Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/483/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308200544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5308200544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Slovanet, a.s.,
so sídlom Bratislava, Záhradnícka 151, IČO: 35 765 143, zastúpený spoločnosťou STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, proti odporkyni: Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O.
XXX, toho času O., E. F. XXXX, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie
slobody 12, adresa na doručovanie Žilina, Národná 34, P.O.BOX B10, o zaplatenie 947,77 Eur, v konaní
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/117/2009-208 zo dňa 3. decembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/117/2009-208 zo dňa 3. decembra 2013 potvrdzuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 71,39 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni podľa zákona č. 195/2000 Zb. a príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 947,77 Eur s 0,1% denným

úrokom z omeškania zo sumy 1.097,15 Eur od 16.12.2003 do 20.12.2004, zo sumy 1.022,46 Eur od
21.12.2004 do 2.2.2005 a zo sumy 647,77 Eur od 3.2.2005 do zaplatenia a uhradiť podľa § 142 ods.
1 O.s.p. trovy konania vo výške 1.144,79 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na obsah zmluvy o zriaďovaní a poskytovaní
služieb uzavretej medzi účastníkmi podľa zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, v zmysle
ktorej odporkyňa neuhradila z fakturovanej sumy čiastku 28.552,80 Sk, ktorej zaplatenia sa domáhal

navrhovateľ v žalobe. Pokiaľ bola v konaní vznesená námietka premlčania, táto nebola dôvodná.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla, že súd sa nevysporiadal s otázkou platnosti
dohody o plnomocenstve, na základe ktorej Z. L. zastupoval odporkyňu a následne s otázkou
vzniku právneho vzťahu medzi odporkyňou a navrhovateľom. Z dokumentov predložených súdu, ako
aj zo svedeckej výpovede Z. L. je zrejmé, že tento mal záujem prevádzkovať živnosť v oblasti

poskytovania internetových služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že nespĺňal všeobecné podmienky
prevádzkovania živnosti (bezúhonnosť) v zmysle živnostenského zákona, vyhľadal odporkyňu, ktorá si
vybavila živnostenský list a s ktorou uzatvoril dňa 27.7.2003 zmluvu o prenajatí živnostenského listu,
súčasťou ktorej bola aj dohoda o plnomocenstve, na základe ktorej odporkyňa splnomocnila Z. L. navšetky právne a neprávne úkony súvisiace s podnikaním a prevádzkovaním firmy INNETSOFTWARE.
Vzhľadomnaskutočnosť,žeZmluvouoprenajatíživnostenskéholistuspolusdohodouoplnomocenstve
Z. L. obchádzal živnostenský zákon, túto dohodu treba považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka

za neplatnú. Súd síce v rozsudku konštatoval, že zmluva o prenajatí živnostenského listu je neplatný
právny úkon, avšak nezohľadnil skutočnosť, že dodatok tejto zmluvy tvorila dohoda o plnomocenstve,
ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Z. L. na základe tejto dohody o plnomocenstve následne podpísal
dňa 4.8.2003 s navrhovateľom zmluvu o zriadení a poskytovaní služieb. Z konania splnomocnenca
vznikajú práva a povinnosti splnomocniteľovi v prípade, že splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa

a v medziach plnomocenstva, ktoré objektívne existuje. Z uvedeného vyplýva, že Z. L. konal za
odporkyňu bez plnomocenstva. Je zrejmé, že odporkyňa nemohla dodatočne schváliť právny úkon Z.
L. (uzatvorenie zmluvy dňa 4.8.2003) podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa
ani len nevedela o podnikateľských aktivitách Z. L. a o tom, že je v nejakom právnom vzťahu s
navrhovateľom sa dozvedela až keď jej exekútor v roku 2010 zablokoval účet. Vzhľadom na uvedené
je zo spornej zmluvy zaviazaný Z. L., od ktorého mal navrhovateľ požadovať splnenie záväzku alebo

požadovať od neho náhradu škody. Podľa tvrdení odporkyne okresný súd nesprávne posúdil otázku
vrátenia zariadení poskytnutých na základe zmluvy zo strany navrhovateľa. Všeobecné obchodné
podmienkypredpokladajú,žezariadeniesapoukončenízmluvyvrátiposkytovateľovi,apretojedôkazné
bremeno na navrhovateľovi, aby preukázal, že to tak v tomto prípade nebolo. Navyše skutočnosť, že
navrhovateľ si dojednal výhradu vlastníckeho práva k fakturovaným zariadeniam podporuje tvrdenie, že

navrhovateľ si fakturované zariadenia demontoval. Už zo samotného účelu inštitútu výhrady vlastníctva,
ktorý plní aj zabezpečovaciu funkciu, vyplýva, že vlastníkom veci až do jej zaplatenia je predávajúci
a ochraňuje predávajúceho v tom zmysle, že ak kupujúci neuhradí kúpnu cenu, musí kupujúci vec
predávajúcemu vrátiť. Nedávalo by žiaden zmysel, ak by si navrhovateľ dohodol výhradu vlastníctva a
po nezaplatení ceny za fakturované zariadenia a ukončení zmluvy by svoje zariadenia nechal odporkyni.

Navrhovateľ na základe výhrady vlastníctva odobral odporkyni fakturované zariadenia, týmto úkonom
došlo k odstúpeniu od zmluvy a účinkami odstúpenia od zmluvy povinnosť zaplatiť fakturovanú cenu za
zariadenia zanikla. Peňažné úhrady zo dňa 20.12.2004 a 2.2.2005 zaplatené na základe dohovoru Z.
L. a vtedajšieho riaditeľa spoločnosti Slovanet, a.s. boli za demontáž predmetných zariadení a týmito
úhradami považovali zmluvné strany svoje záväzky za vyrovnané. Nemožno ich považovať za uznanie

dlhu,keďževdanomčaseužbolizariadeniavrátenéanedávalobyžiadenzmyselplatiťzariadenie,ktoré
bolo vrátené. Pretože nedošlo k uznaniu záväzku čiastočným plnením podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka, je potrebné považovať nárok navrhovateľa za premlčaný. Odvolateľka tiež poukázala na
fakt, že v čase rozhodovania súdu už bola väčšia časť istiny zaplatená, a to v dôsledku prebiehajúcej
exekúcie, ktorá bola zastavená dňa 14.5.2012. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd použiť

ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že domáhanie sa neplatnosti plnomocenstva udeleného Z. L. je účelové. Poukázal na výslovné
vyjadrenia odporkyne a jej zástupcu formulované v konaní, z ktorých je zjavné, že tu došlo k vzniku

dohody o plnomocenstve. Je zrejmé, že odporkyňa mala vôľu, aby ju p. L. zastupoval a túto prejavila v
právnomúkoneplnomocenstva,pričomvážnosťjejvôlejezvýraznenátým,žeprevylúčeniepochybností
o pravosti jej podpisu na plnomocenstve dala tento notársky overiť. K spochybňovaniu platnosti plnej
moci pristúpila odporkyňa až keď súd vyhlásil dokazovanie za skončené a bolo zrejmé, že neuniesla
dôkazné bremeno. Argumentácia odporkyne o neplatnosti plnomocenstva neobstojí, nakoľko by jej

použitie bolo v priamom rozpore s princípom dobrej viery účastníkov právnych vzťahov. Odporkyňa
sa domáhala ochrany na základe argumentácie, že v dôsledku neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o
prenajatí živnostenského listu), ktorého neplatnosť sama spôsobila, by jej súdom mala byť poskytnutá
ochrana a má byť za neplatný vyhlásený aj jej ďalší právny úkon (plnomocenstvo), to všetko na ťarchu
navrhovateľa, ako subjektu konajúceho v dobrej viere. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že zariadenia vrátila,

uvedené sa nezakladá na pravde. Aj zo všeobecných podmienok vyplýva záväzok odporkyne vrátiť tieto
zariadenia, nešlo o ich automatické vrátenie. V konaní nebol predložený žiadne dôkaz o tom, že by
navrhovateľ spomínané zariadenia demontoval. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tvrdeniami odporkyne o
tom, že časť pohľadávky bola vymožená v exekúcii. Exekučný titul, na základe ktorého bola pohľadávka
vymáhaná, bol totiž následne zrušený, a teda o nároku navrhovateľa nebolo nikdy rozhodnuté. Je preto

nevyhnutné, aby o ňom konal súd v celom rozsahu. Povinnosť tvrdiť, že časť dlhu odporkyňa uhradila,
spočívala na tejto účastníčke. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. považoval za neopodstatnené.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval odvolací súd upriamiť pozornosť na fakt, že medzi navrhovateľom a odporkyňou

vznikol dňa 4.8.2003 na základe Zmluvy o zriadení a poskytovaní služieb č. 124/03 právny vzťah,
obsahom ktorého bolo poskytnutie pripojenia k sieti internet a sprístupnenia s tým súvisiacich služieb.
Išlo o zmluvu uzavretú medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorá sa spravovala ustanoveniami
zákona č. 195/2000 Zb. o telekomunikáciách a Obchodného zákonníka. Zmluvu uzavrel v mene
odporkyne svedok Lukáš L., čo bolo potvrdené v priebehu konania samotnou odporkyňou i označeným

svedkom. Pokiaľ odporkyňa v konaní namietala, že dohoda o plnomocenstve uzavretá so svedkom L.
bola neplatná, išlo zjavne o účelovú argumentáciu, ako na to správne poukázal navrhovateľ vo vyjadrení
k odvolaniu. K tvrdeniam o neplatnosti pristúpila účastníčka až vo finálnej časti konania, čo svedčí o
stave dôkaznej núdze, v ktorej sa ocitla. Mimo uvedeného však treba zdôrazniť, že samotný akt udelenia
plnej moci treba oddeliť od zmluvy o prenajatí živnostenského oprávnenia, ktorú považovala odporkyňa

za neplatnú. Plná moc (č. l. 184 spisu) bola udelená odporkyňou Z. L. na účely prevádzkovania firmy
INNETSOFTWARE a z pohľadu odvolacieho súdu niet dôvodu spájať otázku jej platnosti (pokiaľ mala
všetky náležitosti) s neplatnosťou zmluvy o prenajatí živnostenského oprávnenia.
Námietku odvolateľky, ktorá tvrdila, že demontáž zariadenia dodaného na základe zmluvy zo dňa
4.8.2013 bola realizovaná navrhovateľom a ak tento tvrdil opak, mal to preukázať, považoval odvolací

súdzanedôvodnú.Trebazdôrazniť,ženavrhovaniedôkazovmápriamuspojitosťspovinnosťoutvrdenia
(§79ods.1a§101ods.1O.s.p.).Dôkaznúpovinnosťmôžeúčastníkplniťodzačiatkukonania,vžalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo
vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Vždy platí, že ten, kto istú skutočnosť
tvrdí, musí ju aj preukázať. Navrhovateľ v konaní prezentoval, že tu došlo k uzavretiu zmluvy, na
základe ktorej boli odporkyni poskytnuté technické zariadenia a tieto neboli vrátené. Na preukázanie

uvedeného predložil v konaní zmluvu. Na druhej strane odporkyňa uvádzala, že technické zariadenia
boli demontované. V tomto momente tak došlo k presunu dôkazného bremena na účastníčku, ktorej
povinnosťou bolo predložiť relevantný dôkaz o tom, že zariadenia vrátila. Ak tak neučinila, neuniesla
dôkazné bremeno, na čo správne poukázal okresný súd. Čiastočné plnenia realizované odporkyňou
s uvedením čísla faktúry, z ktorej uplatňoval navrhovateľ nárok v aktuálnom konaní tak odvolací súd

považoval za plnenia v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka - majúce za následok uznanie
záväzku, ktorá okolnosť znamenala začatie plynutia novej premlčacej doby.
Ako neopodstatnené boli tiež vyhodnotené argumenty odporkyne, ktorá poukázala na čiastočné plnenia
realizované v exekučnom konaní. K tomu treba uviesť, že exekúcia bola v danom prípade začatá na
základe neprávoplatného rozsudku, ktorý bol dokonca neskôr zrušený. Prípadné plnenia poskytnuté

exekútorovi na základe neexistujúceho titulu tak nebolo možné akceptovať ako plnenia vo vzťahu k
uplatnenému nároku navrhovateľa v prebiehajúcom konaní, keďže tieto neboli uskutočnené na základe
existujúceho právneho dôvodu.K požadovanej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. treba uviesť, že toto zakotvuje moderačné
právo súdu, ktorým môže zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Zákon
pre takéto rozhodnutie vyžaduje splnenie dvoch predpokladov. Predovšetkým ide o dôvody hodné

osobitného zreteľa a súčasne o výnimočné okolnosti. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, resp.
ktorému by inak patrila náhrada trov konania, nemožno s odvolaním sa na § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznať
náhradu nákladov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o
určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter. Dôvodom pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. môžu byť aj

pomery účastníkov (osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov), avšak len pri
zistení ďalších výnimočných okolností. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postojúčastníkovvpriebehukonania,charaktersporuapod.Odporkyňanebolavkonaníúspešná,svoje

povinnosti vyplývajúce zo spornej zmluvy nesplnila, je teda povinná znášať trovy vzniknuté v konaní.
Bolo predovšetkým na nej, aby svoje záväzky zo zmluvy navrhovateľovi splnila a vyhla sa tak súdnemu
konaniu.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
bol úspešný navrhovateľ, ktorému krajský súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v sume 71,39 Eur (vyjadrenie k odvolaniu 51,45 Eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál v sume 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.

z., 20% DPH v sume 11,90 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.