Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813207454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Suché Mýto
1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B,
811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovaným: 1) D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č.
XXX, 2) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, o zaplatenie sumy 1 233,54 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/441/2013 - 41 zo dňa
10.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným
zaplatiť mu sumu 1 233,54 Eur, pozostávajúcu z úveru vo výške 936,09 Eur, úroku za poskytnutie

úveru vo výške 297,45 Eur a to na základe zmluvy uzavretej dňa 09.01.2008 o revolvingovom úvere
č. 70043653. Z dôvodu neplatenia splátok riadne a včas, žalobca od zmluvy odstúpil. Žalovaní ku dňu
podania žalobného návrhu uhradili sumu 1 565,03 Eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 48 ods. 2, § 52 ods.1,2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, a § 457
Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a)

a § 3 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
ochrany spotrebiteľa ako aj s poukazom na VOP mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou v
1) rade ako dlžníkom a žalovaným v 2) rade ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere. Podľa zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia,
pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd

daný právny vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Žalobca ako veriteľa žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2/ rade ako spoludlžník uzavreli dňa
20.11.2007zmluvuorevolvingovomúvereč.70043653nazákladektorejbolposkytnutýúversúverovýmlimitom 30 000 Sk s možnosťou navýšenia maximálne do výšky 100 000 Sk s úrokovou sadzbou vo
výške 2,14% mesačne. Výška minimálnej splátky bola dohodnutá na 39,80 Eur (1199 Sk). Z výpisu z
úverovéhoúčtubolozistené,žežalovaníčerpalicelkovosumu1135,24Euravprospechžalobcuuhradili

finančné prostriedky vo výške celkom 1 565,03 Eur.

Listom zo dňa 01.08.2011 adresovaným žalovaným žalobca oznámil, že ich aktuálny dlh predstavuje 1
180,35 Eur a že v zmysle článku 8.4VOP odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že toto
odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Účinnosťou odstúpenia od

zmluvy sa zmluva o úvere končí a všetky peňažné záväzky zo zmluvy sa stávajú splatnými a je potrebné
ich uhradiť v plnej výške.

Súd prvého stupňa tak vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú a to
aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa s konštatovaním, že takýto výklad je v súlade aj s úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

V ďalšom bolo súdom prvého stupňa uvedené, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádzal sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Bolo poukázane, aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná
plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.

6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej
len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá

vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaných ako spotrebiteľov
výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Vyhodnotil ako nepochybné to, že žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom zo dňa 02.08.2010

od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2
Občianskehozákonníkarušíodsaméhozačiatkuaakstranyužpodľazmluvyplnili,vyporiadajúsamedzi
sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex
tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovnestanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho
stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní čerpali úver v sume 1 135,24 Eur, pričom žalobca v žalobnom
návrhu uviedol, že žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu v celkovej výške 1 565,03 Eur. Na

základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní nemajú vo vzťahu k žalobcovi žiadnu ďalšiu
povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu
a teda žalobcovi, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku uhradených finančných prostriedkov
zo strany žalovaných, nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to z dôvodu podľa §

205ods.2písm.f)O.s.p.teda,žesúdprvéhostupňavychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.70043653 a žalovaní podpismi
potvrdili, že sa oboznámili so zmluvou, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so svojom slobodnou a
vážnouvoľou.Podľanehozmluvaoúverebolauzatvorenávsúladesustanoveniamizákonač.258/2001
Z.z. a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka. Uvedené skutočnosti vyplývajú

aj z VOP žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na
rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a tvoria prílohy 1 - 4 a žalovaní sa s nimi riadne oboznámili.

V ďalšom uviedol, že zmluvy o úvere patria medzi absolútne obchody a to aj v prípade, ak žiadateľom
o úver je fyzická osoba nepodnikateľ. V tejto súvislosti poukázal tak na § 2 písm. b), c) zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj na § 261 ods. 2 písm. d) a § 273 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na uvedené žalobca prezentoval svoj názor, že má nárok na zaplatenie sumy vo výške 1
233,54 Eur, pozostávajúcej z úveru vo výške 936,09 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 297,45

Eur, uplatnenej v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne aplikoval na
otázku odstúpenia od zmluvy o úvere Občiansky zákonník, nakoľko právna úprava odstúpenia od
zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku komplexne, preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa
nepoužijú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a úpravu
v § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od

počiatku (ex tunc) pritom Obchodný zákonník hovorí o zániku zmluvy momentom zrušenia zmluvy, preto
zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane (ex nunc). V tejto súvislosti poukázal ja
na rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2009, spis. zn. 1M ObdoV2/2007.

V ďalšom odvolateľ uviedol, že zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia

od zmluvy o úvere v článku 8.4 VOP s tým, že zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú
nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v
súvislosti s jej skončením.

Podľa odvolateľa ani zo zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere nevyplýva, aby Občiansky zákonník pôsobil ako lex specialis k Obchodnému zákonníku, a to tiež
s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyvodil, že citované ustanovenie
nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy majú byť
aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 - 54 O.z. § 612 a 627 OZ ) sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému

zákonníku. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 369 ods. 1 OZ. Vyvodil preto záver, že jeho nárok na
zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovaným je plne v súlade
s citovanými zákonnými predpismi, preto namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere aúčinky s tým spojené sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako
nároku na bezdôvodné obohatenie.

Odvolateľ rovnako poukázal aj na článok 46 ods. 1 ústavy SR, ako aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Navrhol preto napadnute rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,34 Eur s DPH pozostávajúce z jedného úkonu

právnej služby vo výške 73,69 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,65 Eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. s tým, že čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,

ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ).

Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa ne nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ).

Odvolací súd uvádza, že zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy
zo dňa 20.11.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak

nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného
a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd
prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 02.08.2010 došlo k
odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre

žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšie. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu
prvého stupňa. Z uvedeného záveru je potom potrebné vyvodiť aj nároky žalobcu vo vzťahu k žalovaným
tak, že zmluva sa zrušila od začiatku t.j. ex tunc a preto účastníci takejto zrušenej zmluvy sú povinní si
navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaní žalobcovi
zaplatili viac, ako im bol poskytnutý úver, ktorý čerpali vo výške 1 135,24 Eur a zaplatili sumu 1 565,03

Eur, nemajú žalovaní ďalšiu povinnosť zaplatiť žalobcovi nejaké ďalšie nároky z úverovej zmluvy.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte uvádza, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku a tým zanikli práva a povinnostiz tejto zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, teda
bezdôvodné obohatenie prípadne na náhradu škody. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť
už vykonané plnenie podľa ustanovenia § 457 OZ. Iný výklad, ktorý podáva žalobca v odvolaní a

podľa ktorého je potrebné na odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa by zaväzovali nad rámec povinností vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Rozšírenie záväzkov spotrebiteľa,
vrátane plnenia z pôvodnej úverovej zmluvy popri vzájomnej reštrukčnej povinnosti po zániku zmluvy s
účinkami ex tunc by postavenie spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe zmluvy

dohodnutej medzi účastníkmi konania ako aj VOP sú tak nevýhodnejšie ako sú dôsledky odstúpenia
podľa úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého
stupňa správne vyhodnotil, že splnením reštitučnej povinnosti žalovaných žalobcovi po odstúpení od
zmluvy, žalovaní už nemajú žiadne povinnosti uhrádzať, akékoľvek nároky uplatňované zo zmluvy ( od
ktorej žalobca už odstúpil ).

Odvolací súd ešte poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak VOP - všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
poukazuje žalobca, sú vytlačené na druhej strane zmluvy uzavretej so žalovanými, že tieto sú písané
malým, skoro nečitateľným písmom, preto už aj z toho dôvodu nemôže zaväzovať žalovaných.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu v

zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnili, preto o ich trovách odvolací súd ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.