. Mzdové zvýhodnenie predstavuje sumu 26,18 EUR x 50% = 13,09 EUR x 2 dni = 26,18
EUR. Toto mzdové zvýhodnenie mu nebolo taktiež vyplatené.

Odporca sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 18.2.2015 v neprítomnosti odporcu za splnenia
podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, a oboznámením nasledujúcich listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise: odpoveď
D. zo dňa 26.9.2013, výplatné pásky za obdobie od júna do decembra 2012, dohoda o skončení
pracovného pomeru zo dňa 12.12.2012, pracovná zmluva zo dňa 28.5.2012, výpis z obchodného
registra spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o. a spoločnosti GJP, s.r.o., pričom takto vykonaným dokazovaním

zistil tento skutkový stav.Navrhovateľ a spoločnosť AHM SERVIS, s.r.o. uzavreli dňa 28.5.2012 pracovnú zmluvu, v zmysle
ktorej mal navrhovateľ pracovať v tejto spoločnosti od 1.6.2012 s pracovným zaradením kuchár. Medzi
účastníkmi bola dohodnutá mzda vo výške 327,20 € mesačne. Pracovná zmluva bola dohodnutá na

dobu neurčitú so skúšobnou lehotou 3 mesiace. Uvedený pracovný pomer skončili účastníci dohodou
ku dňu 31.12.2012. Za obdobie od júna 2012 do decembra 2012 bola navrhovateľovi vyplatená mzda vo
výške327,20€mesačne.SpoločnosťAHMSERVIS,s.r.o.boladňa28.11.2014vymazanázobchodného
registra v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť GJP, s.r.o.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012, zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 mzda je peňažné plnenie alebo
plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane
nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové
sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo

obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky
k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 mzda nesmie byť nižšia ako minimálna
mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012, zamestnávateľ, u ktorého nie je
odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť
mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len

"stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne
sumuminimálnehomzdovéhonároku,zamestnávateľposkytnezamestnancovidoplatokvsumerozdielu
medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci
príslušnému pracovnému miestu.

Podľa § 120 ods. 2 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa

mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ( § 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas ( §
121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ( § 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu ( § 123) a
mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce ( § 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú
hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 pracovné miesto podľa odseku 1 je

súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej
zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade
s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v
pracovnej zmluve.

Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 sadzba minimálneho mzdového nároku
pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom
čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

-------------------------------------------------

Stupeň Koeficient minimálnej mzdy-------------------------------------------------

1 1,0

2 1,2

3 1,4

4 1,6

5 1,8

6 2,0

-------------------------------------------------

Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 31.12.2012 za prácu vo sviatok zamestnancovi

patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové
zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku
zamestnanca v týždni.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§134ods.3Zákonníkapráceakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ v období od júna do decembra 2012

bol zamestnaný v spoločnosti AHM SERVIS, s.r.o., ktorého právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia
stala spoločnosť odporcu. Medzi navrhovateľom ako zamestnancom a jeho zamestnávateľom bola
dohodnutá minimálna mzda pre I. stupeň náročnosti práce. Z vyjadrenia D. mal súd preukázané, že
ich šetrením bolo zistené, že zamestnávateľ porušil § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov tým, že nepriradil každému pracovnému miestu stupeň v súlade

s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č.l Zákonníka práce
podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve. V prípade navrhovateľa bol dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve
- kuchár a zamestnávateľ navrhovateľa zaradil do I. stupňa náročnosti práce, pričom náročnosť výkonu
danej práce vyžaduje zaradenie do II. stupňa náročnosti práce. Rovnako bolo zistené, že došlo k

porušeniu § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým,
že navrhovateľovi neposkytol za mesiace 6-12/2012 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového
nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta „kuchár“ a ani muneposkytoldoplatokvsumerozdielumedzidosiahnutoumzdouasumouminimálnehomzdovéhonároku
ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Nakoľko súd mal preukázané, že
zamestnávateľ navrhovateľovi poskytol za mesiace 6-12/2012 mzdu najmenej v sume minimálneho

mzdovéhonárokupreI.stupeňnáročnostiprácet.j.327,20€,hociminimálnymzdovýnárokprepracovné
zaradenie kuchár je 1,2 násobok minimálnej mzdy t.j. 392,64 €, súd zaviazal odporcu ako právneho
nástupcu zamestnávateľa navrhovateľa na doplatok mzdového nároku navrhovateľa vo výške 7 x 65,44
€ (392,64 € - 327,20 €) t.j. vo výške 458,08 €.

D. taktiež zistil, zamestnávateľ porušil § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení

neskorších predpisov tým, že navrhovateľovi neposkytol za prácu vo sviatok dňa 5.7.2012 a 29.8.2012
mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Rozhodujúcim obdobím pre určenie
priemerného zárobku pre deň 5.7.2012 a 29.8.2012 je II. kalendárny štvrťrok a nakoľko navrhovateľ za
toto obdobie neodpracoval u svojho zamestnávateľa 22 dní ani 170 hodín, priemerný zárobok sa určí
ako pravdepodobný zárobok. Ten súd stanovil vo výške 2,3371 € na hodinu (minimálna mesačná mzda,
na ktorú mal navrhovateľ nárok v mesiaci jún 2012 392,64 €/počet odpracovaných hodín v mesiaci jún

2012 168 hodín). Nakoľko pracovný čas dňa 5.7.2012 ako aj dňa 29.8.2012 bol 8 hodín, navrhovateľovi
patrí mzdové zvýhodnené za prácu v tieto 2 sviatky vo výške 2 dni x 8 hodín x 50% z 2,3371 € t.j. 18,70 €.

Súd vzhľadom na uvedené zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 476,78 € (doplatok mzdového
nároku 458,08 € a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok 18,70 €). V ostatnej časti súd návrh
navrhovateľa za dôvodný nepovažoval, a preto ho v zostávajúcej časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 476,78 €. Návrh na začatie konania

však požadoval aj sumu 7,48 €, ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, z čoho vyplýva, že neúspech
navrhovateľa bol iba vo výške 1,55%, čo súd považoval za neúspech v nepatrnej časti, a preto mi priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 29,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).