Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214205389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci starostlivosti o maloletého
M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo D.
Y., ako opatrovníkom, dieťa rodičov: matka I. Q., nar. XX. XX. XXXX, T., bytom H. T. XXX/XX, D. Y., otec
F. Q., nar. XX. XX. XXXX, S., bytom C. č. XXX, zast. JUDr. Vladimír Tonkovič, advokát, Vajanského 4,
934 01 Levice, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš zo dňa 03. 11. 2014 č. k. 7P/120/2014-59, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o priznaní zvýšeného výživného na maloletého M. Q.
tak, že počnúc dňom 01. 09. 2014 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 70,- Eur mesačne, ktoré je
splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok výživného za čas od 01. 09. 2014
do 03. 11. 2014 v čiastke 40,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur splatných
súčasne s bežným výživným. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že naposledy bolo
o výživnom rozhodované rozsudkom zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 7P/112/2011-74, kedy bolo zvýšené

výživné na maloletého na čiastku 50,- Eur mesačne. Súd zistil, že ani matka, ani otec maloletého
M.iadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka je nezamestnaná, bez príjmu, nepoberá ani dávku
a príspevky v hmotnej núdzi, poberá len prídavky a výživné na maloletého M., ktoré platí otec. Otec
okrem výživného žiadnou inou čiastkou neprispieval, ani sa s maloletým nestretával, neprispieval ani
naturálnou formou. Ďalej mal súd preukázané, že otec maloletého je od 02. 09. 2014 evidovaný na
Úrade práce v W., pracovisko D. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zároveň bolo
zistené, že skončil pracovný pomer so svojím zamestnávateľom B. s. r. o., C. dohodou ku dňu 04. 06.

2014. Zárobok, ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa, bol 293,- Eur, bol u neho zamestnaný od 02.
07. 2012. Súd mal zároveň preukázané, že otec maloletého bol uznaný za invalidného rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, Ústredia Bratislava zo dňa 08. 07. 2014 a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo
výške 240,- Eur mesačne. Z posudku posudkového lekára bolo zistené, že u menovaného ide o invaliditu
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu predstavuje v percentách 60 % a pokiaľ
sa týka pracovnej rekomandácie, mal navrhnuté zaradenie do pracovného procesu, pričom však nie na

pôvodnom pracovisku, keďže môže vykonávať prácu len v prostredí bez ťažkých fyzických prác bez
náročnosti na zrak v klimaticky vyváženom prostredí. Môže vykonávať ľahké práce, práce v chránenej
dielni.ZosprávySociálnejpoisťovnesúdzistil,žeotecmaloletéhománároknadávkuvnezamestnanostivo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 10,9464 Eur od 02. 09. 2014 na obdobie 6 mesiacov
pri splnení stanovených zákonných podmienok.

Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom
období s okolnosťami zistenými za súčasnosti, súd považoval za nesporné, že na strane maloletého
došlo k zmene pomerov tým, že navštevuje druhý stupeň základnej školy, G. ročník základnej školy,
ide teda o zmenu pomerov, ktorá sa u školopovinných detí počíta prechodom na iný stupeň školskej
dochádzky. Matka maloletého má zvýšené finančné výdavky zabezpečením potriem maloletého v

súvislosti so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou a tiež s jeho zdravotným stavom
(opakované respiračné infekcie, porucha imunity, pravidelná medikamentózna liečba, kontroly, kúpeľná
liečba - mesačne 5,- až 10,- Eur, okrem toho ročná kontrola v očnej ambulancii s poplatkom 10,- Eur).

K pomerom na strane povinného rodiča, otca, súd považoval za preukázané, že skončil pracovný
pomer dohodou, čo však nebolo pripočítané v jeho neprospech, nakoľko si to vyžadoval jeho

zdravotný stav (táto okolnosť nebola vyhodnotená ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania). Súd vyhodnotil, že od 01. 09. 2014, teda od času, keď otcovi vznikol nárok na podporu
v nezamestnanosti, by mal príjem vo výške približne 400,- Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého majúc za

to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že od poslednej
úpravy výživného bol uznaný invalidným dôchodcom, výrazne poklesol jeho príjem. Zo zdravotných
dôvodov bol nútený ukončiť pracovný pomer. Rozhodnutie súdu o zvýšení výživného by jeho finančnú
situáciu zhoršilo natoľko, že by sa dostal o 29,- Eur pod hranicu životného minima a nebol by schopný
uhrádzať svoje výdavky na základné výživné, teda bývanie a stravu. Podľa jeho názoru aj matka

maloletého mohla požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávky a príspevky v hmotnej núdzi,
navrhovateľka je pritom zdravá a môže sa zamestnať, avšak prakticky nikdy nepracovala. Pokiaľ súd v
odôvodnení uviedol, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov tým, že začal navštevovať druhý
stupeň základnej školy, uvádza, že tento začal navštevovať už v roku 2012, keď bolo upravené výživné
na 50,- Eur mesačne. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že pred vyplatením prvého invalidného

dôchodku, na ktorý čakal takmer 3 mesiace, bol úplne bez finančných prostriedkov, tieto si musel požičať
od známych a napriek tomu určené výživné riadne platil. Aj keď je pravdou, že od 02. 09. 2014 má
nárok na dávku v nezamestnanosti počas 6 mesiacov, t. j. do 02. 03. 2015, tieto peniaze musí použiť
na pôžičky, ktoré boli použité aj na výživné maloletému M., čo súd vôbec nebral do úvahy. V prípade,
že si nájde prácu vyhovujúcu jeho zdravotnému stavu, je ochotný platiť aj vyššie výživné. Domáha sa

zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napdnutý rozsudok s poukazom na ustanovenie
§ 220 O. s. p. zmenil.

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky maloletého a zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne od 01. 09. 2014. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, pretože prestúpil na druhý stupeň
základnej školy, čím sa zvýšili jeho oprávnené potreby (na výživu, vzdelávanie, kultúru a šport,
zdravotné potreby, ...). Pokiaľ ide o pomery na strane povinného rodiča, otca, okresný súd zistil, že je
nezamestnaný,pretožeskončilpracovnýpomerdohodouzozdravotnýchdôvodov,pretotútoskutočnosť
nehodnotil v neprospech otca. Podľa názoru súdu však otec je schopný plniť výživné vo vyššej sume

udanej v čiastke 70,- Eur mesačne z dôvodu, že je poberateľom invalidného dôchodku v sume 240,-
Eur mesačne, okrem toho mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti od 01. 09. 2014, ktorý by
predstavoval čiastku približne 164,- Eur mesačne, súd teda vychádzal z predpokladaného príjmu vo
výške 400,- Eur.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné pod zmenou pomerov rozumieť výraznú
zmenu okolností na jednej alebo druhej strane, teda na strane oprávneného alebo na strane povinného,

ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, musí ísť o zmenu trvalú a zásadnú v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzajú predchádzajúce rozhodnutia o výživnom. Prípadne môže dôjsť
k zmene pomerov na oboch stranách. Aj v prípade rozhodovania o zmene výživného sa vychádza zo
zásad rozhodujúcich pre jeho určenie (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1). Pokiaľ ide o odôvodnené potreby
dieťaťa, medzi tieto patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalšie hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň,

obuv, bývanie a potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvoj jeho záujmov a
potrieb, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a potreby súvisiace so
zdravotným stavom. Miera potrieb je odstupňovaná predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného
stavu. Podľa zákona má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to v pozitívnom,
ale tiež v negatívnom zmysle. V zmysle uvedeného teda, okrem odôvodnených potrieb oprávnenej
osoby, sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov a tie sú dané

nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými schopnostiam rodičov.

Posúdiac pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi v čase terajšieho
rozhodovania dospel odvolací súd k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Odvolací súd

síce súhlasí s tým, že na strane oprávneného maloletého dieťaťa došlo ku kvalifikovanej zmene
pomerov vzhľadom na čas, ktorý prešiel od poslednej úpravy výživného, za závažnejšiu zmenu
pomerov však odvolací súd považuje zmenu pomerov na strane povinného otca. Je nepochybné,
že v predchádzajúcom období vychádzal prvostupňový súd z jeho mesačného zárobku 561,- Eur s
prihliadnutím na práceneschopnosť, keď jeho príjem tvorili peňažné dávky v chorobe predstavujúce

mesačne 335,- Eur. Dôležitou skutočnosťou na strane otca bolo to, že skončil pracovný pomer dohodou,
bolo to však zo zdravotných dôvodov, pričom bol aj uznaný invalidným so znížením poklesu schopnosti
pracovať 60 % oproti zdravej fyzickej osobe, zaradenie mal navrhnuté v pracovnom prostredí bez
ťažkých fyzických prác, bez náročnosti na zrak, v klimaticky vyváženom prostredí s tým, že môže
vykonávať ľahké práce, prípadne práce v chránenej dielni. Rozhodnutie o výške invalidného dôchodku

je zo dňa 08. 07. 2014, v zmysle oznámenia o výplate dôchodku zo dňa 12. 08. 2014 bol otcovi zasielaný
dôchodok za obdobie od 05. 06. 2014 do 05. 09. 2014 v sume 692,15 Eur. Z oznámenia Sociálnej
poisťovne zo dňa 08. 10. 2014 je zistené, že otec maloletého má nárok na dávku v nezamestnanosti vo
výške 50 % denného vymeriavacieho základu 10,9464 Eur od 02. 09. 2014 na obdobie 6 mesiacov pri
splnení stanovených zákonných podmienok. Je teda nepochybné, že v čase rozhodovania súdu otec

ešte túto dávku nepoberal, nebola mu priznaná.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ aj nastala na strane maloletého dieťaťa
zmena pomerov vzhľadom na tú skutočnosť, že je starší a tým súvisia zvýšené nároky na výživné v
širšom ponímaní, na strane otca nastala závažnejšia zmena pomerov, ktorá sa týka jeho majetkových

a finančných pomerov, a to v negatívnom zmysle. Za takej situácie, keď na strane povinného rodiča
došlo k negatívnej zmene pomerov, ktorou bola nepriaznivá zmena jeho schopnosti dosahovať príjem v
zamestnaní, zároveň sa značne znížila jeho možnosť uplatniť sa na trhu práce vzhľadom na čiastočnú
invaliditu, mal prvostupňový súd pri rozhodovaní na túto zmenu na strane povinného rodiča prihliadnuť,
nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu ide o závažnú zmenu pomerov. Podľa názoru odvolacieho

súdu za takejto situácie nebolo správne a nebolo v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o
rodine zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Pri porovnaní zmeny pomerov na strane
oprávneného so zmenou pomerov na strane povinného v tomto prípade podľa názoru odvolacieho
súdu došlo k závažnejšej zmene pomerov práve na strane povinného, a preto bolo potrebné k takejto
kvalifikovanej zmene pomerov na strane otca prihliadnuť, tieto zohľadniť a nepristúpiť k navrhovanej

zvýšenej povinnosti otca plniť výživné.

Pretože odvolací súd dospel k inému záveru ako prvostupňový súd po zohľadnení všetkých zákonných
podmienok pre zmenu výživného, zmenil podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok tak, že návrh na
zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd zároveň pripomína, že predmetné rozhodnutie nemá byť

demotivujúce pre povinného rodiča, pretože vzhľadom na vek maloletého je dôvodné predpokladať,
že jeho odôvodnené nároky budú vekom stúpať a v budúcom období môže byť posudzovaná zmena
pomerov na strane oprávneného a povinného práve v prospech dieťaťa, keď nárast potrieb dieťaťa sabude posudzovať od posledného zvýšenia, to znamená od rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 23. 01. 2012 č. k. 7P/112/2011-74.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ a § 224 ods. 1 O.
s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.