Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204170
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813204170.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX. XX.

XXXX, bytom O., X. X, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Jitkou Tutkovou, Advokátska kancelária
so sídlom Mierová 94, Humenné, proti žalovanej X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. F. XX, D. L. E.,
právne zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Kozákovou, Advokátska kancelária so sídlom Odborárska
7, Košice o zaplatenie 7.744,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.381,94 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania v sume 198,78 Eur z titulu trov právneho
zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť sumu 134,40 Eur a žalovanú uhradiť sumu 105,60 Eur štátom

zálohované trovy dokazovania na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy 6.544,86 Eur a náhrady trov konania
od žalovanej. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu a domáhal sa aj zaplatenia 1.200,- Eur od
žalovanej.

Súd zmenu žaloby v zmysle § 95 O.s.p. pripustil a takto predmetom konania bolo zaplatenie 7.744,86
Eur bezúročne.

Žalobca žalobu odôvodnil nasledovne:

Žalobca a žalovaná 8 rokov žili spolu na spôsob manželstva ako druh a družka až do februára 2012.
Viedli spoločnú domácnosť a spoločné hospodárenie. Následne si žalovaná našla priateľa a preto sa od

neho odsťahovala na tri mesiace. V máji 2012 po skončení tohto vzťahu sa dohodli, že znova budú žiť
spolu v 3-izbovom byte nachádzajúcom sa na T. XX v O., ktorý kúpili spoločne v čase ich spolužitia za
600.000,- Sk, ktorá suma pozostávala zo sumy 300.000,- Sk, ktorú dala žalovaná na zaplatenie kúpnej
ceny bytu a žalobca si vybral hypotekárny úver v sume 300.000,- Sk, ktorá suma bola tiež použitá na
zaplatenie kúpnej ceny bytu. Byt bol vedený na žalobcu, on bol výlučným vlastníkom bytu. V máji 2012
sa žalovaná vrátila k žalobcovi a dohodli sa, že žalovaná vyplatí žalobcu z tohto bytu sumou 14.000,-
Eur. Žalovaná chcela, aby bola vlastníčkou bytu a žalobca s tým súhlasil, pretože chcel zachrániť ichvzťah. Aj potom, ako sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu, naďalej obidvaja bývali v tomto byte,
pretože obnovili spolužitie.

Žalovaná bola nezamestnaná, bola poberateľkou sociálnych dávok v sume 60,- Eur mesačne. Žalobca

bol zamestnaný. Jeho príjem činil 450,- Eur mesačne, z ktorého uhrádzali životné náklady štvorčlennej
rodiny.

Zo sumy 14.000,- Eur, ktorú vyplatila žalovaná žalobcovi z bytu, žalobca predčasne vyplatil hypotekárny
úver v sume 9.000,- Eur, 1.400,- Eur zaplatil za žalovanú leasingovej spoločnosti Kankula za auto, ktoré
si vybrala žalovaná na leasing počas obdobia, počas ktorého spolu nežili, kúpil si motocykel za 1.000,-
Eur. Zostatok, 2.600,- Eur bolo použitých tiež na úhradu životných nákladov štvorčlennej rodiny.

Prvý augustový týždeň roku 2012 sa dozvedeli, že je možné odkúpiť bar na sídlisku, kde bývali. Žalobca
nemohol podnikať, pretože je štátny zamestnanec. Žalovaná bola nezamestnaná, preto ona začala
podnikať v bare na základe živnostenského oprávnenia od 01. 09. 2012. Peniaze na podnikanie nemala.
Na podnet žalovanej a ich následnej dohody žalobca čerpal spotrebiteľský úver z P. J. v sume 2.500,-
Eur, z ktorých peňazí 2.000,- Eur odovzdal žalovanej počas stretnutia účastníkov konania s I. G., ktorá

predtým prevádzkovala bar a jej manželom. Z týchto peňazí zaplatila žalovaná I. G. 1.500,- Eur z titulu
odstupného za bar a suma 500,- Eur zostala u žalovanej na vyplatenie prvého nájomného v sume 333,-
Eur.

Zostatok úveru bol použitý na zaplatenie poplatkov súvisiacich s vybavovaním živnosti v sume 200,-
Eur. Nakoľko tieto peniaze nestačili na začatie podnikania, žalobca si vybral ďalší spotrebiteľský úver

v sume 800,- Eur od spoločnosti G. a 02. 09. 2012 predal svoj motocykel za 1.200,- Eur. Dňa 03. 09.
2012 spolu so žalovanou urobili nákup tovaru do baru v sklade N. N. v O. za 1.000,- Eur. Bar bolo
potrebné zrekonštruovať, vymaľovať ho. Náklady spojené s týmito prácami činili približne 100,- Eur. Bolo
potrebné vymeniť vodovodné potrubia, ktoré opravy stáli tiež približne 100,- Eur. Za 400,- Eur kúpil
žalobca nábytok, striebornú veľkú komodu, poličkovú skriňu, regále, mikrovlnku, rýchlovarnú kanvicu. U

spoločnosti K. si dal vyrobiť barový pult vo farbe nábytku. V septembri 2012 žalovaná začala podnikať
v tomto bare. Žalobca platil nájomné za bar v sume 332,- Eur mesačne. V decembri zaplatil poslednú
splátku, pretože v decembri ho žalovaná vyhodila z bytu a tým došlo k ukončeniu ich spolužitia. Žalobca
tvrdil, že on platil všetky náklady súvisiace s prevádzkou baru, pretože bar zo začiatku neprosperoval.

Suma 800,- Eur pochádzajúca z úveru od spoločnosti G. mu bola vyplatená v deň podpísania zmluvy

v hotovosti dňa 24. 08. 2012 a bola použitá na uhradenie nákladov spojených s prevádzkovaním baru.

Žalobca tvrdil, že žalovaná nemala žiadne peniaze na to, aby začala podnikať, pretože aj keď v minulosti
čerpala úvery od nebankových subjektov, nesplácala ich riadne a včas, preto kreditné karty mala
zablokované.

So žalovanou boli dohodnutí tak, že zo zisku z baru sa budú splácať mesačné splátky úverov, ktoré

čerpal žalobca. Nestalo sa tak, preto od žalovanej žiadal vrátenie peňazí, ktoré sú predmetom tohto
konania. Žalovaná peniaze odmietla vrátiť žalobcovi.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že so žalobcom žili spolu osem rokov ako druh a družka.
Ich spolužitie nebolo dobré, pretože žalobca ju slovne napádal, psychicky ju týral a preto sa žalovaná
na odporúčanie svojich rodičov presťahovala do podnájmu vo februári 2012. Chcela si vysporiadať

byt, ktorý spoločne kúpili so žalobcom počas ich spolužitia, pretože na kúpu bytu jej dali rodičia sumu
300.000,- Sk, avšak o investovaní tejto sumy do bytu nemala žiadne potvrdenie a výlučným vlastníkom
bytu bol žalobca, nakoľko on čerpal hypotekárny úver. Byt bol ohodnotený na sumu 28.000,- Eur a preto
v máji 2012 vyplatila žalobcovi sumu 14.000,- Eur. Na základe toho byt bol prepísaný na žalovanú.
Uviedla, že nechcela obnoviť spolužitie so žalobcom, avšak súhlasila s tým, aby zostal bývať v byte

dovtedy, kým si nenájde iné bývanie. V tom čase poberala podporu v nezamestnanosti v sume 240,-Eur. Za byt bolo potrebné platiť náklady bývania približne v sume 200,- Eur. Tvrdila, že nemala vedomosť
o tom, koľko žalobca zarábal, pretože jeho výplatu nikdy nevidela. Finančne ju podporovali rodičia.
Živnosť si vybrala na naliehanie žalobcu od 01. 09. 2012.

Odstupné za bar v sume 1.500,- Eur zaplatila pani G. z časti z peňazí pochádzajúcich z úveru, ktorý
čerpala od spoločnosti G.. Z týchto peňazí na tento účel použila 700,- Eur a zvyšnú sumu 800,- Eur jej
požičali rodičia, ktorú spláca rodičom po 100,- Eur mesačne.

Nakoľkosožalobcomužnechcelažiť,vybralasitripôžičkyodnebankovýchsubjektov-Q.,Y.Q.D.S.G..
Nevedela uviesť dátum uzavretia týchto zmlúv, ale tvrdila, že tieto zmluvy uzatvárala v roku 2012 z toho
dôvodu, aby mala rezervné peniaze na podnikanie. Celkovo išlo o sumu 3.700,- Eur, pochádzajúcich z

úverov od nebankových spoločností.

Uviedla, že v bare neboli robené rekonštrukčné práce, bar bol len vymaľovaný. Nevedela uviesť koľko
stáli náklady vymaľovania baru. Tvrdila, že nábytok bol kúpený za 200,- Eur. Išlo o nábytok, ktorý
vymenoval žalobca. Nájomné za bar v sume 325,- Eur mesačne platila ona v hotovosti pani Č., ktorá
je vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom sa tento bar nachádza až do apríla 2013, kedy

skončila s nájmom tohto baru, z dôvodu problémov vzniknutých v súvislosti s vykonanou kontrolou zo
strany hygieny. Poprela, že by bar predala.

Tvrdila, že žalobca mal svoje dlhy, mal neuhradené výživné pre maloleé dieťa z jeho prvého manželstva,
mal dlh voči spoločnosti D. z titulu 4 - 5 mesačného neuhradeného nájomného za obdobie, keď sám
býval v byte, hral na automatoch a preto peniaze pochádzajúce z úverov, ktoré vybral, použil na tieto

účely. Z peňazí pochádzajúcich zo spotrebiteľského úveru v P. J. v sume 2.500,- Eur si žalobca zaplatil
svoje dlžoby na D., nakoľko ho k tomu prinútila, pretože bez zaplatenia tohto dlhu nemohol byť prepísaný
byt na žalovanú, ktorý byt až po zaplatení dlhov v auguste 2012 bol prepísaný na žalovanú.

Nesúhlasilas tvrdenímžalobcu,žezpeňazí,ktorézískalčerpanímúverovapredajomsvojhomotocykla,
začala podnikať v bare, teda že žalobca jej poskytol peniaze na tento účel. Uviedla, že nákup tovaru do

baru realizovali spoločne so žalobcom dňa 03. 09. 2012 v hodnote 150,- Eur z peňazí, ktoré pochádzali
zo spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaná čerpala od spoločnosti Y. Q. D.S.. V ďalší deň a aj nasledujúce
dni nakupovali tovar do baru z peňazí pochádzajúcich z tržby za predchádzajúci deň.

V konaní boli vypočutí svedkovia B. P., I. G., G. P., R. I. S. S.O. I..

Svedok B. P., riaditeľ pobočky P. J., S..D.., pobočka O. vo svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca ho

oslovil, ako svojho známeho, že potrebuje čerpať úver. V tejto záležitosti obidvaja účastníci konania sa
dostavili na pracovisko pobočky v O.. Žalobca bol žiadateľom bezúčelového úveru. V rámci rozhovoru
účastníci konania uviedli, že peniaze potrebujú na to, aby mohli prevziať bar, ktorý sa nachádza na
sídlisku I.. Účel použitia peňazí pochádzajúcich z úveru uviedol žalobca a žalovaná sa nevyjadrila, že
by s tým nesúhlasila a nevyplývalo to ani z jej správania.

S obsahom výpovede svedka obidvaja účastníci konania súhlasili. Žalovaná potvrdila, že svedok hovoril
pravdu, boli u neho obidvaja a je pravdou, že počas ich návštevy u svedka zo strany žalobcu odznelo
tvrdenie, že požičaná suma bude použitá na bar.

Svedkyňa I. G., uviedla, že od roku 2002 do roku 2010 prevádzkovala bar nachádzajúci sa na ul. L.
v O.. Následne odišla pracovať do zahraničia a od roku 2010 do roku 2012 bar prevádzkoval jej

manžel. V roku 2012 účastníci konania sa dozvedeli, že jej manžel ide do dôchodku a preto prejavili
záujem o prevádzkovanie baru. V bare sa nachádzala pokladňa, mini kuchynka vybavená chladničkou a
dvojplatničkou. Zariadenie baru pozostávalo z 5 stolov, 20 stoličiek a 5 kresiel, ktoré nechala v bare a za
ktoréúčastnícikonaniajejzaplatili1.500,-Eur.Súčastníkmikonaniasastretlazaprítomnostijejmanželav bare v lete roku 2011 alebo 2012, v období pred organizovaním O. trhov, ktoré sa organizujú začiatkom
septembra daného roku. Počas tohto stretnutia za prítomnosti všetkých zúčastnených žalovaná jej
odovzdala do ruky sumu 1.500,- Eur v hotovosti, avšak svedkyňa sa nevedela vyjadriť, koho vlastníctvo

tvorili peniaze.

Svedkyňa G. P. uviedla, že od brata žalobcu počula, že žalobca si musel vybrať úver na odkúpenie baru,
že musel predať motocykel a z ceny motocykla bol nakúpený tovar do baru a farby na vymaľovanie
baru. Nevedela uviesť aký konkrétny tovar bol kupovaný a v akej hodnote. O financovaní kúpy baru a
vymaľovania rozprával jej aj žalobca, pretože je v priateľskom vzťahu s jej priateľom a navštevujú sa.

Svedkyňa R. I., švagriná žalobcu uviedla, že od žalobcu má vedomosť o tom, že žalobca čerpal úver

na kúpu baru, pričom v bare mala podnikať žalovaná. Od žalobcu mala vedomosť o tom, že žalobca
odovzdal peniaze pochádzajúce z úveru žalovanej. Do baru si dali prerobiť už tam nachádzajúci sa
barový pult. Okrem toho do baru kupovali spodnú skriňu, kde sa ukladali poháre a závesnú skrinku s
poličkou, svetlo nad umývadlo, mikrovlnku a rýchlovarnú kanvica. Nevedela uviesť, či elektrospotrebiče
boli kupované nové alebo už použité. Steny baru boli vymaľované na bielo a dolná polovica steny bola

vymaľovaná na sivú farbu. Zariadenie aj farby potrebné na vymaľovanie baru boli kúpené pred predajom
motocykla a po predaji motocykla z peňazí pochádzajúcich z predaja motocykla bola zakúpená časť
tmavosivej farby, ktorá bola potrebná na maľovanie stien baru a bol kúpený tovar, avšak svedkyňa
nevedela uviesť druh, množstvo a cenu zakúpeného tovaru. Nevedela uviesť v akej výške čerpal žalobca
úver od nebankového subjektu a nevedela ani to, čo za to kúpil. Uviedla, že žalobca povedal iba toľko,

že potreboval niečo dokúpiť. Svedkyňa potvrdila, že žalobca predal svoj motocykel za 1.200,- Eur. Po
predaji žalobca vošiel do baru a za prítomnosti svedkyne, jej manžela a žalovanej oznámil, že predal
motocykel za 1.200,- Eur. Peniaze pochádzajúce z predaja motocykla mal v ruke, ktoré položil
na barový pult. Z barového pultu peniaze žalovaná zobrala, avšak svedkyňa nevedela uviesť, kde
ich uložila. Peniaze nikto neprepočítaval. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či žalovaná v čase

zariaďovania baru mala svoje peniaze, z ktorých peňazí by tieto výdavky mohla financovať, nehovorila
o tom. Takisto nevedela o tom, že by rodičia žalovanej finančne pomáhali. Uviedla, že žalovaná jej
rozprávala iba o tom, že sestra žalovanej pracuje v zahraničí a pokiaľ deti potrebujú nejaké veci, tak ich
kúpi pre deti. Svedkyňa vylúčila, že by niekedy zo strany žalobcu odznel návrh, že by ona a žalovaná
spoločne podnikali v spoločnom bare a poprela, že by niekedy chcela so žalovanou podnikať.

Svedok S. I. - brat žalobcu uviedol, že od svojho brata sa dozvedel, že jeho brat čerpal úver na odkúpenie
baru. Nevedel uviesť, čo konkrétne sa financovalo z peňazí pochádzajúcich z úveru čerpaného od
peňažného ústavu. Potvrdil, že jeho brat mal úver aj od spoločnosti G., ale nevedel uviesť, na čo
konkrétne boli použité peniaze z tohto úveru. Uviedol, že barový pult, ktorý sa pôvodne nachádzal v
bare, bol zrekonštruovaný hneď potom, ako bar bol kúpený. Účastníci konania kúpili aj skriňu, ktorá v

dolnej časti mala odkladací priestor a v hornej časti bolo miesto na uloženie pohárov a neskôr tam bola
uloženáajmikrovlnka,ktorábolakúpenápodvochažtrochmesiacochpootvoreníbaru.Ďalejkúpilifarby
na vymaľovanie stien, čiernu a sivú farba. Od účastníkov konania mal vedomosť o tom, že účastníci
konania zaplatili pani G. 1.500,- Eur, ktorú sumu zaplatili z úveru, ktorý vybral jeho brat - žalobca. Bolo
potrebné, aby si žalobca zobral úver, pretože v tom čase ani žalovaná ani jeho brat nedisponovali

sumou potrebnou na začatie podnikania v bare. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by
žalovanú jej rodičia finančne podporovali a nevedel ani o tom, že by dostávala nejaké peniaze od svojej
sestry. Žalovaná mu nehovorila o tom, že by si ona sama vybrala úver od nebankových subjektov pre
účely podnikania. Potom, ako už prevádzkovala bar, žalovaná ho nahovárala, aby si on zobral úver na
zaplatenie nákladov prevádzkovania baru, pretože bar neprosperoval, avšak úver na podnet žalovanej

nevybral, pretože mal vlastné úvery. Svedok potvrdil, že z predaja motocykla pochádzajúce peniaze
jeho brat položil na barový pult, ktoré peniaze neprepočítaval, preto sa nevedel vyjadriť koľko peňazí
tam bolo. Uviedol, že od žalobcu mal vedomosť o tom, že žalobca motocykel predal za 1.200,- Eur.

K výpovedi svedka žalovaná uviedla, že z peňazí čerpaných z úveru, ktorý mal vybrať svedok S. I.
v sume 3.000,- Eur, chcela zaplatiť dlhy z predchádzajúcich spotrebiteľských úverov, ktoré mala voči

spoločnostiam Q. a Y. Q. D..Svedok I. M. - otec žalovanej uviedol, že v roku 2012, predtým ako žalovaná začala podnikať v bare,
prišla domov a pýtala od neho peniaze na kúpu zariadenia baru. Dal jej doma na dvore 3.000,- Eur.
Následne počas prevádzky baru postupne v piatich alebo šiestich splátkach po 700,- Eur až 800,- Eur

dal svojej dcére - žalovanej celkom 4.000,- Eur, ktoré peniaze požičal svojej dcére a povedal jej, že mu
ich vráti, keď bude mať.

O svojich osobných a majetkových pomeroch uviedol svedok, že je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 400,- Eur mesačne. Tvrdil, že začiatkom januára 2012 mu bola vyplatená suma prevyšujúca
4.000,- Eur z titulu doplatok invalidnému dôchodku od Sociálnej poisťovne. V roku 2011 alebo 2012

poisťovňa mu vyplatila sumu 3.000,- Eur po uplynutí dohodnutej doby poistenia. Tieto peniaze mal
uložené doma a preto mal z čoho požičať svojej dcére. Uviedol, že jeho manželka je poberateľkou
starobného dôchodku v sume 270,- Eur mesačne. Okrem toho má ďalší príležitostný príjem za
upratovanie v škole, ktorú prácu vykonáva na 4 hodiny podľa potreby. Nevedel uviesť aký príjem má
jeho manželka z tejto činnosti. Svedok potvrdil, že na vyplatenie žalobcu z jeho podielu z bytu požičal
svojej dcére 14.000,- Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 11.000,- Eur, ktoré mal uložené na vkladnej

knižke a zo sumy 3.000,- Eur, ktoré mal doma.

K výpovedi svedka žalobca uviedol, že svedok nehovoril pravdu, svojej dcére nepožičal ani cent.

Žalovaná k výpovedi svedka uviedla, že jej otec hovoril pravdu, jej otec lepšie si pamätá komu aké
peniaze požičal, ako ona. Uviedla, že ona si presne nepamätala akú sumu jej otec požičal a preto vo
svojej výpovedi najskôr uviedla, že od otca si požičala sumu 800,- Eur.

Žalobca v priebehu konania predložil listinu, obsahom ktorej je komunikácia medzi žalovanou a B. Y. na
sociálnej sieti - Facebooku na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanej poskytol finančné prostriedky
na prevádzkovanie baru, ktorú skutočnosť žalovaná v tejto komunikácii potvrdzuje. Uviedol, že B. Y. je
jeho priateľka a od nej získal túto komunikáciu.

Žalovaná k obsahu predloženej listiny uviedla, že obsah komunikácie nie je pravdivý, pretože žalobca

zneužil jej prístupové heslo na Facebook a takto v jej mene komunikoval na sociálne sieti. Následne,
ako jej žalobca ukradol prístupové heslo na Facebook, vytvorila si nové heslo, ktoré používa od
januára 2013. Tvrdila, že žalobca v januári 2013 jej ukradol telefón, v ktorom mala uložené prístupové
heslo na Facebook a takto v jej mene mohol napísať to, čo predložil súdu. Následne, ako jej žalobca
ukradol prístupové heslo na Facebook, vytvorila si nové heslo, ktoré používa od januára 2013. Nové

prístupové heslo si vytvorila tak,

že zadala svoje meno a priezvisko a nové heslo. Staré heslo nezrušila, avšak ho nepoužíva. Obidve
heslá boli vytvorené tak, že bolo zadané jej meno a priezvisko a potom bolo vytvorené heslo. Mobilný
telefón jej bol vrátený 5. alebo 6.-teho februára 2013. Žalobca za obdobie, počas ktorého mal telefón
u seba, sa dozvedel o hesle a takto podľa starých identifikačných údajov mohol v septembri 2013

komunikovať v jej mene na Facebooku, napísať to, čo predložil súdu. Uviedla, že o krádeži telefónu
podala oznámenie na polícii.

Žalobca popieral, že by žalovanej telefón ukradol. Telefón sa stratil a potom sa našiel, bol vo výťahovej
šachte, on ho vybral z výťahovej šachty. Telefón odovzdal kamarátovi za účelom predaja. Telefón nebol
predaný,pretožeeštepreduskutočnenímpredaja muselhovydaťpolícii.Popieral,žebyzistilprístupové

heslo žalovanej z jej telefónu a pod jej heslom komunikoval v jej mene na Facebooku v septembri 2013.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické
osoby uzavretou medzi peňažným ústavom P. J., S..D.. a žalobcom, dohodou o zrážkach zo mzdy,
kartou splátok od spoločnosti G. o čerpaní pôžičky 800,- Eur žalobcom, Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi spoločnosťou G. a žalobcom, obsahom komunikácie na Facebooku, Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi spoločnosťou Cetelem a žalovanou, správou od Obvodnéhooddelenia Policajného zboru SR v O., výpisom z účtu žalobcu, informáciou o termíne konania O.
jarmoku v roku 2012 zistenou z internetovej stránky Mesta O., oznámením od spoločnosti G. o čerpaní
spotrebiteľských úverov žalobcom a žalovanou, fotokópiami zmlúv uzavretých so spoločnosťou G. zo

strany žalobcu a žalovanej, oznámením od spoločnosti D. O., D..O..M.., oznámením od spoločnosti Q.,
oznámením od spoločnosti Y. Q. D., oznámením od Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v
O. - Dopravný inšpektorát, oznámením o výplate poistného plnenia pre otca žalovanej od spoločnosti
S., fotokópiou vkladnej knižky rodičov žalovanej, oznámením o výplate dôchodku pre otca žalovanej
od Sociálnej poisťovne, výpisom z účtu žalovanej, listinami predloženými o nákupe tovaru žalovanou,

prehľadom tržieb za september 2012, výdavkovými pokladničnými dokladmi - fotokópiou o zaplatení
nájomného 01. 09. 2012, faktúrou na sumu 73,66 Eur, pokladničným dokladom o zakúpení nábytku v
sume 200,- Eur dňa 03. 09. 2012, pokladničným dokladom o zakúpení mikrovlnky, prehľad tržieb za
september 2012.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX uzavretej medzi
veriteľom P. J., S..D.. J. zo dňa 09. 08. 2012 a dlžníkom - žalobcom vyplýva, že peňažný ústav poskytol

žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver 2.500,- Eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť
pravidelnými splátkami po 76,31 Eur mesačne počas doby 48 mesiacov. Celková výška, ktorú žalobca
ako dlžník musí zaplatiť na úradu úveru činí 3.856,88 Eur.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24. 08. 2012 uzavretej medzi žalobcom a
G. V. D..O..M.. vyplýva, že predmetom zmluvy bolo čerpanie spotrebiteľského úveru žalobcom v sume

800,- Eur, ktorá suma mu bola vyplatená v hotovosti po podpísaní zmluvy. Na úhradu úveru žalobca
mal zaplatiť podľa obsahu zmluvy celkovú sumu 1.075,98 Eur v 60.-tich po sebe idúcich týždenných
splátkach po 17,52 Eur.

Z obsahu listiny - karta splátok od spoločnosti G. vyplýva čerpanie úveru č. XXXXXXXXX dňa 24. 08.
2012 žalobcom od spoločnosti G. v sume 800,- Eur, avšak z tejto listiny vyplýva, že na úhradu úveru

žalobca mal uhradiť celkom 1.487,98 Eur v splátkach po 24,80 Eur týždenne počas doby 58 týždňov a
posledná splátka predstavovala sumu 24,78 Eur.

Z listiny predloženej žalobcom, komunikácie medzi žalovanou a B. Y.L. zo dňa 23. 09. 2013 vyplýva, že
žalovaná potvrdila, že žalobca jej dal peniaze na bar.

Z potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvo Policajného zboru v O. - Obvodné oddelenie Policajného

zboru O.Ž., zo dňa 30. 12. 2013 predloženého žalovanou vyplýva, že žalovaná dňa 30. 12. 2013
oznámila, že žalobca - jej bývalý manžel jej robí schválnosti, že bez jej vedomia chodí do jej bytu, od
ktorého má kľúče a zobral jej z uvedeného bytu aj osobné dokumenty, ktoré sa týkali jej podnikania, čím
sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Nakoľko žalovaná na výzvu súdu nepredložila listinné dôkazy, zmluvy uzavreté s nebankovými subjektmi

o čerpaní spotrebiteľských úverov na preukázanie jej tvrdenia, že peniaze na podnikanie v predmetnom
bare mala z týchto úverov, súd si vyžiadal správy od nebankových spoločností Q. D., S..D.., Y. Q. D.,
S..D.. S. G. V. D..O..M..

Zo správy od spoločnosti Y. Q. D., S..D.. zo dňa 03. 02. 2014 vyplýva, že žalovaná s touto spoločnosťou
v rámci jednej listiny uzavrela tri zmluvy:

- úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úveru vo výške 809,19 Eur na tovar - riadny,

- zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. úver č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úverového rámca
čerpanéhoprostredníctvomúverovejkarty,(podľaust.Hlavy8Zmluvyoposkytnutírevolvingovéhoúveru
I.),- zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., úver č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úverového rámca
čerpaného prostredníctvom úverovej karty (podľa ust. Hlavy 12 Zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru II.).

Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX a úver č. XXXXXXXXXX sú uhradené, záväzky z uvedenej zmluvy
a úveru sú vyrovnané.

Zo správy vyžiadanej od Obvodného oddelenia Policajného zboru O. zo dňa 05. 02. 2014 vyplýva, že
na Obvodné oddelenie Policajného zboru O. v období od januára 2013 do podania správy boli prijaté od
žalovanej tri oznámenia týkajúce sa spáchania priestupku proti majetku a priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu jej bývalým manželom I. I., avšak obsahom ani jedného z oznámení nie je oznámenie

o zneužití identity žalovanej žalobcom pri komunikácii na sociálnej sieti Facebook.

Z výpisu z účtu žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 09. 08. 2012 bola na účet žalobcu
poukázaná suma 2.500,- Eur z titulu úveru a dňa 10. 08. 2012 bol uskutočnený výber z účtu v sume
2.000,- Eur.

Zo správy od spoločnosti G. V., D..O..M.. J. zo dňa 27. 03. 2014 vyplýva, že žalobca uzatvoril s touto

spoločnosťou tri zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov zo dňa 30. 01. 2012 na sumu 200,- Eur,
dňa 25. 04. 2012 na sumu 280,- Eur, dňa 24. 08. 2012 na sumu 800,- Eur a žalovaná uzavrela zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľských úverov dňa 15. 08. 2011 na sumu 200,- Eur, dňa 01. 10. 2012 na sumu
300,- Eur a dňa 07. 02. 2013 na sumu 400,- Eur.

Zo správy Q. D., S..D.. J. vyplýva, že z kreditnej karty Q. evidovanej na meno žalovanej č. úveru

XXXXXXXXXXXXXX neboli v mesiacoch od februára 2012 do septembra evidované žiadne výbery ani
iné spôsoby čerpania. Vzhľadom na nepravidelnosť splácania mesačných splátok bola kreditná karta Q.
blokovaná od 01. 03. 2012 a nebola sprístupnená na ďalšie čerpanie z revolvingového úveru.

Zo správy od spoločnosti Y. Q. D., S..D.. G. vyplýva, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou revolvingový
úver č. XXXXXXXXXX, ktorý bol uzatvorený súbežne s úverom č. XXXXXXXXXX dňa 13. 08. 2009.

Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX bol však žalovanou aktivovaný až 16. 10. 2012 a prvé čerpanie
spoločnosť eviduje dňa 25. 10. 2012, teda v období od februára 2012 do septembra 2012 z úveru
čerpanie nebolo, nakoľko úver nebol aktivovaný. Žalovaná mala so spoločnosťou uzavretý revolvingový
úver č. XXXXXXXXX, avšak tento úver bol doplatený dňa 08. 03. 2011 a ďalšie čerpanie z neho
spoločnosť neeviduje.

Zo správy od spoločnosti D., D..O..M.. O. zo dňa 28. 03. 2014 vyplýva, že žalobca ako vlastník bytu č.
XX, T. XX O. mal nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu k 31. 07. 2012 v sume 428,38 Eur,
ktorý bol uhradený do pokladne spoločnosti dňa 09. 08. 2012.

Zo správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboru O. - Okresný dopravný inšpektorát O. vyplýva,
že žalobca bol držiteľom a vlastníkom motocykla továrenskej značky Kawasaki ZWR 750, EČV: O. XXX

S. od 04. 06. 2012 do 10. 09. 2012.

Žalovaná písomným podaním dňa 07. 07. 2014 predložila listiny, ktorým preukazovala finančné pomery
svojho otca.

Z listu S. - D. G., S..D.. zo dňa 05. 04. 2012 vyplýva, že po uplynutí dohodnutej poistnej doby v poistne
zmluve č. XXXXXXXX dňa 01. 04. 2012 bolo poukázané poistné plnenie vo výške 3.128,42 Eur otcovi

žalovanej.Z fotokópie vkladnej knižky č. XXXXXXXXXXX/XXXX rodičov žalovanej vyplýva, že dňa 16. 05. 2012
bol uskutočnený výber v sume 11.000,- Eur.

Z oznámenia od Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 08. 10. 2009 vyplýva, že otcovi žalovanej bola

poukázaná suma 4.449,38 Eur z titulu výplaty dôchodku v hotovosti za obdobie od 09. 11. 2008 do 19.
11. 2009.

Z výpisu z účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 04. 06. 2012 bol vklad na tento účet
v sume 400,- Eur od sestry žalovanej a dňa 11. 06. 2012 bol výber 370,- Eur a dňa 13. 06. 2012 výber
v sume 50,- Eur.

Z prehľadu tržieb za september 2012 vyplýva, že celkový príjem z tržieb z prevádzky baru činil 952,24

Eur.

Z informácií pre predávajúcich uverejnených Mestom O. na internete súd zistil, že v roku 2012 O.M.
jarmok sa konal v termíne od 13. do 15. septembra.

V zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou v sume 7.744,86 Eur, ktorá suma
pozostáva zo súm, ktoré žalobca je povinný vrátiť z titulu čerpaných úverov spolu s navýšením úverov
peňažnému ústavu v sume 3.856,88 Eur, nebankovému subjektu v sume 1.497,98 Eur a zo sumy 1.200,-
Eur pochádzajúcej z predaja motocykla žalobcu. Žalobca tvrdil , že žalovaná na začatie podnikania

peniaze nemala, preto on čerpal úvery a predal svoj motocykel a takto získané peniaze poskytol
žalovanej na začatie podnikania - prevádzkovania baru.

Žalovaná v rámci svojej obrany v prvotnej výpovedi uviedla, že podnikať začala z peňazí, ktoré čerpala
zo spotrebiteľských úverov vybratých na svoje meno a rodičia jej požičali 800,- Eur. Z týchto peňazí
zaplatila 1.500,- Eur pre pani G.. So žalobcom nechcela žiť na spôsob manželstva, preto od spoločností

Q., Y. Q. D. S. G. si vybrala ďalšie tri úvery v roku 2012, z dôvodu, aby mala peniaze v rezerve na
podnikanie v sume 3.700,- Eur. Na preukázanie svojich tvrdení však zmluvy nepredložila tvrdiac, že
ich jej žalobca ukradol.

Obsahom správ vyžiadaných súdom od spoločností Q., Y. Q. D. S. G. a zmlúv predložených týmito
spoločnosťami neboli preukázané tvrdenia žalovanej.Žalovaná až na pojednávaní dňa 13. 05. 2014 navrhla vypočuť svojho otca I. M., ktorý tvrdil, že žalovanej
- svojej dcére požičal na prevádzku baru a zariadenie baru celkom 7.000,- Eur. Žalovaná k výpovedi
svojho otca sa vyjadrila tak, že si to nepamätala, preto to neuviedla vo svojej prvotnej výpovedi.

Súd túto obranu žalovanej a svedeckú výpoveď I. M. považoval za účelovú a nevieryhodnú.

Žalovaná v prvotnej výpovedi uviedla, že od mája 2012 už so žalobcom nechcela žiť na spôsob
manželstva ako druh a družka a preto ho vyplatila z bytu, ktorý spoločne kúpili sumou 14.000,- Eur.
Sama takúto sumu k dispozícii nemala, preto jej vypomohli rodičia. Potvrdil to aj otec žalovanej, že
svojej dcére požičal v máji 2012 sumu 14.000,- Eur. Sumu 11.000,- Eur vybral z vkladnej knižky a sumu
3.000,- Eur mal doma v hotovosti. Tieto tvrdenia boli preukázané, nakoľko z fotokópie vkladnej knižky

rodičov žalovanej vyplýva výber 11.000,- Eur dňa 16. 05. 2012 a tvrdenie, že 3.000,- Eur mali doma v
hotovosti, bolo preukázané obsahom oznámenia od S. - D. G., S..D.. zo dňa 05. 04. 2012, z ktorého
vyplýva, že po uplynutí dohodnutej poistnej doby z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX dňa 01. 04. 2012 bolo
poukázané poistné plnenie v sume 3.128,42 Eur otcovi žalovanej.

Z toho vyplýva, že suma 3.000,- Eur bola použitá už v máji na vyplatenie žalobcu z bytu, preto nemohla

byť použitá na poskytnutie pôžičky pre žalovanú v auguste 2012.

Otcovi žalovanej bola vyplatená v roku 2009 suma 4.449,38 Eur z titulu výplaty dôchodku v hotovosti
za obdobie od 09. 11. 2008 do 19. 11. 2009, avšak súd nepovažoval za preukázané, že z tejto sumy
rodičia žalovanej jej poskytli pôžičku v roku 2012 na začatie jej podnikania, vzhľadom na to, že to
samotná žalovaná netvrdila. Otec žalovanej uviedol, že počas prevádzky baru, teda v období po 01. 09.

2012 v piatich alebo šiestich splátkach požičal svojej dcére celkom 4.000,- Eur. Súd nevykonal ďalšie
dokazovanie na preukázanie požičania sumy 4.000,- Eur žalovanej jej otcom, pretože pre posúdenie
predmetu konania je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko žalobca žiada vydať z titulu bezdôvodného
obohatenia sumy, ktoré žalovanej poskytol pred 01. 09. 2012 a začiatkom septembra 2012 na začatie
podnikania, preto je nepodstatné, či si žalovaná na prevádzku baru následne požičala aj od svojich

rodičov ďalšie peniaze.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná, nemala k dispozícii vlastné peniaze
na začatie podnikania, preto uveril tvrdeniu žalobcu, že žalobca poskytol peniaze žalovanej na začatie
podnikania. Táto skutočnosť je uvedená aj v komunikácii žalovanej na sociálnej sieti, ktorého prepis
žalobca predložil súdu. Nie je vieryhodné tvrdenie žalovanej, že túto komunikáciu vyhotovil žalobca v

jej mene zneužitím jej identifikačných údajov - prístupového hesla na sociálnej sieti, pretože žalovaná
nepredložila a neoznačila žiaden dôkaz na to, že by zneužitie prístupového hesla oznámila polícii alebo
správcovi siete. Súd túto listinu považoval za podporný, nepriamy dôkaz na preukázanie poskytnutia
peňazí žalobcom žalovanej na začatie podnikania, ktorá skutočnosť bola preukázaná inými dôkazmi
vykonanými v konaní.

V konaní bolo preukázané, že peniaze čerpané z úveru od P. J. v sume 2.500,- Eur boli poukázané zo
strany peňažného ústavu na účet žalobcu dňa 09. 08. 2012 a dňa 10. 08. 2012 bol uskutočnený výber
z účtu žalobcu v sume 2.000,- Eur.

Zo správy od spoločnosti D. D.. O..M.. O. vyplýva, že nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu v
sume 428,38 Eur bol uhradený do pokladne spoločnosti dňa 09. 08. 2012.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca z poskytnutého úveru prvýkrát vybral 2.000,- Eur až dňa 10. 08.
2012 a preto nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 428,38 Eur nebol uhradený z úveru
čerpaného od P. J., S..D.., ale z iných prostriedkov. Vychádzajúc z toho, že žalobca vybral zo svojho účtu
2.000,-Eur,tedamalkdispozícii2.000,-Eur,súduveriljehotvrdeniu,žetietopeniazeodovzdalžalovanej
a z týchto peňazí bola vyplatená suma 1.500,- Eur pre I. G., ako aj prvé nájomné, ktoré bolo zaplatené

dňa 01. 09. 2012 v sume 331,94 Eur ako to vyplýva z fotokópie výdavkové pokladničného dokladupredloženého žalovanou. Súd k tomuto záveru dospel na základe toho, že žalovaná nepreukázala, že
by disponovala finančnými prostriedkami, ktorými by túto sumu mohla uhradiť, pretože v konaní nebolo
preukázané, že čerpala spotrebiteľské úvery na úhradu nákladov spojených so začatím podnikania

a nebolo preukázané ani to, že by jej otec požičal 3.000,- Eur na začatie podnikania. Žalovaná bola
nezamestnaná, mala vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, k maloletému dieťaťu pochádzajúceho
z jej predchádzajúceho vzťahu a k spoločnému maloletému dieťaťu účastníkov konania. Tvrdila, že
so žalobcom už nechcela žiť v spoločnej domácnosti ako druh a družka, čomu nasvedčovalo aj jej
správanie, to, že žalobcu vyplatila z bytu a podľa vyjadrenia žalovanej žalobca naďalej zostal bývať

v byte iba z toho dôvodu, že nemal kde inde bývať a vzhľadom na záujmy ich spoločného dieťaťa.
Napriek týmto skutočnostiam žalovaná prijala peniaze od žalobcu na začatie podnikania, nakoľko bolo
preukázané a medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalovaná od 01. 09. 2012 začala podnikať v
predmetnom bare.

Okrem zaplatenia sumy 1.500,- Eur a prvého nájomného v sume 331,94 Eur, zhodnými tvrdeniami
účastníkov konania bolo preukázané, že za 200,- Eur bol kúpený nábytok do baru ako zariadenie baru

a 150,- Eur činili náklady vymaľovania baru.

Výsluchom svedkov R. I. a S. I. bolo preukázané, že žalobca predal svoj motocykel, že hneď po
predaji vstúpil do baru, povedal nahlas, že motocykel predal za 1.200,- Eur, peniaze získané predajom
motocykla mal v ruke, ktoré položil na barový pult a žalovaná ich odložila. Vychádzajúc z týchto tvrdení
a z tohto, že nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že prvý nákup tovaru - zásoby do baru v sume 150,-

Eur bol uskutočnený zo spotrebiteľského úveru čerpaného žalovanou od spoločnosti Y.C. Q. D., súd
dospel k záveru, že aj suma 1.200,- Eur pochádzajúca z predaja motocykla žalobcu bola odovzdaná
žalovanej a bola použitá na úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkou baru. Z prehľadu tržieb v
predmetnom bare za september 2012 vyplýva, že za celý mesiac bola dosiahnutá tržba celkovo v sume
952,24 Eur, pričom z dokladov predložených žalovanou vyplýva, že za obdobie od 01. 09. 2012 do 08.

09. 2012 náklady činili 1.822,39 Eur na prevádzku baru. Z výpisu z účtu žalovanej je zrejmé, že takouto
sumou nedisponovala a náklady na prevádzku baru nemohli byť uhradené ani z finančnej výpomoci od
sestry žalovanej v sume 400,- Eur poukázaných na účet žalovanej dňa 04. 06. 2012, z ktorej sumy 370,-
Eur bolo vybratých 11. 06. 2012.

Vychádzajúc z hore uvedeného, súd uveril tvrdeniu žalobcu, že zabezpečil a poskytol finančné

prostriedky pre žalovanú na to, aby mohla začať podnikať v predmetnom bare.

Účastníci konania definitívne prerušili spolužitie v decembri 2012. Následne žalobca žiadal od žalovanej
vrátenie peňazí, ktoré jej poskytol za začatie podnikania, čo však žalovaná odmietla. Tým, že žalovaná
od žalobcu prijala a ponechala si peňažné plnenie použité na jej podnikanie v celkovej sume 3.381,94
Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 1.500,- Eur zaplatenej I. G. za zariadenie baru, nákladov v sume

350,- Eur za zakúpenie nábytku do baru a nákladov vymaľovania baru, zaplateného prvého nájomného
v sume 331,94 Eur a zo sumy 1.200,- Eur použitých na prevádzku baru v prvej polovici septembra 2012,
získalabezdôvodnéobohatenie,ktoréjepovinnávydaťžalobcoviapretosúdvtejtočastižalobevyhovel.

V prevyšujúcej časti žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, pretože v konaní nepreukázal na aký
konkrétny účel bol použitý zostatok peňazí pochádzajúcich z úverov čerpaných žalobcom, nepredložil

a neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie, že navýšenie úverov, náklady úverov (rozdiel medzi istinou
čerpaného úveru a konečnou sumou, ktorú žalobca má zaplatiť peňažnému ústavu a nebankovému
subjektu) už zaplatil, čím by došlo k zníženiu jeho majetku v príčinnej súvislosti s účelom, pre ktorý úvery
boli čerpané. Z týchto dôvodov súd žalobu o zaplatenie sumy 4.362,92 Eur zamietol.

Výrokonáhradetrovkonaniasaopieraoustanovenie §142ods.2O.s.p.Súdžalovanejpriznalpomernú

náhradu trov konania vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu a žalovanej v konaní.Na strane žalovanej vznikli trovy právneho zastúpenia advokátkou, ktoré súd posúdil v zmysle Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
vychádzajúc z tarifnej hodnoty konania 7.744,86 Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalovanej pozostávajú z :

- tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 5 úkonov právnych služieb po 237,34 Eur
za jeden úkon

- účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2014 od 13.30 hod. do 17.30 hod. (2 úkony)

- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 08. 07. 2014,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2014,

- účasť na pojednávaní dňa 03. 02. 2015, celkom 1.424,04 Eur.

- režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, za 5 úkonov právnych služieb vykonaných
v roku 2014 po 8,04 Eur za každý úkon a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 činí 8,39
Eur, celkom 48,59 Eur,

-náhradyzastratučasu vzmysle §17ods.1citovanejvyhláškypo13,40Eurzakaždúzačatúpolhodinu

strávenú cestovaním na pojednávanie dňa 13. 05. 2014, 23. 09. 2014 a 03. 02. 2015, 4 polhodiny za
každú cestu na pojednávanie z Košíc do Rožňavy a späť, teda 12 x 13,40 Eur, čomu zodpovedá suma
160,80 Eur,

- náhrady cestovných nákladov v zmysle § 15 citovanej vyhlášky činia za 3 cesty z T. do O. a späť na
tri pojednávania autobusom 7,70 Eur za jednu cestu, za tri cesty spolu 23,10 Eur.

Celkové trovy právneho zastúpenia žalovanej činia 1.656,53 Eur.

Žalovaná bola úspešná v konaní na 56 % v pomeru k celku a žalobca na 44 % v pomere k celku, preto
žalovanej patrí pomerná náhrada trov konania vo výške 12 % z účelne vynaložených trov vzniknutých
na jej strane, trov právneho zastúpenia, čomu zodpovedá suma 198,78 Eur, k náhrade ktorej bol
žalobca zaviazaný.

Výrok o povinnosti účastníkov konania uhradiť štátom zálohované trovy dokazovania, sa opiera o
ustanovenie § 148 ods. 1 prvej vety O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu pozostávajú zo svedočného
vyplateného v sume 240,- Eur svedkyni I. G., k náhrade ktorých boli účastníci zaviazaní podľa pomeru
ich neúspechu v konaní. Žalobca je povinný uhradiť sumu 134,40 Eur (56 % zo sumy 240,- Eur ) a

žalovaná 105,60 Eur (44 % zo sumy 240,- Eur) na účet súdu, z titulu náhrady trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.