Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614206349.8

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci Z.. B. S., H..
XX.X.XXXX, T. E. X. Ú. S., K. N. B. Q. K.K. H. N., M. Q., Z. Q. E., H.. X.X.XXXX, C. D. XXX B. X. B. S.,
H..XX.X.XXXX, C. Š. Č.. XX, S. T. A.. C. N., K.M.. K. XXX, S. v konaní o úpravu práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/151/2012-42 zo dňa 18.7.2012 a to
tak, že sa zveruje mal. B. S., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a

povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať
na výživu mal. B. výživným vo výške 30 Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré
výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Otec je oprávnený sa stretávať s mal. B. S., H.. XX.X.XXXX každý párny víkend v roku v čase od
piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v čase od
veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase

od veľkonočného piatka od 9:00 hod. do veľkonočnej soboty do 18:00 hod., počas jarných prázdnin ak
tieto pripadnú na párny týždeň v roku v čase od štvrtka od 9:00 hod. do nedele 17:00 hod. pripadajúcich
na týždeň uvedených jarných prázdnin a ak pripadnú jarné prázdniny na nepárny týždeň v roku v čase
od piatka od 16:00 hod. párneho víkendu predchádzajúceho týždňu jarných prázdnin do utorka do
17:00 hod. pripadajúceho na týždeň uvedených jarných prázdnin, počas letných prázdnin v čase od
1.7. od 9:00 hod do 31.7. do 19:00 hod., s tým, že počas letných prázdnin v období od 1.7. do 31.8.

sa neuplatňuje úprava stretávania sa otca so synom počas párnych víkendov roku, počas vianočných
prázdnin v párnom roku v čase od 25.12 od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 30.12 od 9:00 hod.
do 1.1. do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase od 23.12 od 9:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a
od 1.1. od 9:00 hod. do 3.1.do 18:00 hod., s tým že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok
styku maloletého syna si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je
povinný maloletého syna matke vrátiť v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého syna na

styk s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku je povinná maloletého syna v mieste
bydliska matky otcovi odovzdať.

Súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči rodičom.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom zo dňa 7.4.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2014 domáhal, aby súd

zveril maloletého B. do jeho osobnej starostlivosti , matku zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vsume 30,- Eur mesačne , ktoré by bola povinná uhrádzať k rukám otca vždy do 20-tého dňa v mesiaci
vopred a zároveň žiadal upraviť styk matky so synom tak, že táto by bola oprávnená sa so synom
stretávať každý párny týždeň od piatka od 16,00 hod do nedele do 14,00 hod s tým, že v piatok by si

dieťa prevzala v mieste bydliska otca a v nedeľu by si otec prevzal dieťa v mieste bydliska matky.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.7.2012 bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 9P/151/2012 schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý B. zverený do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v pravidelných mesačných intervaloch s tým, že
otec maloletého zabezpečí odovzdanie a prevzatie dieťaťa v mieste bydliska matky. Po schválení tejto

rodičovskej dohody otec dieťaťa zabezpečoval dohodnuté odovzdávanie a prevzatie dieťaťa . Je však
jednoznačnou skutočnosťou , že dieťa sa podstatnou mierou zdržiavalo u otca a u matky sa zdržiavalo
nie celý mesiac ako bolo dohodnuté , ale niekedy iba jeden týždeň v mesiaci. Bolo to preto , lebo matka
zavolala , aby si po syna prišiel skôr ako bolo dohodnuté. Túto skutočnosť môže potvrdiť aj materská
škola v mieste bydliska otca v Obci Š., ktorú otec zabezpečil pre mal. B. a ktorú tento aj navštevoval.
Bol to otec , ktorý sa o maloletého v podstatnej miere staral , ktorý sa mu venoval. Oproti stavu , kedy

bola schválená rodičovská dohoda sa situácia podstatne zmenila. Zmena spočíva v tom, že mal B.
sa stáva školopovinným a je prijatý do škôl, kde ho nahlásili rodičia , každý v mieste svojho bydliska.
Mesačné striedanie školy v dvoch rozdielnych miestach by bolo nevhodné a to aj z hľadiska školského
učiva, učebných postupov na školách a pod. Z toto pohľadu je dôležité , aby dieťa navštevovalo iba jednu
školu, pričom otec dieťaťa zastáva názor, že školu v obci Švedlár. Dieťa v prevažnej miere sa zdržiava

u otca, má k nemu vyvinutý blízky citový vzťah, otec sa mu venuje , hrá sa s ním , učí sa s dieťaťom.
Dieťa v obci Š.Á. navštevuje materskú školu, chodí do prípravnej triedy. Pokiaľ je u matky , materskú
školu nenavštevuje , čo mu nie je na prospech. To sú dôvody, ktoré vedú otca k podaniu návrhu na
zmenu schválenej rodičovskej dohody.

Matka podaním zo dňa 24.4.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2014 podala protinávrh v

uvedenej veci, v ktorom žiadala , aby maloletý B. bol zverený do jej osobnej starostlivosti , výšku zo
strany otca ponechala na rozhodnutie súdu a zároveň žiadala upraviť styk otca s dieťaťom tak, aby tento
sa mohol so synom stretávať každý párny týždeň od piatka od 16,00 hod do nedele do 14,00 hod s tým,
že v piatok by si dieťa prevzal v mieste bydliska matky a v nedeľu by syna priviezol do bydliska matky.

Tento svoj protinávrh odôvodnila tým, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko sú v ňom uvedené

nepravdivé skutočnosti. V ústnej dohode medzi nimi vo veci maloletého B. sa dohodli, že si maloletého
budú preberať podľa dohody a potrieb oboch rodičov. K tejto dohode došlo na základe jej zamestnania ,
ktoré bolo v Z., kde pracovala na turnusy , čo jej znemožnilo preberať si syna v stanovených termínoch,
keďže turnus musela dokončiť a rovnako otec maloletého tiež pracoval ako brigádnik v C., a táto dohoda
im obom vyhovovala. Takže tvrdenie, že sa otec o maloletého syna stará podstatne viac nie je pravdivé.

Pri striedavej starostlivosti než nastúpila do práce v Z. na rozdiel od otca maloletého termíny vždy
dodržiavala,zatiaľčootecmaloletéhojejrobilproblémypripreberanímaloletého.Vyhrážalsa.žejejsyna
nevráti , za čo bol aj potrestaný súdnou pokutou v sume 200,--Eur. Ona v súčasnosti pracuje vo firme K.
N. K. , kde si našla prácu práve kvôli je synovi, aby sa mu mohla venovať neboli odlúčení, vzhľadom
na to, že nastupuje do prvého ročníka a bude potrebovať každodennú prípravu . Správanie maloletého

sa za posledný rok zmenilo, je citlivý a na ňu citovo naviazaný . Počas pobytu u otca zabezpečuje
maloletému starostlivosť stará mama, zatiaľ čo u nej sa stará o neho ona.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014 súd spojil vec o návrhu matky zo
dňa 24.4.2014 doručeného tunajšiemu súdu dňa 25.4.2014 o úpravu rodičovských práv a povinností
k mal. B. S. s vecou o návrhu otca zo dňa 7.4.2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 8.4.2014 o

úpravu rodičovských práv a povinností k mal. B. na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn.
16P/103/2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka ,
znaleckým dokazovaním, ako aj dopočutím súdnej znalkyne, a tiež oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi , na základe čoho zistil tento skutkový stav:Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/151/2012 - 42 zo dňa 18. júla 2012 súd schválil rodičovskú
dohodu , v zmysle ktorej maloletý B. sa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá
sa mala realizovať v mesačných intervaloch, pričom dňom striedania mal byť vždy prvý deň v mesiaci

o 15.00 hod. s tým, že otec maloletého každý mesiac v stanovenom čase zabezpečí odovzdanie alebo
prevzatie dieťaťa v mieste bydliska matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok mali
obaja rodičia a výživné pre maloletého sa vzájomne medzi rodičmi neurčilo.

Pokiaľideosúčasnepomeryurodičovmaloletej,otecvosvojichvýpovediachvplnomrozsahuzotrvalna
svojom návrhu. Uviedol, že sa snažil s matkou maloletého dohodnúť na tom, aby bol syn zverený jemu.

Podľa jeho tvrdení, syn bol dva a pol roka u neho. V mieste jeho bydliska chodil do škôlky a má tam aj
kamarátov.Podľanehosynstriedavoustarostlivosťoutrpí.Včasejehoprvotnejvýpovedebolsynpráveu
matky ,a to asi mesiac, pričom táto mu podľa otca nezdvíhala telefóny. Podľa jeho názoru syn je ukrátený
o prípravu do školy, keďže toho času navštevuje v materskej škole predprípravku. Otec maloletého toho
času býva u svojich rodičov v ich rodičovskom dome. Hľadá si prácu, lebo je nezamestnaný a snaží
si privyrobiť aspoň brigádami. Zvyčajne takto brigádu máva pár dní v mesiaci, kde si takto privyrobí

cca. 25 Eur za deň. Toho času má zdravotné problémy, kedy má vysoký tlak a tiež trombózu, musí si
zakupovať lieky. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, avšak rodičia mu zakúpili dom, nie
však na jeho meno, aby mal kde bývať so synom. Uvedený dom je v štádiu rekonštrukcie. Vlastní auto
značky Volkswagen Šaran rok výroby 1999. Jeho rodičia sú na čiastočnom invalidnom dôchodku. Do
domácnosti rodičom prispieva podľa toho, ako môže. Mal. B. v jeho domácnosti nič nechýba. V čase,

keď je syn u matky ho nenavštevuje a to kvôli tomu, že mu matka nadáva ak sa tam objaví, resp. chce
na neho volať policajtov. Podľa výpovede otca, keď tento viezol syna k matke , tak mu tento oznamil , že
je smutný . Podľa tvrdení otca si nikdy v ich domácnosti nestalo, že by maloletý niekoho bil, len používal
slová ako napr. „zabijem ťa a podobne“, a vtedy sa on snažil si so synom sadnúť porozprávať sa s ním
a vysvetliť mu, že to nie je správne. Podľa poslednej výpovede otca tento momentálne nemá žiaden

príjem, má pozastavenú živnosť od 26.1.2015, a ak potrebuje príjem, tak ho dosahuje v rámci fušiek,
z ktorých je príjem pohyblivý, závisí ako sa darí niekedy 150,-- Eur , niekedy 200,-- Eur niekedy keď
sa zadarí tak aj 300,-- Eur. Ide o výkon stavebných činností. Dňa 29.10.2014 sa mu narodila dcéra A.
S., pričom dieťa a jeho matka s ním nebývajú v spoločnej domácnosti, ale on naďalej býva u svojich
rodičov a matka s maloletou dcérou býva v S.. On ich občas chodí navštevovať cez víkendy. Je pravdou ,

že syna v čase keď bol u neho nechodil odprevádzať do školy , ale to robila stará matka ( mama otca
maloletého) , nakoľko on chodil na aktivačné práce.

Matka maloletého vo svojich výpovediach zotrvala na podanom protinávrhu, S výpoveďou otca súhlasila
jedine v tom, že ich dieťa naozaj trpí pri realizácii tejto striedavej starostlivosti. Tvrdila však, že mal. syn
je vtedy skleslý, keď sa má vrátiť k otcovi do Š.. Naopak , keď sa syn vráti k nej, tak potrebuje dva dni na

to, aby sa adaptoval a prestal byť smutný. Uviedla, že ona samotná má strach pred otcom maloletého,
lebo v minulosti bol problém realizovať striedavú starostlivosť u syna. Otec podľa jej vyjadrenia jej zvykol
vulgárne nadávať, keď si prišiel po syna. Robil jej problémy aj s tým, že jej syna nechcel odovzdať.
Tiež mu v súvislosti s tým v rámci výkonu rozhodnutia bola udelená pokuta za marenie tejto striedavej
starostlivosti.Tiežmuselasomnanehopodaťajtrestnéoznámenie.Pôvodneuvádzala,žepokiaľbolsyn

v jej striedavej starostlivosti, tak škôlku nenavštevoval, nakoľko v mieste jej bydliska škôlka nemala voľné
miesto, navyše jej syna nechceli ani zobrať kvôli tomu, že sa realizovala striedavá osobná starostlivosť.
V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že syn teraz už normálne navštevuje základnú školu v D., chodil
do nej riadne pripravený a ona s ním píše domáce úlohy . Pokiaľ má syn zlé výsledky v škole, je to preto,
lebo aj syn je na tom dosť zle psychicky, keď sa realizuje striedavá starostlivosť. Ona toho času býva

u svojej mami v jej rodinnom dome, kde s nimi býva ešte aj jej babka. V rámci jej prvotnej výpovede
bola ešte zamestnaná s priemerným príjmom cca 350,--Eur. Toho času nepracuje, je na PN a jej príjem
predstavuje nemocenská dávka cca. 180,--Eur mesačne . Poberá aj prídavok na mal. syna. Iný príjem
nemá ani žiadne iné majetkové hodnoty. Okrem mal. B. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Do
domácnosti svojej matky ničím neprispieva. Výdavky má len na syna a to na oblečenie, stravu a okrem

toho mu uhrádza stavebné sporenie 100-150 Eur v závislosti od toho akú čiastku tam vloží. V prípade,
ak má syna u seba, tak cez víkend chodia na výlety, do ZOO, na plaváreň, pričom ich tam vozí jej
terajší priateľ. V čase, kedy bola v práci, tak sa jej o syna starala jej mama. Uviedla, že u syna badala
agresívne prejavy, keď prišiel do jej domácnosti a tiež, že používa slová, ktoré ona nevie odkiaľ má.
Stalo sa, že syn prišiel k jej matke a vylepil jej za ucho, takisto sa správal k nej. Poprela , že by ona bila

svojho syna, naopak tvrdila, že jej samotný syn tvrdil, že ho babka teda stará matka z otcovej stranybije po hlave. V období jesene 2013, kedy syn pravidelne navštevoval materskú školu vo Š. a teda bol
súvisle v domácnosti otca, v tom čase ona pracovala v práčovni v Z., kde musela pracovať aj počas
sviatkov. Podľa jej vedomostí aj otec maloletého v tom čase mal pracovať v Bratislave a tak dieťa bolo

u jeho matky( teda starej matky maloletého zo strany otca ). Spomenula si, že syn bol u nej následne
v decembri 2013.

Podľa správy Materskej školy Š. z 24.4.2014 maloletý uvedenú materskú školu v školskom roku
2013/2014 navštevoval v septembri 2013 a októbri 2013 bez vymeškania hodín, v novembri 2013 mal
vymeškaných 5 dní a v decembri 2013 4 dní. Následne v roku 2014 v januári 2014 navštevoval uvedenú

materskú školu bez vymeškania, vo februári 2014 ju nenavštevoval , v marci 20144 ju navštevoval bez
vymeškania a v apríli 2014 ju nanavštevoval. Materskú školu navštevoval v doprovode otca. , ktorý
spolupracoval s učiteľkami a finančne zabezpečoval platby načas. Maloletý bol veľmi citovo založený,
dobrosrdečný a poriadkumilovný. Stále bol čisto oblečený a upravený. Podľa riaditeľky materskej školy
striedavá osobná starostlivosť v predškolskom veku nemá dobrý vplyv na rozvoj osobnosti maloletého.

Podľa správy Základnej školy Š. z 16.12.2014 maloletý sa adaptoval v uvedenej škole v rámci

svojich možností dobre. Do uvedenej školy chodil v mesiacoch september a november 2014.S matkou
maloletého žiadny kontakt nemali. Otec prišiel so synom do školy v prvý školský deň. V ostatné dni s
ním chodila jeho stará mama. Domáce úlohy mal maloletý napísané , no prospechovo ide o slabého
žiaka. V správaní je hraví, živý a často nesústredený na vyučovacích hodinách. Do školy chodil stále
čistý s desiatou, čiže bolo o neho vhodne postarané . Školská dochádzka bola v poriadku , v mesiaci

september mal 9 ospravedlnených hodín a v mesiaci november 23 ospravedlnených hodín. Nemal
žiadne neospravedlnené hodiny. Podľa triednej učiteľky striedavá starostlivosť pre dieťa nie je vhodná
aspoň čo sa týka striedania škôl.

Podľa správy Základnej školy D. z 19.12.2014 maloletý navštevuje uvedenú školu v školskom roku
2014-2015 každý druhý mesiac, t.j. október a december 2014. Dochádzka je dobrá, mal vymeškaných

len 5 hodín, všetky boli ospravedlnené. Do školy chodí pripravený, nosí si učebné pomôcky, zošity,
učebnice, cvičebný úbor aj desiatu, píše si domáce úlohy. Matka sa pravidelne informuje u triednej
učiteľky o vzdelávacích výsledkoch maloletého , zaujíma sa o jeho správanie. maloletý je žiak , ktorý má
ťažkosti v učení, na vyučovacích hodinách potrebuje pomoc učiteľky, matka mu pomáha pri domácej
príprave, pri písaní domácich úloh.

Podľa správy PhDr. E. Š. , klinického psychológa zo dňa 9.6.2014 maloletý je vo vývine, ide o
osobu psychosociálne nezrelú so zjavnými adaptačnými ťažkosťami s t.č. oslabenou kontrolou reality,
v sociálnych kontaktoch emočne inhibovanejšia a obozretnejšia , skôr egocentricky orientovaná s
rigidným správaním. V prežívaní je sklon k afektívnej labilite s impulzivitou a agresívnymi tendenciami.
K striedavej starostlivosti sa uvedená psychologička odmietla vyjadriť, nakoľko toto je podľa jej názoru

úlohou znalca a ona samotná nemá dostatok informácii a materiálov k danej rodinnej situácii.

Počas vyšetrenia uskutočneného dňa 3.9.2014 pred súdnou znalkyňou súdny znalkyňa pozorovala, že
obaja rodičia prišli na znalecké vyšetrenie spoločne so synom, dieťa sedelo v náručí otca , po ceste
mu bolo zle , ale matka mala snahu riešiť jeho zdravotný stav a pomôcť mu, čo otec bagatelizoval. Syn
sa obracal na oboch rodičov rovnomerne, nevyhľadával oporu u žiadneho z nich , očný kontakt mal

častejšie s matkou. V úlohových situáciách syn kontroloval, ako otec bude reagovať na to, že mu niečo
nejde. ( úzkostné emócie). Matka bola podporujúca, všímala si syna a reagovala na neho pokojne a s
prehľadom.

Zo znaleckého posudku č. 78/2014 súdnej znalkyne PhDr. G. K. z pohovoru uskutočneného znalkyňou s
maloletýmvrámcijehopsychologickéhovyšetrenia vyplynulo,ževovnímaníblízkychrodinnýchvzťahov

má emočne a racionálne v popredí oboch rodičov a seba, nezaradzuje do rodinných vzťahov iné osoby,
pričom z rodičov preferuje matku. Dieťa aj vyslovilo želanie žiť a bývať s matkou a na otázky , ktoré
znalkyni položila písomne matka maloletého odpovedalo, že má rado matku, aj otca, je s mamou rado,
v prostredí matky má kamarátov, a necíti sa tam osamotený, do školy by chcelo chodiť v D., kde bývamatka. V prostredí otca sa o neho podľa jeho vyjadrenia stará aj otec, nie len babka, ale napriek tomu
by bol radšej v D., kde sa cíti dobre. Na poslednú otázku zo strany matky, spontánne odpovedal, že
chce žiť a bývať s mamkou. Dieťa vníma starostlivosť oboch rodičov o neho, ale popisuje , že u otca

nemá takých kamarátov, s ktorými by sa mohol aj adekvátne hrať, otec ho berie aj na výlety, registruje,
ako maloletý povedal, inú ženu otca, ktorú nemá rád. Dôvod nevedel uviesť. Spontánne uviedol, že by
chcel ísť s mamkou do Kanady , lebo aj tam sú školy, kde by sa mohol učiť( spôsob reprodukcie dieťaťa
napovedá o vypočutom názore).

V rámci vykonaného znaleckého dokazovania nariadeného pre preskúmanie súčasných pomerov v

rodine maloletého B. súdna znalkyňa PhDr. G. K., znalkyňa z odboru psychológie, vo svojom znaleckom
posudku č. 78/2014 konštatovala, že matka maloletého je rozhľadená, rozvážna a uvážlivá osoba , riadi
sa primeranými zásadami v bežnom živote, je ústretová a kooperujúca, zvažuje vždy viacero alternatív,
pokiaľ sa rozhodne pre nejaké riešenie. Celkovo má príklon k tradicionalizmu, konzervativizmu v
zásadnýchživotnýchsituáciách,vyhýbasarizikovémukonaniu,jepremýšľavá.Emočnebývavnapätých
situáciách labilná, plná obáv a potrebuje mať pri sebe oporu osoby, ktorá jej pomôže zvládnuť nápory.

Súdna znalkyňa nevylučuje, že v strese matka reaguje aj impulzívne a hostilne. Tieto jej osobnostné
vlastnosti sa môžu prejavovať aj pri prístupe k rodine, k výchove a všeobecne vo vzťahoch. Nie sú však
u nej zistené žiadne psychopatologické osobnostné charakteristiky, ktoré by ju vylučovali z role rodiča.
Otec maloletého je podľa zistení súdnej znalkyne sociabilný, rozhľadený, dominantný a kritický voči
iným, menej k sebe , s odstupom , adaptabilný, prakticky orientovaný. Osobnosť otca je sústredená na

priateľské vystupovanie , je dobrodružný, chytrácky, sociálne trúfalý, ale na podnety citlivý a vnímavý. V
jeho osobnosti sa prejavujú ešte niektoré znaky sociálnej nezrelosti, snaží sa hľadať vinu len v okolí a
nie aj v sebe, chýba mu dostatočná a zrelá sebareflexia . Je bystrý, chápe logické súvislosti a vie sa na
základe svojich schopností dobre orientovať v sociálnom prostredí, rozhodovať sa a zaujímať postoje k
udalostiam. Vo vyjadreniach často udáva sociálne žiaduce vyjadrenia , ktoré nie sú vždy v súlade aj s

jeho konaním. Ani u neho nie sú podľa súdnej znalkyne zistené žiadne psychopatologické osobnostné
charakteristiky , ktoré by ho vylučovali z role rodiča. Vzťah syna k obom rodičom je pozitívny , dieťa má
podľa zistení oboch rado , preferuje matku ako rodiča, pretože ho podporuje , akceptuje , citlivo vníma
a reaguje na jeho aktuálne potreby. Obaja rodičia majú skutočný záujem o dieťa, ani jeden z nich ho
nepredstiera , obaja majú pozitívny vzťah k synovi, čo mu aj prejavujú , každý iným spôsobom, ale dieťa

to vníma ako pozitívne prijímanie , u otca vníma viac jeho hodnotiace stanovisko ako u matky.

Podľa znalkyne dieťa ešte nedokáže v plnom dôsledku formulovať svoj názor, dieťa sa len emočne
cíti v prítomnosti matky lepšie a pohodovejšie, vzhľadom na vek sa opiera len o pocity, nie racionálne
zdôvodnenia. Oboch rodičov má rád , neodmieta ani jedného z nich. Znalkyňa nevylučuje, že na oboch
stranách rodičov je nepriame ovplyvňovanie dieťaťa, ale má taký charakter, že dieťa nie je ovplyvňované

a poburované proti jednému z rodičov, len si vypočuje na druhého rodiča nepriamo v ich prostredí
výhradyanázorynatohodruhéhorodiča.Matkaaniotecnemajúpriameosobnostnéavýchovnévýhrady
jeden voči druhému, ale situačne sa navzájom hodnotia podľa predošlého partnerského spolunažívania ,
čo dieťa môže počuť. Maloletý reaguje na rodičov spontánne , aj pred druhým rodičom, v prítomnosti
otca má však pocit zvýšenej otcovej kontroly, pri matke vníma jej podporu a spoluprácu. V prítomnosti

otca dieťa nevie prejaviť svoj názor , vysloví ho len bez prítomnosti rodičov. Oboch rodičov počúva ,
správa sa podľa ich pokynov, neodporuje im. V prítomnosti oboch rodičov má rovnaké reagovanie, je
prítulný, spontánny , bez výhrad k druhému z rodičov. Citová väzba je pevná , nemení ju.

Súdna znalkyňa dospela vo svojom znaleckom posudku k záveru, že pre zabezpečenie osobnej
starostlivosti o maloletého má v súčasnej dobe lepšie predpoklady matka, ktorá je zrelšia a

vyrovnanejšia osobnostne , výchovne a nemá žiadne znaky rizikového správania sa v minulosti.
Vhodnejšie podmienky z psychologického hľadiska má dieťa v prostredí matky, ide o osobnú
angažovanosť matky a bezpodmienkové prijatie dieťaťa, pozornosť voči jeho psychickým potrebám a
ich akceptácia(. Otec je ako rodič tiež spôsobilý na výchovu syna , ale má aj rizikové znaky z minulosti
a jeho súčasné pomery sa menia, má novú družku, ktorá nemá vybudovaný vzťah k jeho synovi a ide

v súčasnej dobe o odmietavý vzájomný vzťah medzi nimi. Rovnako sa situácia otca zmení príchodom
ďalšieho dieťaťa do rodiny, takže zo stránky sociálnej adaptability by bola náročnosť vzniknutej situácie
pre maloletého príliš vysoká a znalkyňa predpokladá , že by bola spojená aj so stresom , nakoľko v tejto
dobe nastúpil do školy , čo je významná zmena v jeho živote. Tieto závery podľa jej tvrdení vyvodila sosobnej anamnézy rodičov a z výsledkov testovania ich osobnosti. ( horšiu adaptabilitu syna udáva aj
psychologička Š. vo svojej správe). Úprava styku dieťaťa s otcom by mala byť počas víkendov( každý
druhý víkend) od piatku poobede do nedele poobede , pričom prázdniny a sviatky by sa mali deliť

na polovicu. Tento rozsah starostlivosti a styku otca so synom navrhuje s ohľadom na vek a školské
povinnosti dieťaťa.

Uvedená súdna znalkyňa v rámci svojej doplňujúcej výpovede uviedla, že nevidí nezrovnalosť v tom,
aby dieťa a otec nemali dobrý vzájomný vzťah, oni ho vzájomne majú rovnako tak má dobrý vzťah syn aj
k matke. Podľa znalkyne súčasná striedavá starostlivosť u maloletého nie je vhodná, nakoľko maloletý

nastúpil do školy a vzdialenosť medzi bydliskami rodičov je veľká, dieťa by muselo navštevovať dve
školy, dve sociálne prostredia a to predstavuje pre neho záťaž. Túto záťaž nemusí dieťa zvládnuť dobre,
takže ostáva len možnosť zveriť ho buď mame alebo otcovi. Znalkyňa navrhuje zverenie dieťaťa do
starostlivosti matky z toho dôvodu, že otec má novú rodinu, dieťa sa s jeho priateľkou neznáša a neboli
vytvorené medzi nimi pozitívne vzájomné väzby. Adaptabilita dieťaťa ako ju ona posúdila a pred ňou
aj pani dr. Š. nie je rozvinutá na takej úrovni, aby dieťa zvládalo stres, záťaž, napätie v rodine. Z toho

dôvodu ako aj vzhľadom na emočnú väzbu na matku, ktorá je dobrá a ktorú nespochybňuje ani otec
navrhla, aby dieťa bolo zverené matke a aby mal otec upravený len styk s dieťaťom. Posúdenie vzťahov
syna a matky v tom zmysle, že ide o emočnú väzbu a racionálne ešte dieťa nevie naformulovať svoj
názor, spočíva na tom základe, že podľa vyjadrenia znalkyne , táto sa opierala nie o momentálne citové
rozpoloženie dieťaťa, nie o nálady, nie o pocity spokojnosti či nespokojnosti dieťaťa s výchovou, ale o

trvalé citové väzby dieťaťa k rodičom. To znamená, že matka vo vzťahu k synovi prejavuje vo výchove
viac pochopenia, podpory, stimuluje viacej jeho rozvoj a má tzv. bezpodmienkové prijatie dieťaťa, to
znamená že ho berie také aké je. Otec je viac kontrolujúci a nemá tieto komponenty ako uviedla u matky
v takej miere ako matka. Záver znalkyne o tom, že dieťa nevie v prítomnosti otca prejaviť svoj názor a
vyslovuje ho len bez prítomnosti rodičov, vyplýva podľa jej výpovede zo samostatného rozhovoru, ktorý

mala s dieťaťom bez prítomnosti rodičov, a kedy ju dieťa požiadalo, aby sa ho na to v prítomnosti otca
nepýtala. V prítomnosti rodiča by sa dieťa nevedelo tak vyjadriť. Obyčajne deti vo veku mal. Alfréda pred
rodičmi v takýchto chvíľach mlčia.

Pokiaľ ide o príjmové a majetkové pomery rodičov maloletého, otec je samostatne zárobkovo činnou
sobou , ktorý mal v období od 8.2.2012 do 7.2.2015 pozastavené prevádzkovanie živnostenskej činnosti

a podľa potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vydaného Okresným úradom Spišská Nová
Ves dňa 26.1.2015 má od 26.1.2015 pozastavený výkon svojej živnostenskej činnosti opätovne až do
26.1.2018.

Podľa správ UPSVaR K. H. N., S. O. ( zo dňa 29.4.2013, naposledy zo dňa 30.10.2014 - č.l. 93) otec
maloletého je poberateľom dávky v hmotnej núdzi . Na základe skutočnosti, že maloletý bol pôvodne

zverený do striedavej osobnej starostlivosti každý mesiac sa otcovi maloletého upravovala výška tejto
pomoci , podľa toho kto práve zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého. V zmysle uvedeného
otcovi bola uvedená dávka vyplácaná v roku 2014 v sume 61,60 Eur mesačne, resp. 117,20 Eur
mesačne, od septembra 2014 sa sumy striedali v čiastkach 61,60 Eur mesačne, resp. 134,40 Eur
mesačne. Podľa správ uvedeného úradu ( zo dňa 23.4.2014 - č.l. 18 a zo dňa 30.10.2014 - č.l. 96) bol

otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.2.2012 do 7.10.2014.

Podľa správ Sociálnej poisťovne otec nie je vedený ako poberateľ dávok v nezamestnanosti a ani
nemocenských dávok. ( zo dňa 30.4.2014 - č.l. 26 )

Podľa oznámenie zamestnávateľa matky - spoločnosti K. ( zo dňa 28.5.2014 - č.l. 39 a zo dňa 3.11.2014
- č.l. 98 ) matka maloletého mala byť u nich zamestnaná na dobu určitú od 14.4.2014 do 31.10.2014,

avšakpracovnýpomerbolsňouukončenýuž26.6.2014vskúšobnejdobe,kedyzamesiacapríl2014jej
bol vyplatený čistý príjem vo výške 145,92 Eur, za mesiac máj 2014 v sume 353,96 Eur a za mesiac jún
2014 v sume 223,30 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovne zo dňa 23.1.2015 matke bolo vyplatené
nemocenské vo výške 198,80 Eur.Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaní súd dospel k záveru, že je potrebné u mal. B. zrušiť striedavú osobnú
starostlivosť a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe podľa záverov
znaleckého posudku vykazuje lepšie osobné predpoklady v starostlivosti o maloletého než sú u otca.
Ako konštatuje súdna znalkyňa PhDr. G. K. u matky bola konštatovaná jej osobná angažovanosť a

bezpodmienkové prijatie dieťaťa, ako aj pozornosť voči jeho psychickým potrebám a ich akceptácia. To
vytvára pre dieťa z psychologického hľadiska lepšie prostredie pre jeho výchovu a to aj v nadväznosti na
nástup maloletého do prvého ročníka základnej školy, čo určite pre neho znamená psychickú záťaž, s
ktoroupodľaobsahuznaleckéhoposudkusamuvsúčasnejdobelepšiepomáhavyrovnávaťmatka.Ako
konštatujeznalkyňaotecjeakorodičtiežspôsobilýnavýchovusyna,alemáajrizikovéznakyzminulosti

a jeho súčasné pomery sa menia, má novú družku, ktorá nemá vybudovaný vzťah k jeho synovi a ide
v súčasnej dobe o odmietavý vzájomný vzťah medzi nimi. Rovnako sa situácia otca zmení príchodom
ďalšieho dieťaťa do rodiny, takže zo stránky sociálnej adaptability by bola náročnosť vzniknutej situácie
pre maloletého príliš vysoká a znalkyňa predpokladá , že by bola spojená aj so stresom , a to aj s
ohľadom už na vyššie spomenutý nástup maloletého do školy , čo je významná zmena v jeho živote.

Vzhľadom na uvedené preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a návrh otca zamietol.

Pokiaľ ide o určenie výživného na maloletého zo strany otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových
pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne staráa na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom

jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane

uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka toho času poberá len nemocenskú dávku a prídavok na syna. zamestnávateľ s ňou ukončil
pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe v júny 2044 a odvtedy je na PN. Otec maloletého je

nezamestnaný, má pozastavenú živnosť a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi , ktorej výška sa
striedala sumami61,60 Eur mesačne, resp. 134,40 Eur mesačne v závislosti od toho či bol maloletý
Alfréd v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti u neho alebo nie. Okrem toho otec uvádzal,
že určité finančné prostriedky si dokáže privyrobiť aj na „fuškách“ , pričom táto čiastka je pohyblivá od
150,-- Eur , až do 300,-- Eur, podľa toho ako samu zadarí. Zároveň od 29.10.2014 mu pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť a to k dcére A. S., ktorá sa mu narodila s jeho terajšou partnerkou.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého a jeho vek,
ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na
skutočnosť, že maloletý je týmto rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky a na druhej starne
otec má už aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť bez stáleho príjmu , ustálil súd výšku súčasného výživného

zo strany otca na maloletého na sumu 30,-Eur mesačne.

Súdpriznaluvedenévýživnépočnúcodprávoplatnostitohtorozsudku,nakoľkoažprávoplatnosťoutohto
rozhodnutia dôjde k zmene v osobnej starostlivosti o maloletého, kedy namiesto striedavej osobnej
starostlivostiumaloletéhosabudeuplatňovaťosobnástarostlivosťmatkyoneho,takakotosúdrozhodol
v tomto rozsudku.

Pokiaľ ide o úpravu styku súd vzhľadom na odporúčanie súdnej znalkyne tento styk upravil v čo najširšej
možnej miere , tak aby víkendy syn mohol striedavo tráviť raz s jedným z rodičov a raz s druhým, a
zároveň aby nebol počas pracovný dní odpútavaný od školských povinnosti, pričom sviatky a prázdniny
sa podelili na polovicu tak, aby ich mohol tráviť s každým z rodičov pokiaľ možno v rovnakej miere. Súd
je presvedčený , že takto upravený styk otca so synom nepovedie k ich vzájomnému odcudzeniu a bude

na prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a./ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré by bolo
možné začať aj bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov

konaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil,pokiaľunichniesúpredpokladypre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú súdom priznané znalečné pre súdnu
znalkyňu PhDr. G. K. v celkovej výške 322,72 Eur a tiež budú predstavovať znalečné pre uvedenú súdnu
znalkyňu za jej účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015, na ktorom bola vypočutá. Uvedené trovy štátu
vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie , kedy sa obaja rodičia

nevedeli dohodnúť na realizácii osobnej starostlivosti o maloletého syna. Išlo teda o úkon , ktorý bol v
záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa , aby sa po odbornej stránke ustálilo , ktorému z rodičov
má byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti aakým spôsobom a v akom rozsahu sa má upraviť styk dieťaťa s tým z rodičov, ktorému nebude zverené.
Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou ,
teda v polovici. Matka maloletého je toho času nezamestnaná a je na PN , kedy jej jediným príjmom

je nemocenská dávka a prídavok na syna. otec maloletého je takisto nezamestnaný, je poberateľom
dávky hmotnej núdzi. deklaruje síce náhodné príjmu z brigád, tie však nie sú isté a navyše ich výška je
pohyblivá. na základe uvedeného mal preto súd za to, že na strane oboch rodičov sú dané predpoklady
pre ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto ich v zmysel § 148 ods. 1 O.s.p. na úhradu
uvedených trov štátu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)