Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204731
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714204731.4

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu BL Telecom
collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SIOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711
proti žalovanému C., zastúpeného opatrovníkom Ľudmilou Polákovou, pracovníčkou Okresného súdu
Michalovce za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov

OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zastúpeného Mgr. Petrom
Masarovičom, advokátom o zaplatenie 555,70 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA , so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923.

II. Súd z r u š u j e platobný rozkaz č.k. 14Ro/108/2014-20 zo dňa 22.5.2014.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 555,70 EUR, 9,00 % úrok z omeškania ročne zo

sumy 135,54 EUR od 4.4.2011 do zaplatenia, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 166,54 EUR od
4.5.2011 do zaplatenia, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4,67 EUR od 4.6.2011 do zaplatenia,
9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 248,95 EUR od 4.3.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 33,00 EUR a trovy právneho zastúpenia
106,94 EUR, a do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 21.3.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 555,70 Eur,
úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so spoločnosťou Slovak Telecom a.s.
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu
vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslo 900129038. Zmluva o postúpení
je registrovaná na Okresnom súde Michalovce pod 1SprV/415/13.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným podľa ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 z.z.

zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný
sa zaviazal riadne službu odoberať a platiť riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a
všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného v prípade nedodržania zmluvných povinností bolo
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o
zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strate

právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný je tedasankcionovanýzato,ženedodržalkonkrétneurčenépovinnosti,ktorémuvyplývalizozmluvyopripojení,
resp. v dodatku v zmluve. Poukázal na rozhodnutie KS Prešov 9Co/31/2012, v ktorom konajúci súd
uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným napr. v rozsudku KS Prešov 16Co/33/2012

o prijateľnosti zmluvnej, pretože primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve je potrebné
skúmať z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie a neprijateľnosť takejto podmienky nie je možné
odôvodniť iba tým, že nebola individuálne dojednaná. Žalobca ďalej poukázal, že právo na zmluvnú
pokutu veriteľovi vzniklo pri kumulatívnom splnení následujúcich podmienok, a to porušenie povinnosti
platiťzaslužbyriadneavčas,porušiťinépovinnostiuvedenévovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach

a musí dôjsť k vypojeniu SIM karty.

Žalovaný si nesplnil povinnosti zo zmluvy a žalobcovi nezaplatil za služby faktúrou číslo XXXXXXXXXX
splatnou 3. 6. 2011 na sumu 4,67 euro, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 3. 5. 2011 na sumu
166,54 euro a faktúrou číslI.platnou 3. 4. 2011 na sumu 135,54 eura. Pre nezaplatenie faktúr bola
žalovanému vyúčtovaná faktúrou číslo 7201864283 splatnou 3. 3. 2012 na sumu 248,95 eura zmluvná
pokuta. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením týchto faktúr, preto žalobca požaduje aj úroky z

omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 a nasledujúceho občianskeho zákonníka a v súlade s
vykonávacím predpisom a to nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z.

Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk pre jeho neznámy pobyt, preto ho v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil a
ustanovil mu pre konanie opatrovníka.

Do konania dňa 18.8.2014 vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu
spotrebiteľov Obrana. Ustanovený opatrovník so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil.
Vedľajší účastník dojednania o zmluvnej pokute uvedené v tabuľke číslo 1 k dodatku k zmluve o pripojení
označil ako neprijateľné pretože neboli individuálne dojednané. Poukázal na smernicu rady 93/13/EHS
podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvná pokuta bola dojednaná pevnou sumou v podstate pre prípad akéhokoľvek porušenia
zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad a bez ohľadu na
rozsah porušenia povinností ako aj dobu porušenia povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti. Výška
zmluvnej pokuty ostáva nezmenená bez ohľadu na to aký čas ostával do doby viazanosti a aká suma

bola spotrebiteľom riadne uhradená respektíve bez zreteľa či k porušeniu zmluvných povinností došlo
na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu.

Žalobca podaním zo dňa 21. 11. 2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol že
na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené len lieky na jeho vstup do konania ako vedľajšieho
účastníka. poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa, ktorej vedľajší účastník

nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho pohovory koho chce v konaní vystupovať respektíve ani
účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť účastníkovi nanútená ak si ju sám neželá. Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca
niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania nie je v rozpore s právom Európskej únie.
Poukázal tiež na novelizované ustanovenia § 93 O.s.p. podľa ktorej vedľajší účastník pri vstupe do

konania je povinný preukázať že má súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Tiež
poukázal na novelu týkajúcu sa práva vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozsudku ktoré je
možné iba so súhlasom hlavného účastníka, pričom odpor proti platobnému rozkazu nemôže podať
vôbec. Uviedol, že potrebu legislatívnych zmien v tejto oblasti vyvolala skutočnosť že všeobecné
súdy nereflektujú na zjednocovaniu aplikačnú činnosť Najvyššieho súdu pretože takto dochádzalo

k sústavnému porušovaniu práv jednotlivých účastníkov konania, a k nehospodárnosti samotných
občianskoprávnych konaní, keďže boli pre vedľajších účastníkov vyhotovované podania spolu so
všetkými prílohami a týmto postupom súdu bol zaťažovaný najmä navrhovateľ napriek skutočnosti, že
so vstupom vedľajšieho účastníka žiadna zo strán sporu nesúhlasila. V konaní kde vystupuje spotrebiteľ
je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v

prospech spotrebiteľa ex offo.Súd vstup vedľajšieho účastníka pripustil dokonania z týchto dôvodov:

Podľa § 93 ods. 2. O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovaného zúčastniť aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3. O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu z niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona na ochranu spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na vydanie
predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 Orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci
ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania: a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou

jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb uvedenom v európskou komisiou bez
toho, aby bola dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa názoru súdu je účastníctvo Združenia na ochranu spotrebiteľa v konaní prípustné. Toto právo mu
vyplýva priamo z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., pretože táto zákonná úprava priamo odkazuje aj na

orgány, ktoré vykonávajú ochranu práv spotrebiteľa. V prípade vstupu do konania takéhoto vedľajšieho
účastníka nie je potrebné preukazovať ani právny záujem na výsledku konania, ako to predpokladá u
vedľajšieho účastníka ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p. a nie je podmienené ani súhlasom účastníka,
na ktorého strane vystupuje, aj keď súd súhlasí s tým, že proti vôli účastníka konania nemôže do
konania vedľajší účastník vstúpiť. Žalovaný nesúhlas so vstupom priamo nevyslovil, pretože jeho

pobyt nie je známy a ustanovený opatrovník súhlas na vstup do konania dal. Súd však poukazuje
na skutočnosť, že výslovný súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania bol do Občianskeho
súdneho poriadku zavedený až od 1.1.2015. Vedľajší účastník vstúpil do konania pred jeho novelou,
preto na jeho vstup do konania súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje, nie je potrebný.
Ostatné dôvody žalobcu sú výslovne procesného charakteru (právo vedľajšieho účastníka na podanie

odporu, na podanie odvolania) a podľa názoru súdu nemajú žiadny vplyv na možnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Ani argumentácia žalobcu rozhodnutím SD EÚ č. C 470/12 neobstojí, pretože toto
rozhodnutie sa netýkalo občianskych súdnych konaní ale týkalo sa práva vstupu vedľajšieho účastníka
do konaní o výkon rozhodnutia, preto nemôže byť použitá pre prebiehajúce civilné konanie. Účastníctvo
vedľajšieho účastníka vzniklo oznámením jeho vstupu do konania dňa 18.8.2014 nie rozhodnutým súdu

o prípustnosti vstupu do konania (napr. 5 Cdo 169/2013).

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

ZozmluvyopripojeníuzavretejmedziSlovakTelekoma.s.,právnympredchodcomžalobcu,ažalovaným
súd zistil, že na základe zmluvy aktivoval dňa 2.3.2011 Slovak Telekom pre žalovaného elektronické
služby v programe „PODĽA SEBA“. Žalovaný sa v bode 1. písm. b) zaviazal riadne a včas

platiť cenu Služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti uvedené v zmluve. Právny
predchodca žalobcu v bode 1 písm. c) sa zaviazal predať žalovanému zľavnený mobilný telefón, ktorý
je špecifikovaný v zmluve, a to Nokia C5 za kúpnu cenu 19,00 Eur.

Podľa bodu 1 písm. d) sa dodávateľ zaviazal poskytovať v prípade zvolenia programu služieb Podľa
seba 3 alebo Podľa seba 5, v spojení s prevzatím záväzku viazanosti aspoň na 24 mesiacov vo vzťahu

k SIM karte doplnkový balíček volania cez deň za zľavnený mesačný poplatok. Účastník sa zaviazal
využívať doplnkový balíček volania cez deň počas celej doby viazanosti dohodnutej v dodatku a zaviazal
sa, že počas doby viazanosti nepožiada podnik o jeho deaktiváciu alebo zrušenie a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať
doplnkový balíček volania cez deň alebo zrušiť zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať zmluvu z

dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.Podľa bodu 2. zmluvy sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty
z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o

pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka.

Podľa bodu 3. zmluvy, účastník berie na vedomie, že podnikom poskytovaná výška zľavy z kúpnej ceny
MT, je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb. Účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti
nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom
ako má minimálny program služieb uvedený v zmluve.

Podľa bodu 4. v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b) alebo v bode 2.
alebo v bode 3. tohto dodatku, alebo v článku 3. bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2.
písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo
strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve.

Žalovaný sa zaviazal, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným zotrvá po dobu 24 mesiacov. Účastníci
zmluvy mali dohodnutý zmluvnú pokutu pevnou sumou 248,95 Eur pre prípad porušenia povinnosti

žalovaného zo zmluvy.

Z faktúry č. 3XXXXXXXXX, ktorá bola zároveň dodacím listom, súd zistil, že dňa 2.3.2011 bol na základe
uzavretej zmluvy odovzdaný žalovanému mobilný telefón NOKIA C5 na užívanie po jeho aktivácii.

Z faktúr predložených žalobcom súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
poskytnuté služby faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 3. 6. 2011 na sumu 4,67 euro, faktúrou S.

splatnou 3. 5. 2011 na sumu 166,54 euro a faktúrou S. splatnou 3. 4. 2011 na sumu 135,54 eura. Pre
nezaplatenie faktúr bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 3. 3. 2012 na
sumu 248,95 eura zmluvná pokuta.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z., podnik môže od zmluvy odstúpiť ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne, a musí byť určená výška pokuta alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola

uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických telekomunikačných služieb za podmienok uzavretých
v zmluve a v dodatku k zmluve. Žalovaný bol na základe uzavretej zmluvy povinný platiť za poskytnutéslužby právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť zo zmluvy neplnil. Z
predložených faktúr mal súd preukázané, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu
poskytnutých služieb vo výške 306,75 Eur, preto súd žalovaného na úhradu ceny služieb zaviazal. Tento

nárok žalobcu medzi účastníkmi konania ani sporný nebol.

Vedľajší účastník spochybnil právo žalobcu na zmluvnú pokutu s uvedením, že dojednania o zmluvnej
pokute uvedené v tabuľke číslo 1 k dodatku k zmluve o pripojení sú neprijateľné pretože neboli
individuálne dojednané. Poukázal na smernicu rady 93/13/EHS podľa ktorej za individuálnu podmienku
nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvná pokuta bola
dojednaná pevnou sumou v podstate pre prípad akéhokoľvek porušenia zmluvnej povinnosti na strane
spotrebiteľa bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad a bez ohľadu na rozsah porušenia povinností
ako aj dobu porušenia povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti. Výška zmluvnej pokuty ostáva
nezmenená bez ohľadu na to aký čas ostával do doby viazanosti a aká suma bola spotrebiteľom riadne
uhradená respektíve bez zreteľa či k porušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku alebo na konci

zmluvného vzťahu. Zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve označil za neurčitú a teda za neplatný právny
úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 544 Občianskeho zákonníka dohoda o
zmluvnej pokute musí byť v dojednaní určená pevnou výškou alebo musí byť určený spôsob jej určenia.

Súd sa s týmito tvrdeniami vedľajšieho účastníka nestotožňuje. V prvom rade nepovažuje dojednanie
zmluvnejpokutyzaneurčitýprávnyúkon. Podľazákonazmluvnápokutamusíbyťurčenávýškoupokuty,

teda pevnou sumou, alebo musí byť určený spôsob jej určenia. Účastníci mali v zmluve dohodnutú
zmluvnú pokutu uvedením výšky pokuty 248,95 Eur, teda pevnou sumou. Účastníci mali v zmluve
dohodnuté aj podmienky, za ktorých je možné zmluvnú pokutu požadovať. Nebola teda dohodnutá za
akékoľvek porušenie zmluvy, ako to tvrdí vedľajší účastník. V zmluve je uvedené, že účastník je povinný
platiť zmluvnú pokutu za porušenie konkrétnych povinností identifikovaných v bode 4 dodatku k zmluve,

napríklad za porušenie povinnosti platiť za poskytnuté služby riadne a včas či nedopustiť sa takého
konania, ktoré by opravňovalo podnik odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať, čo je aj prípad žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku povinnosti individuálneho dojednania, túto oblasť právnych vzťahov rieši
ustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Z tohto
ustanovenia zákona vyplýva, že za prijateľné sa považujú aj neprijateľné podmienky zmluvy, ak boli
individuálne dojednané. Dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve pre prípad jej porušenia súd nepovažuje

za neprijateľnú podmienku aj z dôvodov uvedených vyššie, preto nemusí byť individuálne dojednaná.
Zmluvná pokuta je riadny inštitút občianskeho práva, preto využitie takejto zákonnej možnosti nemôže
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnými môžu byť iba dôvody, pre ktoré je zmluvná
pokuta dohodnutá. Za neprijateľnú nemôže byť v žiadnom prípade považovaná podmienka uplatnenia
zmluvnej pokuty v prípade nezaplatenia ceny služieb, čo je aj prípad žalovaného. Súd v takom prípade

pripúšťamožnosťmoderácie,akjevýškazmluvnejpokutyneprimeranák porušeniupovinnosti.Vkonaní
bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil dodávateľovi za dodané služby v celkovej sume 306,75 Eur,
pričom výška zmluvnej pokuty bola uplatnená v dohodnutej výške 248,95 Eur. Súdna prax i judikatúra
ustálila, že zmluvná pokuta je primeraná do výšky poskytnutého plnenia. V tomto konkrétnom prípade je
zmluvná pokuta nižšia ako plnenie poskytnuté dodávateľom služby, a to bez zohľadnenia iných výhod,

ktoré boli zmluvne dohodnuté (zľava z ceny telefónu, zľava z ceny hovorov a iné). Ak by si žalovaný
riadne plnil povinnosti zo zmluvy, nedošlo by k uplatneniu práva žalobcu na zmluvnú pokutu. Zmluvná
pokuta je v občianskom práve chápaná ako sankcia za porušenie zmluvy a má pôsobiť preventívne
proti porušovaniu povinností zo zmluvy a v žiadnom prípade nenahrádza plnenie zo zmluvy. Ide teda o
súbežné nároky vyplývajúce z dohodnutého záväzkového vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi právo na poskytnuté služby v celkovej sume 306,75
Eur aj na zmluvnú pokutu 248,95 Eur, spolu 555,70 Eur.Právny predchodca žalobcu si nárok na zmluvnú pokutu a neuhradené služby uplatnil faktúrami.
Žalovaný nedodržal splatnosť ani jednej z nich, preto je odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti v
omeškaní s plnením peňažného záväzku. Z uvedeného dôvodu je oprávnený aj nárok žalobcu na úroky

z omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 9 % a 9,25 % ročne, čo je v súlade s
ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 135,54 EUR od 4.4.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne
zo sumy 166,54 EUR od 4.5.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 4,67 EUR od 4.6.2011 do
zaplatenia 9% ročne zo sumy 248,95 EUR od 4.3.2012 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 33,00 Eur a trov právneho
zastúpenia 106,94 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, je pri cene predmetu konania 555,70 Eur jeden úkon právnej služby 36,52
Eur. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, patrí žalobcovi odmena za dva úkony právnej služby po 36,52 Eur,
a to za prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd, spolu 73,04 Eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k

uvedeným úkonom právnej služby patrí žalobcovi aj paušál za úkony vyššie uvedené po 8,04 Eur, spolu
16,08 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 89,12 Eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, bola
táto suma zvýšená o 20 % DPH v sume 17,82 Eur na 106,94 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)