Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/383/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225470
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211225470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
R. R. nar. XX.X.XXXX zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov
H.. Y. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. X. C. N. Č.. XX právne zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 a H.. J. R. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v F. X. N. F. E. Č.. X v konaní o povolenie vysťahovania sa maloletého do
cudziny,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIč.k.41P13/2011-142z25.6.2014takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke Y. D. namiesto otca Mgr. Patrika

Studeniča na vysťahovanie maloletého R. R. X.. XX.X.XXXX do USA spoločne s matkou H.. Y. D. nar.
XX.X.XXXX počnúc právoplatnosťou rozsudku a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 14.6.2010
č.k. 17C 29/2010-67 tak, že upravil styk otca s maloletým R. Studeničom nar. 18.4.2006 tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletým R. v období od 1.6. od 8:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. každého
kalendárneho roka a v párnom roku od 23.12. od 8:00 do 5.1. nasledujúceho kalendárneho roka do
18:00 hod.. Matke uložil povinnosť v uvedených termínoch maloletého R. riadne pripraveného odovzdať
otcovi pred dverami bytu otca a otcovi povinnosť v uvedených termínoch maloleté dieťa na tom istom

mieste matke odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Pri rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 35 a § 36 Zákona o rodine a § 24 ods. 3 Zákona o
rodine. Z vykonaného dokazovania, výsluchu účastníkov konania, opakovanými šetreniami kolízneho
opatrovníkazoznaleckéhoposudkuvypracovanéhosúdnymznalcomPhDr.L.akontrolnéhoznaleckého
posudku vypracovaného súdnou znalkyňou Mgr. Z. Z., dospel k presvedčeniu a záveru, že návrh matky
o povolenie na vysťahovanie sa s maloletým do USA je dôvodné a je v prospech maloletého dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a, b, c, d O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221

ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, preto dospel základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. a postupom súdu sa
mu odňala možnosť konať pred súdom tým, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí okrem iného
obsahovať aj výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
sa má v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne ozrejmený. Poukázal na ust. § 157 ods. 2
O.s.p., na základe ktorého účel odôvodnenia rozhodnutia má spočívať predovšetkým v preukázanísprávnosti súdneho rozhodnutia, pričom odôvodnenie musí byť zároveň aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom
prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. V prípade, ak konajúci súd nedodrží uvedené ustanovenie,

dôjde k porušeniu práv účastníka konania na spravodlivý proces. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie
a predovšetkým odôvodnenie súdu prvého stupňa neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie, keďže
súd sa nevysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre vydanie riadneho rozhodnutia vo veci, pričom
sa v podstate iba nekriticky stotožnil s tvrdeniami matky, ktoré nedostatočne odôvodnil. Konkrétne
uviedol, že na pojednávaní 25.6.2014 súd uznesením zamietol návrh otca na doplnenie znaleckého

dokazovania za účelom preskúmania psychologického profilu a spôsobilosti manžela matky a vykonanie
ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania (v poradí tretieho znaleckého posudku) z dôvodu ním
vznesenej námietky zaujatosti znalkyne Mgr. Z.. Uviedol, že tvrdenie matky nemožno samo o sebe v
žiadnom prípade vyhodnotiť ako dostatočné pre riadne posúdenie toho, aké dôsledky na ďalší vývin
dieťaťa by malo jeho vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa, z hľadiska výkonu rodičovských práv a
povinností ako aj z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť,

že matka sa chce vysťahovať do cudziny a vychovávať maloletého s človekom, ktorého pred sobášom
riadne videla zopár krát. Z uvedeného dôvodu otec vyslovil názor, že rozhodnutie prvého stupňa je v
zmysle vyššie uvedených skutočností arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Vytkol konajúcemu
súdu, že nesprávne zistil skutkový stav keď dospel k záveru, že udelenie predmetného súhlasu je
z hľadiska záujmu maloletého dôvodné, keďže mu umožní žiť v novom podnetnom prostredí spolu

s matkou, na ktorú je aktívne citovo naviazaný a matka uzavretím nového manželstva s americkým
štátnym občanom vytvorila maloletému nové rodinné zázemie umožňujúce mu všestranný rozvoj a na
ktoré sa maloletý teší. Nesúhlasil s konštatovaním súdu v odôvodnení, že táto zmena podľa názoru
súdu nebude mať preto negatívny dopad na jeho vzťahy s otcom s poukazom na doteraz súdom určený
a realizovaný styk otca s maloletým dieťaťom ani na výkon rodičovských práv. Namietal, že konajúci

súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ovplyvňovanie maloletého dieťaťa matkou, čo malo v konečnom
dôsledku aj vplyv na samotné vyjadrenie maloletého dieťaťa. Poukázal na závery znaleckého posudku
vypracovaného súdnym znalcom PhDr. Ľ. L., ktorý konštatuje, že je minimálne nevšedné, keď dieťa si
vytvorilo vzťah k manželovi matky aj napriek tomu, že sa s ním stretlo len niekoľko krát. Aj samotný
znalec ďalej konštatoval, že ide o zaujímavé zistenie. Aj vzhľadom na tento záver znalca otec poukázal

na ovplyvňovanie maloletého dieťaťa matkou a v tejto súvislosti poukázal aj na samotné vyjadrenie
obidvoch znalcov, ktorí pri skúmaní potvrdili zidealizovanú nereálnu predstavu dieťaťa o budúcnosti
v USA. V závere svojho odvolania na základe uvedeného dôrazne konštatoval, že súd podľa jeho
názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nielen, že nevykonal dôkazy nevyhnutné
pre objektívne zistenie skutkového stavu, ale aj z dôvodu, že dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané,

nesprávne vyhodnotil. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, návrh
matky zamietol, alternatívne zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, zákonný a predovšetkým ako rozhodnutie, ktoré je
v prospech maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že rozsudok súdu prvého stupňa nevykazuje

žiadne vady uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. ani iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne aplikoval
príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a v nadväznosti na to vyvodil správny právny
záver, ktorý aj náležite a logicky odôvodnil. Rozsudok súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam
hmotného práva a bol vydaný v súlade s príslušnými procesno-právnymi ustanoveniami. Vyslovila

názor, že odvolanie otca je v rozhodujúcej miere len jeho opätovné poukazovanie na skutočnosti a
právnu argumentáciu, s čím sa prvostupňový súd riadne a vyčerpávajúco vysporiadali. Poukázala
na dôsledné a rozsiahle vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, predovšetkým opakovanými
výpoveďami rodičov maloletého dieťaťa, znaleckými posudkami, aktualizovanou správou Referátu
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, výsluchom

znalkyne na pojednávaní a ďalšími dôkazmi. Vyslovila presvedčenie, že aj ona ako matka dostatočným
spôsobom preukázala, že vysťahovanie maloletého R. je v jeho záujme a že prostredie v USA je vhodné
a vyhovujúce komplexnému všestrannému rozvoju maloletého R. po stránke telesnej aj duševnej.
Zohľadňuje existujúce vzťahy k osobám, zohľadňuje možnosti vzdelávania, mimoškolských aktivít,
zohľadňuje jeho zdravotný stav (alergik). Konštatovala, že maloletý R. je na vysťahovanie pripravený

tak po stránke jazykovej, ako aj stránke psychickej, je schopný samostatne komunikovať a rozmýšľať v
anglickom jazyku. K odvolaniu otca ďalej uviedla, že spochybnil odôvodnenie a údajne nevysporiadaniesa súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami, ale v jeho odvolaní už absentuje konkretizácia, v čom vidí
otec neúplné a nevýstižné odôvodnenie, či s ktorými rozhodujúcimi skutočnosťami sa prvostupňový súd
nemal dostatočne vysporiadať. Poukázala na rozpor tvrdenia otca medzi jeho účelovo deklarovaným

záujmom o styk s maloletým R. a jeho údajnou snahou budovať vzťah so synom, s jeho skutočným
správaním. V tejto súvislosti zdôraznila, že otec nevyužíval ani doteraz upravený styk s maloletým
dieťaťom, konkrétne uviedla, že počas letných prázdnin, kedy má upravený styk od 1.8. od 9:00
hod. do 21.8. do 18:00 počas 21 kalendárnych dní sa s maloletým stretol fakticky len jeden deň. S
výnimkou tohto dňa otec, si ho nevyzdvihol, nezobral ho ani na víkend, nestrávil s ním žiaden výlet

alebo dovolenku. V určený čas, kedy mal upravený styk, nesnažil sa zabezpečiť prostredníctvom matky
náhradný kontakt a ani sa nepokúsil o to, aby sa maloletý stretol so starými rodičmi so strany otca. Preto
otcom prezentovaný záujem o maloleté dieťa považuje za zjavne účelový. Zdôraznila, že ani jeden zo
znalcov nezistil ovplyvňovanie maloletého R. matkou, ani jeden z nich nepotvrdil „očierňovanie“ otca
matkou, ani jeden z nich nezistil tzv. pas syndróm, či akýkoľvek iný problém. Naopak, obidvaja znalci
skonštatovali nadštandardnú rozhodovaciu autonómiu a samostatnosť maloletého R., jeho potrebu ako

inteligentného a samostatného dieťaťa vyhľadávať a získavať informácie a mať nad nimi kontrolu.
Znalkyňa Mgr. Z. skonštatovala, že každé dieťa, pokiaľ s niekým zdieľa spoločnú domácnosť, samo
preberá názory rodiča, s ktorým žije. Preto otcom tvrdené údajne ovplyvňovanie by vyžadovalo jej
aktívne a úmyselné pôsobenie na maloleté dieťa, čo obidvaja znalci zhodne a jednoznačne vylúčili.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadalnavšetko,čovyšlovkonanínajavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd stotožňuje s tým, že úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa posudzovania zákonných
kritérií pri rozhodovaní o udelenie súhlasu namiesto rodiča, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa
do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení

súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, nie sú svojvoľné ale
vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca, že súd nevykonal
všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie o udelení súhlasu namiesto druhého rodiča, odvolací súd
zdôrazňuje, že Občiansky súdny poriadok súdu ukladá, aby súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a aby vo

veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 153 ods. 1 O.s.p.), pričom len súdu prináleží
rozhodnúť, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). V nesporových konaniach,
ktorým je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (§ 120
ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu,
hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak nejedná sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko

vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Navyše v konaniach týkajúcich sa
starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý
je prioritný a preto nielen rozhodnutie súdu ale aj vykonávanie dokazovania musí smerovať k ochrane
práv a oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nie je povinnosťou súdu v rámci
vyšetrovacej zásady vyhľadávať dôkazy v neprospech maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu teda

neobstojí odvolacia argumentácia otca, že súd nevykonal všetky dôkazy na preukázanie jeho tvrdení v
primeranom rozsahu, pretože svoje tvrdenia mal otec preukázať hodnovernými dôkazmi, ktoré však v
konaní na súde prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepredložil, resp. ani neoznačil. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnychzákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa stotožnil v plnom

rozsahu so záverom súdu prvého stupňa. V plnom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd
poukazuje predovšetkým na závery znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom PhDr. L.,

ktorý uviedol, že neboli zistené žiadne negatívne relácie zo strany maloletého voči matke ani voči otcovi,
oboch má rád a je mu s nimi dobre. Ďalej konštatoval, že vzťah maloletého k otcovi je pozitívny a
je bez negatívnych obsahov, pričom dieťa v žiadnom smere nevníma svoj prípadný odchod do USA
ako niečo negatívne, pretože podľa svojho presvedčenia bude s otcom a jeho rodičmi dosť dlho, keď
bude tráviť celé dva mesiace letných prázdnin u otca a záverom znalec uviedol, že vzhľadom na kvality
psychických vlastností a čŕt maloletého nie je z pedopsychologického pohľadu dôvod považovať jeho

vysťahovanie do USA za problematické. Súdny znalec hodnotil aj vzťah maloletého k ostatným členom
širšej rodiny, a to k nevlastnej sestre, o ktorom uviedol, že nie je natoľko emočne silný, aby bolo potrebné
uvažovaťosignifikantnychnegatívnychdôsledkochichodlúčeniaatátoskutočnosťzostranymaloletého
dieťaťa nie je vnímaná ako problém. Konštatoval, že emočný vzťah k matkinmu manželovi je citovo
silný, dieťa ho ako taký prežíva aj na podvedomej rovine, čo ilustroval fakt, že hneď po matke ako

nasledujúcu postavu svojej rodiny vnímal a kreslil manžela matky, na druhej strane jeho vzťah k otcovej
manželke,ktorýniejemaloletýmvnímanýaniprežívanýakozvlášťsilnýačipozitívny,naopakspontánne
si spomínal na situácie, kedy bol z jej strany neprávom okrikovaný. Záverom súdny znalec Dr. L.
konštatoval, že z pedopsychiatrického hľadiska je maloletý vybavený psychickými črtami a vlastnosťami,
ktoré zabezpečujú jeho adaptáciu na nové prostredie a jeho vysťahovanie je skôr v jeho prospech aj

vzhľadomkjehoemočnémunaladeniusanatútoskutočnosť.Ďalejmožnopredpokladať,ženaprospech
bude vysťahovanie aj pre matku maloletého, ktorá sa úprimne chce o dieťa starať a otázku dopadu
vysťahovania maloletého na jeho otca treba nesporne vnímať v kontexte otcovho priania mať dieťa u
seba a vychovávať ho, ale pri globálnom pohľade na túto otázku treba veci vnímať z krátkodobého aj
dlhodobého pohľadu, čo znamená, že existuje pomerne veľký priestor pre adaptáciu otca na zmenenú

situáciu a zrejme aj jeho úprimné prianie takéto riešenie situácie, ktorá sa posudzuje z pohľadu dieťaťa.
Keďže otec maloletého nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Dr.
L., konajúci súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, vykonaním ktorého poveril súdnu znalkyňu
Mgr. Z. Z. z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Uvedená znalkyňa v
znaleckom posudku dospela k záveru, že obaja rodičia sú schopní sa o maloleté dieťa postarať. R. má

vybudované vzťahy ku obom rodičom, prioritná je emočná väzba na matku ako dôsledok celoživotnej
kontinuálnej starostlivosti matky o neho, matke dôveruje, zdieľa s ňou všetky problémy, možno aj nad
rámec veku a emočnej zrelosti. Ďalej uviedla, že maloletý R. viac inklinuje k matke a želá si s ňou byť v
budúcnosti aktuálne aj na úkor času s otcom. Obaja rodičia majú vytvorenú silnú väzbu na svojho syna,
majú úprimný záujem o jeho výchovu a ich väzba ku svojmu synovi je silná a pozitívna. Napriek tomu

v čase realizovaného znaleckého vyšetrenia súdna znalkyňa konštatovala, že u maloletého sa prejavili
isté znaky zavrhovania otca a vzťahu k nemu z dôvodu, že je silno nakoncentrovaný na svoju predstavu
odchodu do Ameriky a otca vníma toho, kto vytvára prekážku. Otca ako keby nasilu vyčleňoval zo svojho
prežívania rodiny, hoci ho má rád, má k nemu vybudovaný vzťah, ale aktuálne si ho spája práve s tým, že
otec je dôvodom nerealizácie jeho odchodu. Túto skutočnosť znalkyňa vyhodnotila ako najzávažnejšiu

do budúcnosti, pretože ak by maloletý spolu s matkou nemohol vycestovať, je vysoko pravdepodobné,
že by sa jeho negativizmy k otcovi ešte viac zvýraznili a hrozilo by až nenávistné zavrhnutie otca. Z
vyjadrenia manžela matky vyplynulo, že s maloletým R. má veľmi dobrý vzťah, absolvoval už letný pobyt
v USA. Zo správy materskej školy so sídlom v Košiciach na P.F. N. Č.. X zo dňa 11.6.200- vyplynulo,
že počas obdobia, kedy maloletý navštevoval materskú škôlku sa o výsledkoch maloletého zaujímala

predovšetkým matka, otec sa o maloleté dieťa neinformoval a nezúčastňoval sa ani mimoškolských
aktivít organizovaných materskou škôlkou. Konajúci súd sa oboznámil aj s vyjadrením Základnej školy,
ktorú v súčasnej dobe maloletý navštevuje. Z hodnotenia triednej učiteľky vyplynulo, že maloletý je veľmi
komunikatívny,ohľaduplný,schopnýtímovejprácesospolužiakmi,jehovýsledkysúnadpriemerné.Jeho
úroveň anglického jazyka je vyššia ako u ostatných detí. Konajúci súd ďalej zistil, že matka maloletého

dieťaťa tak, ako to vyplynulo z úradne preloženého a overeného potvrdenia Realitnej kancelárie J. K.
U.L. R. zo dňa 11.7.2013 má predbežne zabezpečenú pracovnú pozíciu administratívnej asistentky
v realitnej kancelárii. Manžel matky je policajným dôstojníkom mesta K., kde pracuje od 18.8.2005.
Jeho základný ročný plat je 40.758,56 USD, má zabezpečené vlastné bývanie v rodinnom dome scelým komfortom. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, a to tak z písomného vyjadrenia ako aj ústnej
výpovede jednoznačne vyplynulo, že nahradenie súhlasu otca konajúcim súdom je dôvodné a je to
predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa. Preto doporučil návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal aj dokazovanie v zmysle ust. § 100
ods. 3 O.s.p., kedy ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných

osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že ani v tomto smere konajúci súd
nepochybil, keďže zabezpečil vyjadrenie maloletého dieťaťa, a to tak prostredníctvom dvoch súdnych
znalcov ako aj kolízneho opatrovníka, pričom názor maloletého bol jednoznačný, že chce vycestovať
s matkou do USA. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal
aj s návrhmi otca na vykonanie ďalšieho dokazovania, t.j. nariadenia tretieho znaleckého posudku z
dôvodu vznesenej námietky zaujatosti otca voči súdnej znalkyni Dr. Z., aj s návrhom otca na opakované

prerušenie konania. Dôvody zamietnutia súd dostatočne a správne v zmysle príslušných procesných
ustanovení odôvodnil. Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd nemohol konštatovať, že konaním
súdu prvého stupňa došlo k takému pochybeniu, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie, že otcovi bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým

dieťaťom, ktoré dostatočne zohľadňuje pomery rodičov, vek maloletého dieťaťa a predovšetkým
skutočnosť, že maloletý bude žiť v inom štáte. Rozhodnutie, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý rok v čase od 1.6. do 31.7. a každý párny rok v čase zimných prázdnin odvolací
súd považuje za dostatočné, primerané vzhľadom k všetkým okolnostiam a zákonným predpokladom
pri rozhodovaní o úprave styku. Má za to, že týmto spôsobom budú zohľadnené a zabezpečené tak

práva maloletého dieťaťa ako aj všetky práva súvisiace s výchovou otca maloletého dieťaťa. Pre úplnosť
odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia by mali pri výchove dieťaťa kooperovať, v záujme dieťaťa riadne
komunikovať, nakoľko maloleté dieťa výrazne vníma prípadný konflikt medzi rodičmi, čo vo vyššom
veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi nimi a v konečnom dôsledku to môže mať
nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu matky tým, že nahradil
súhlas otca na vysťahovanie maloletého R. R. do USA spoločne s matkou a správne určil rozsah úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.