Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200808
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314200808.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO:
36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Sladovnícka 13, proti
odporcovi: N. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - C., R. XXXX/XX, t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie H. W., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom 851 01 Bratislava, Fedinova 9,
o zaplatenie 571,34 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 327,04 eura spolu s úrokom z omeškania

5,25 % ročne od 10. 1. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20. 1. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 571,34 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 26. 4. 2011 úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo vyše 500,- eur
za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a
zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky
navrhovateľa. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach,

ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá
príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za
poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy
a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 19. 1. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade
dlžnejsumyvovýške487,30euraspolusupozornenímnajejvymáhaniesúdnoucestou.Kudňupodania
návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 571,34 eura a to nasledovne:

- istina: 384,08 eura;

- úrok: 55,42 eura;

- poistenie: 31,38 eura;- upomienka I: 4,- eurá;

- upomienka II: 12,- eur;

- sankčný úrok z omeškania: 81,78 eura;

- úrok z omeškania do zosplatnenia: 0,42 eura;

- dopočet k žalobe: 2,26 eura.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním zo dňa 7. 11. 2014 do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k návrhu vyjadril podaním
zo dňa 2. 12. 2014. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nepopiera nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny,
ktorá bola odporcovi reálne poskytnutá. Uvedenú úverovú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o

spotrebiteľskomúverepodľazákonačíslo129/2010Z.z.Úverovázmluvaobsahujelenvýškusplátokbez
toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších
splátok a konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona. Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a
bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Poukázal

na judikatúru vnútroštátnych súdov, najmä na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. 8. 2011 pod
spisovou značkou 10 CoE/313/2010, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 3.
2013 pod spisovou značkou 3Sžo/19/2012, v ktorom rozsudku je uvedené, že „... zmluva neobsahuje
konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo
je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch...“. Na základe uvedeného žiadal vedľajší účastník

návrh nad rámec nesplatenej istiny za nezákonný. Náhradu trov konania si vedľajší účastník neuplatnil.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva
číslo XXXXXXXXXX, úverové podmienky, splátkový kalendár, výzva k splateniu celého úveru a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 26. 4. 2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom

ktorej bolo poskytnutie účelového úveru v celkovej výške 500,- eur, s mesačnými splátkami vo výške
78,48 eura, počet splátok 8, ročná úroková sadzba 46,82 %, RPMN 59,7 %, celkové náklady spotrebiteľa
86,- eur, prvá splátka bola splatná dňa 26. 5. 2011 a splatnosť jednotlivých ďalších splátok bola určenána 14. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota splatnosti 14. 12. 2011. Poistenie v zmluve bolo
dohodnuté PREMIUM za 5,23 eura.

Navrhovateľ je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým

spôsobom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 26. 4. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§54ods.1a2OZ, (1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 26. 4. 2011), (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

(3) Spotrebiteľským úverom nie sú: f/ úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur
s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých

v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých
zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. k/ cit. zák, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd
musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako o zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez
poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena k/ citovaného zákona, a to výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve
uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť
splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky (je potrebné členenie splátok
- pozri rozsudok NS SR pod sp. zn. 3Sžo/19/2012v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 3S/53/2011). Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový

kalendár,zktoréhoužsčastivyplývajúuvedenéúdaje,pretožesplátkovýkalendárniejezmluvou,pričom
požadované údaje je potrebné uviesť priamo v zmluve v zmysle cit. ustanovenia zákona.

V zmluve ďalej absentuje údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktoré nie sú vo výške 86,- eur, ako
je to uvedené v zmluve. Osobitná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí zodpovedať jeho kogentnému pojmovému vymedzeniu. V

prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a
predstavoval sumu 500,- eur. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru, musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Okrem celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g)

ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby

získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Na prvej strane predmetnej zmluvy sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom explicitne vymedzené vo výške 86,- eur, čo však nezodpovedá pravde. Náklady spojené
s poskytnutím pôžičky sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom.
Navrhovateľ vychádzal z iného právneho názoru a táto skutočnosť ovplyvnila jeho konanie pri uzatváraní

zmluvy, a tým aj vznik zistených porušení zákona, ktoré sa odvíjajú od tejto skutočnosti. Postup
navrhovateľa je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Pri zaplatení 8 splátok po 78,48 eura
by odporca uhradil celkovo 627,84 eura za úver vo výške 500,- eur. Ak by boli celkové náklady 86,- eur,
odporca by potom mal uhradiť „len“ 586,- eur. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. k) cit. zák, ktoré musia byť v zmluve uvedené,
je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ). Z uvedeného
teda vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu navrhovateľ poskytol, t. j. 500,-
eur. Zo splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca

navrhovateľovi v skutočnosti uhradil dve splátky a to dňa 8. 6. 2011 vo výške 78,48 eura a dňa 27. 6.
2011 vo výške 94,48 eura, t. j. spolu vo výške 172,96 eura, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi ešte
sumu vo výške 327,04 eura..V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti navrhovateľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa
súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere
prekročiť spravidla 15 % (v prejednávanom prípade je to 46,82 % !!!), pričom stanovenie úrokovej sadzby

sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto
úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať
bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší
túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov
(Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Vzhľadom na uvedené potom je povinnosťou odporcu uhradiť len istinu 500,- eur, ktorá mu bola
poskytnutá s prihliadnutím na úhradu odporcu vo výške 172,96 eura.

Keďže odporca si nesplanil svoju povinnosť, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom
podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 10. 1. 2014 stanovená vo výške 0,25 %, preto zákonný úrok
z omeškania je potom 5,25 % p.a.

Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že riadne a včas nesplácal poskytnutý úver od samého
počiatku, je povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd.
Odporca by pri riadnom splácaní splatil úver dňa 14. 12. 2011 (pre nedostatok odbornej starostlivosti pri

uzatvorení zmluvy nemožno podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru ako je uvedené vyššie) a od omeškania s jednotlivými splátkami mal navrhovateľ
právo na platenie úrokov z omeškania (čo bolo už počas roku 2011), navrhovateľ však požadoval úrok
z omeškania až od 10. 1. 2014 (deň po vypracovaní žalobného návrhu), preto súd s poukazom na §
153 ods. 2 O.s.p. mu nemohol priznať právo na úroky z omeškania skôr. Takto požadované úroky z

omeškania sú v prospech spotrebiteľa - odporcu.

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy
presahujúcej výšku 327,04 eura (t. j. 244,30 eura s príslušenstvom) a aj príslušenstvo - úroky z
omeškania nad výšku 5,25 % p.a. (nakoľko navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 8,76 %
p.a.) a návrhu ako čiastočne dôvodnému vyhovel v sume istiny 327,04 eura spolu so zákonnými úrokmi

z omeškania vo výške 5,25 % p.a.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady

trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný
úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j.
skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.
Vzhľadom k tomu súd rozhodol na základe úvahy s prihliadnutím na to, že sa jedná o spor vyplývajúcizo spotrebiteľského vzťahu, že náhradu trov konania nepriznal navrhovateľovi ako procesne o málo
úspešnejšiemu účastníkovi konania, pretože jeho úspech je vyšší len nepatrne oproti odporcovi a teda
je možné konštatovať, že úspech a neúspech je približne rovnaký (úspech navrhovateľa s priznanou

istinou a príslušenstvom ku dňu podania návrhu je 55,21 % a neúspech odporcu 44,79 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.