Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712219269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľky N. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX V., proti odporkyni D. Y., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P. Z. XXXX/XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 570 € s prísl., o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/27/2013-84 zo dňa 19. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke
sumu 500 € a nahradiť jej trovy konania vo výške 46,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 500
€ a nahradiť jej trovy konania vo výške 46,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka vo svojej žalobe žiadala,
aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej dlžné nájomné za dva mesiace v celkovej výške 500 €,

zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania špecifikovanú v petite žaloby
a náklady na spotrebovanú elektrickú energiu za mesiace január, február, marec, apríl, máj, august a
september 2011 vo výške 70 €. Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť. Okresný súd vykonal dokazovanie
výsluchomúčastníkov,svedkaY.,listinnýmidôkazmiazistilžedňa14.09.2010uzatvorilanavrhovateľka
s odporkyňou „Zmluvu o nájme bytových priestorov v zmysle § 633 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka“ (ďalej v texte aj Zmluva), predmetom ktorej bol prenájom zariadeného dvojizbového bytu
s príslušenstvom číslo 10, nachádzajúceho sa na treťom poschodí obytného domu vo V. na ul. G. č.

XX. Zo Zmluvy okresný súd zistil, že v článku 4 bod 1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na mesačnom
nájomnom vo výške 250 €. V článku 6 bod 2 Zmluvy sa zmluvné strany ďalej dohodli, že nájomca
(odporkyňa) pri podpise zmluvy zaplatí prenajímateľovi (navrhovateľke) vratnú kauciu v hotovosti vo
výške 250 € na úhradu prípadných nedoplatkov s tým, že táto vratná kaucia bude nájomcovi vrátená
súčasne s vysťahovaním, ak nebude mať voči prenajímateľovi žiadne podlžnosti. Zo Zmluvy tiež okresný
súd zistil, že v článku 6 bod 3. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca pri podpise zmluvy zaplatí
prenajímateľovi aj nevratnú kauciu v hotovosti vo výške 250 €. Odporkyňa predložila súdu doklady z

X. banky, a. s., preukazujúce, že z titulu nájomného uhradila dňa 22. 11. 2010 sumu 250 €, dňa 17.
01. 2011 sumu 250 €, dňa 21. 02. 2011 sumu 250 €, dňa 21. 03. 2011 sumu 250 €, dňa 20. 04. 2011
sumu 250 €, dňa 22. 06. 2011 sumu 260 €, dňa 19. 07. 2011 sumu 260 € a dňa 24. 08. sumu 260 €. Z
príjmových pokladničných dokladov vystavených dňa 14. 09. 2010 okresný súd zistil, že na meno E. Y.,H. XXX, bola vyplatená suma 250 € ako nájomné za október 2010 a suma 250 € ako nevratná kaucia
podľa Zmluvy zo dňa 14. 09. 2010 a suma 250 € ako vratná kaucia podľa Zmluvy zo dňa 14. 09. 2010.
Svedok E. Y. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že ako zamestnanec spoločnosti Prvý Real dom v

Banskej Bystrici sa dohodol s odporkyňou o podmienkach nájmu bytu. V Zmluve bola dohodnutá vratná
a nevratná kaucia, nevratnou kauciou je ich provízia za sprostredkovanie prenájmu bytu.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 685 ods. 1, §
686 ods. 1, § 687 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol,

že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 570 €
je čiastočne odôvodnený. Uviedol, že v konaní bolo preukázané (čo nepoprela ani odporkyňa), že
nezaplatila nájomné za dva mesiace. Pokiaľ sa odporkyňa odvolávala na vratnú kauciu, okresný súd
uviedol, že táto bola použitá na úhradu nájomného za mesiac január 2011. Zostalo tak nezaplatené
nájomné za dva mesiace (máj a september 2011) po 250 €, t. j. 500 €. V tejto časti okresný súd žalobe
vyhovel. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy

denne, okresný súd uviedol, že v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že dojednanie o zmluvnej
pokute, tak ako je obsiahnuté v predmetnej Zmluve nie je jasné, konkrétne a určité, keďže sa v Zmluve
len konštatuje, že prenajímateľovi môže vzniknúť nárok na uplatnenie majetkovej pokuty. V uvedenej
súvislosti okresný súd zdôraznil, že podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky
pokuty, spôsob jej určenia, ktorý musí byť jednoznačný a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta by mala byť jasne a konkrétne dohodnutá, pričom tak ako je formulovaná v Zmluve, je
neprimerane vysoká, čo znamená, že nepoužíva právnu ochranu. Okresný súd ďalej zamietol aj nárok
na zaplatenie sumy 70 € za spotrebovanú elektrickú energiu, pričom konštatoval, že v čl. VIII. bod 3
Zmluvy sa účastníci Zmluvy dohodli, že zmeny a doplnky Zmluvy možno vykonať len na základe dohody
zmluvných strán a len v písomnej forme. Takáto zmena Zmluvy v písomnej forme uskutočnená nebola,

preto súd žalobe v tejto časti nevyhovel. K argumentácii odporkyne, že nevratná kaucia, ktorú uhradila v
sume 250 €, by mala byť tiež použitá na úhradu nájomného, okresný súd uviedol, že na takomto použití
nevratnej kaucie sa účastníci Zmluvy nedohodli. V Zmluve bolo dojednanie o tom, že odporkyňa ako
nájomca má uhradiť okrem vratnej kaucie aj nevratnú kauciu, preto jej námietky, že nevratnú kauciu
nemala zaplatiť, považoval okresný súd za účelové, nakoľko túto skutočnosť nenamietala počas celého

trvania nájmu. Rovnako okresný súd neakceptoval ani námietku odporkyne, že počas doby za ktorú byt
užívala vznikli preplatky, z ktorých mala navrhovateľka podľa odporkyne uhradiť vzniknuté nedoplatky na
nájomnom za dva mesiace, čo odôvodnil tým, že navrhovateľka predložila súdu vyúčtovanie, z ktorého
žiadne preplatky nevyplývajú.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že
navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia nájomného za dva mesiace, no z vykonaného
dokazovania ako aj z výzvy na zaplatenie zo dňa 22. 10. 2012 vyplýva, že navrhovateľka neupresnila,
za ktoré mesiace mal vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že podľa
jej názoru sa Okresný súd Zvolen nesprávne vysporiadal s predmetnou Zmluvou o nájme zo dňa 14. 09.

2010, najmä pokiaľ ide o článok VI., bod 2 a 3 označený ako Platobné podmienky, pretože z uvedeného
článku podľa odporkyne vyplýva, že nájomca pri podpise zmluvy vyplatí prenajímateľke vratnú kauciu
vo výške 250 € ako aj nevratnú kauciu vo výške 250 €. Zdôraznila, že pri uzatváraní Zmluvy mala
za to, že obidve tieto sumy budú započítané na prípadné nedoplatky na nájomnom, prípadne na iné
nedoplatky alebo podlžnosti. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že vedela a súhlasila, že nevratná kaucia

slúži ako odmena za sprostredkovanie nájmu E. Y.. Zloženú kauciu v celkovej výške 500 € považovala
za zálohu na vyrovnanie nedoplatkov na byte a pokiaľ si prenajímateľka dojednala s pánom Y. províziu,
túto mala podľa názoru odporkyne hradiť zo svojich prostriedkov. Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla,
že uznala, že nebol zaplatený nájom za dva mesiace s tým, že na tento účel mala byť použitá kaucia
v zmysle článku VI., bod 2 a 3 Zmluvy, čím by došlo k vyrovnaniu dlhu. Poukázala na výzvu zo dňa

22. 10. 2012, ktorou ju navrhovateľka vyzývala na plnenie v inom rozsahu a za také mesiace, za ktoré
nájom riadne uhradila. Pokiaľ požadovala navrhovateľka nedoplatky z titulu väčšej spotreby elektrickej
energie, odporkyňa v odvolaní uviedla, že navrhovateľka jej nikdy nepredložila vyúčtovanie v súvislosti
so spotrebovanou elektrickou energiou, pričom nikdy nebol spísaný dodatok ku Zmluve o nájme ohľadne
vyššieho nájomného.

Odporkyňa v odvolaní okresnému súdu tiež vytkla, že sa nesprávne vysporiadal s vykonanými dôkazmi,
najmä s výpoveďou navrhovateľky, svedka XX., so samotným návrhom na začatie konania a s výzvou zo
dňa 22. 10. 2012 - pokusom o zmier. Pokiaľ by súd podľa odporkyne bližšie skúmal tieto skutočnosti, bol
by zistil, že zo strany navrhovateľky sa jedná o účelové konanie v snahe získať finančné prostriedky nadrámecZmluvyzodňa14.09.2010.Akokresnýsúdustálil,ženebolozaplatenénájomnézadvamesiace,
tak potom mal podľa názoru odporkyne zobrať do úvahy započítanie zloženej kaucie na nezaplatený
nájom. Pokiaľ ide o nájomné za iné mesiace, odporkyňa uviedla, že toto riadne uhradila, pričom má

za to, že nedlhuje navrhovateľke žiadne finančné prostriedky. Poukázala na okolnosť, že účastníčkami
Zmluvy bola navrhovateľka ako prenajímateľka a odporkyňa ako nájomca. Účastníkom Zmluvy nebol
ale pán Y. a predmetom Zmluvy nebola odmena pre pána Y.. Platobné podmienky, ktoré boli dojednané
v tejto Zmluve sa týkali len samotného nájmu s tým, že zložená kaucia v celkovej výške 500 € mala
slúžiť na úhradu nedoplatkov a podlžností. V závere odvolania odporkyňa uviedla, že z vykonaného

dokazovania jej nevyplynula povinnosť doplatiť navrhovateľke na nájomnom 500 € a to z toho dôvodu,
že na nájomnom a na kauciách vyplatila navrhovateľke dostatok finančných prostriedkov. Navrhla, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby v zmysle ust. § 220 OSP
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

K obsahu odvolania odporkyne sa navrhovateľka písomne vyjadrila a vo vyjadrení uviedla, že s
odvolaním odporkyne nesúhlasí. Zdôraznila, že nikdy nebolo v jej záujme získať finančné prostriedky
nad rámec Zmluvy zo dňa 14. 09. 2010, tak ako to píše odporkyňa v odvolaní. Keďže žije v zahraničí,
nájomnú zmluvu vybavoval pán Y. „z agentúry“. Ďalej uviedla, že odporkyňa bola upozornená, že v
nájomnom sú len základné poplatky vrátane poplatku za správu bytu na jednu osobu. Zdôraznila, že

v nájomnej zmluve je jasne uvedené, že vratná kaucia 250 € je určená na prípadné nedoplatky, s čím
odporkyňa pri podpise Zmluvy súhlasila. Za rok 2011 jej dlhuje odporkyňa okrem uplatnenej sumy ešte
sumu 278,72 €, ktorú si tiež chce uplatniť podaním žaloby. Pokiaľ ide o nedoplatky za elektrickú energiu,
navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že vždy odporkyňu telefonicky upozornila
na to, že jej neuhradila nájomné, alebo dohodnutú sumu 10 € mesačne určenú na vyrovnanie nedoplatku

za elektrickú energiu, na čo odporkyňa nereagovala.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporkyne podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 500 € na nahradiť

jej trovy konania 46,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania si navrhovateľka uplatnila voči odporkyni
nárok na zaplatenie sumy 570 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne, špecifikovanou

v petite žaloby. Navrhovateľka v žalobe uviedla, že uplatnená suma 570 € predstavuje jednak nárok
na úhradu dlžného nájomného za dva mesiace a to september 2011 a máj 2011 v celkovej výške 500
€ a ďalej nárok na zaplatenie sumy 70 € titulom nákladov na elektrickú energiu za mesiace január,
február, marec, apríl, máj, august a september 2011 v celkovej výške 70 €. Okresný súd žalobe, tak
ako bolo vyššie konštatované, čiastočne vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že

nárok navrhovateľky je dôvodný len pokiaľ ide o sumu 500 € zodpovedajúcu dlžnému nájomnému
za dva mesiace. Odporkyňa s rozsudkom okresného súdu vo výroku, ktorým ju okresný súd zaviazal
uhradiť navrhovateľke sumu 500 € a nahradiť jej trovy konania nesúhlasila, preto podala odvolanie, kde
namietala, že okresný súd sa ne správne vysporiadal so Zmluvou o nájme bytových priestorov zo dňa
14. 09. 2010, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 5 až 8. Ďalej namietala, že neeviduje voči navrhovateľke

žiadne podlžnosti na nájomnom, nakoľko pri podpise Zmluvy zložila vratnú a nevratnú kauciu v celkovej
sume 500 €, ktorá mala byť podľa odporkyne použitá na prípadné nedoplatky. Nespochybnila, že
by dlhovala na nájomnom sumu 500 €, ale tvrdila, že táto podlžnosť voči navrhovateľke mala byť
uspokojená zo zloženej vratnej a nevratnej kaucie.

Zo Zmluvy o nájme bytových priestorov zo dňa 14. 09. 2010 odvolací súd zistil, že v časti VI. Zmluvy
označenej ako Platobné podmienky sa v bode 2 zmluvné strany dohodli, že nájomca pri podpise Zmluvy
zaplatí prenajímateľovi vratnú kauciu v hotovosti na úhradu prípadných nedoplatkov vo výške 250 €
s tým, že táto vratná kaucia bude vrátená nájomcovi súčasne s vysťahovaním nájomcu ak nájomca
nebude mať voči prenajímateľovi žiadne podlžnosti. Okrem toho sa v čl. VI. bod 3 Zmluvy zmluvné strany

dohodli, že nájomca pri podpise Zmluvy zaplatí prenajímateľovi nevratnú kauciu v hotovosti vo výške
250 €; žiadne iné dojednanie z článku VI, bod 3 Zmluvy nevyplýva.Odporkyňa, tak ako bolo vyššie konštatované, dlhovala v čase podania žaloby navrhovateľke na
nájomnom sumu 500 € a to v dôsledku neuhradenia nájomného za mesiac máj a september 2011. Z
obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na základe vykonaných

dôkazov zistil, že odporkyňa z titulu nájomného uhradila dňa 22. 11. 2010, 17. 01. 2011, 21. 02. 2011, 21.
03. 2011 a 20. 04. 2011 navrhovateľke každý z uvedených mesiacov sumu 250 €, dňa 22. 06. 2011, 19.
07. 2011 a 24. 08. 2011 uhradila navrhovateľke z titulu nájomného každý z uvedených mesiacov sumu
260 €. Z uvedeného prehľadu platieb nájomného uskutočnených odporkyňou vyplýva, že odporkyňa
neuhradila nájomné za mesiac december 2010, máj 2011 a september 2011. Jedno z uvedených troch

dlžných nájomných (za mesiac december 2010) bolo uspokojené z vratnej kaucie v sume 250 €, čo
odporkyňa ani navrhovateľka v konaní nepoprela. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj
keď súd nesprávne (zrejme v dôsledku chyby v písaní) v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že z vratnej kaucie bolo uhradené nájomné za mesiac január 2011, uvedená nesprávnosť nič
nemení na skutočnosti, že jedno z troch dlžných nájomných vo výzve na zaplatenie zo dňa 22. 10.
2012 bolo uhradené z vratnej kaucie a dlžné nájomné za mesiac máj a september 2011 zostalo v čase

podania žaloby neuhradené, čo neodporuje ani údajom uvedeným v pokuse o zmier zo dňa 22. 10.
2012, kde navrhovateľka okrem iného odporkyňu vyzýva na úhradu dlžného nájomného za mesiac
december 2010, máj 2011 a september 2011. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že vratnú a nevratnú
kauciu uhradila pánovi Y., ktorý nebol účastníkom Zmluvy, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu
vyplýva, že v čase podpisu Zmluvy sa navrhovateľka nezdržiavala na Slovensku, ale v zahraničí, preto

všetky záležitosti v súvislosti so Zmluvou sprostredkoval pán Y., ktorý bol prítomný pri podpise Zmluvy
s odporkyňou a ktorému v ten istý deň odporkyňa uhradila vratnú aj nevratnú kauciu, čo navrhovateľka
žiadnym spôsobom nerozporovala. Z hľadiska konečnej dlžnej sumy na nájomnom je však podstatné to,
že navrhovateľka si dlžné nájomné za december 2010 v žalobe neuplatnila, čo znamená, že akceptovala
skutočnosť, že vratná kaucia v sume 250 € bola použitá na uspokojenie dlžného nájomného za mesiac

december 2010, ktoré odporkyňa dlhovala navrhovateľke okrem dlžného nájomného za mesiace máj
2011 a september 2011. Pokiaľ ide o nevratnú kauciu v sume 250 €, odvolací súd uvádza, že v Zmluve
sa žiadne iné dojednanie vo vzťahu k nevratnej kaucii než to čo je uvedené v článku VI., bod 3 Zmluvy
nenachádza, preto tvrdenie odporkyne o tom, že nevratná kaucia v sume 250 € mala byť rovnako ako
vratná kaucia použitá na úhradu dlžného nájomného je neopodstatnené. Pokiaľ ide o argumentáciu

odporkyne, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal okrem Zmluvy o nájme bytového priestoru zo
dňa 14. 09. 2010 (vo vzťahu k nevratnej kaucii) aj s obsahom žaloby, keď v žalobe sú podľa odporkyne
vo vzťahu k dlžnému nájomnému uvedené iné údaje ako vo výzve na zaplatenie (pokuse o zmier) zo
dňa 22. 10. 2012, odvolací súd uvádza, že v konaní bolo z prehľadu platieb nájomného odporkyňou
objasnené, že okrem dlžného nájomného za mesiac máj 2011 a september 2011 dlhovala odporkyňa

navrhovateľke aj nájomné za mesiac december 2010, ktoré bolo v zmysle článku VI., bod 2 Zmluvy (tak
ako je vyššie uvedené) uspokojené z vratnej kaucie vyplatenej odporkyňou v sume 250 € pri podpise
Zmluvy. Tento fakt nie je v žiadnom prípade v konflikte s obsahom výzvy na zaplatenie zo dňa 22.
10. 2012, kde navrhovateľka odporkyňu prostredníctvom právneho zástupcu vyzýva na úhradu dlžného
nájomného za mesiac december 2010, máj 2011 a september 2011. V žalobe si navrhovateľka uplatnila

okrem dlžného nájomného a zmluvnej pokuty aj nárok na zaplatenie sumy 70 €, ktorá predstavuje
zvýšené náklady na elektrickú energiu za 7 mesiacov po 10 €. V tejto časti však okresný súd žalobu (tak
ako bolo vyššie uvedené) zamietol t. j. rozhodol v prospech odporkyne, preto sa odvolací súd odvolacími
námietkami odporkyne, ktoré sa týkali uplatnenej sumy 70 € nezaoberal, nakoľko vo vzťahu k odvolaním
napadnutej časti rozsudku okresného súdu nemali žiadne opodstatnenie.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu je v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporkyni sumu 500 € a nahradiť jej trovy
konania 46,50 € vecne správny, preto ho odvolací súd v uvedenom rozsahu ako vecne správny v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešná
navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (ust. § 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.