Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203741
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203741.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek
senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. U. A., PhD.,
proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 175 eur a nemajetkovú ujmu 442,56 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/57/2013-42 zo
dňa 15. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo jej uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 175
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eura s príslušenstvom, vzniknutej žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, v
zákonom stanovenej lehote. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica sp. zn.
7Er/371/2003 zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
5.12.2003. Konanie bolo u súdneho exekútora vedené pod sp. zn. EX 1400/2003. Dňa 18.12.2003
Okresný súd Senica udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5205*011784.

Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Dňa 3.5.2011 podala súdna exekútorka
vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a zároveň návrh na zastavenie konania. Okresný súd Senica
uznesením č. k. 7Er/371/2003 - 17 zo dňa 3.8.2011 exekučné konanie zastavil. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu mal podľa žalobcu spočívať v tom, že o žiadosti na zmenu exekútora nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Súd prvého stupňa preto zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to
dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Súd vychádzal z okolností,
že exekučné konanie bolo v predmetnej veci začaté na návrh oprávneného doručený Exekútorskému
úradu Márie Krasňanskej dňa 18.11.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 5.12.2003. S ohľadom na znenie intertemporálneho ustanovenia § 238 ods.
1 Exekučného poriadku sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava platná do 31.8.2005 (podľa

ktorej úpravy sa mali dokončiť dovtedy začaté exekučné konania), ktorá neustanovovala povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní oddoručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zavedeniu takejto lehoty do právnej úpravy došlo
až s účinnosťou od 1.9.2005 (pre konania začaté po tomto dátume). Z uvedeného vyplýva, že exekučný
súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote, keďže právny poriadok mu nestanovoval povinnosť rozhodnúť o zmene
súdneho exekútora do 30 dní do doručenia návrhu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nemal
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. V postupe exekučného súdu neboli zistené žiadne pochybenia,
konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného

postupu. Absentuje tým prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie
vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.04.2009. Na uvedenú námietku premlčania súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi mala vzniknúť

škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu
prvého stupňa doručený dňa 22.11.2010, pričom dňa 22.12.2010 žalobcovi začala plynúť 3 ročná lehota
na uplatnenie tohto nároku. Žaloba bola podaná dňa 27.09.2012 pred uplynutím zákonnej lehoty a teda
nárok nie je premlčaný. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.

1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19
ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) a § 44 ods. 8, 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(v ďalšom texte „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“), úspešnej žalovanej však náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla

účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty

určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa
odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú

mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže
mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého

stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody v celkovej výške 175 eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
442,56 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.
l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že nastanú
účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 7, rsp. 8 Exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, rsp.
1.12.2006 a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k

efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučný súd vystavil
oprávnené záujmy žalobcu viacerým rizikám, napr. neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny
súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko

insolvencii povinného. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, videl žalobca nesprávny úradný postup
exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného exekučného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7Er/371/2003 odvolací

súd zistil, že exekučné konanie bolo v predmetnej veci začaté na návrh oprávneného doručený
Exekútorskému úradu Márie Krasňanskej dňa 18.11.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 5.12.2003 pod sp. zn. EX 1400/2003. Dňa 18.12.2003
Okresný súd Senica udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5205*011784.
Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Dňa 3.5.2011 podala súdna exekútorka

vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a zároveň návrh na zastavenie konania. Okresný súd Senica
uznesením č. k. 7Er/371/2003 - 17 zo dňa 3.8.2011 exekúciu zastavil.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31. augusta 2005, ak oprávnený požiada súd o

zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Záver súdu prvého stupňa o tom, a že platná právna úprava v čase vedenia predmetnej exekúcie
nestanovila súdu lehotu, v ktorej by bol súd povinný o žiadostí oprávneného rozhodnúť, je v súlade s

platnou právnou úpravou. Pretože zákon nestanovilsúdu lehotu, v ktorej malo byť o návrhu oprávneného
rozhodnuté, nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu tým, že o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol do tridsiatich dní. Preto zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu nedodržaním žalobcom tvrdenej tridsaťdňovej lehoty.

Ústavným základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je čl. 46 ods.
3ÚstavySlovenskejrepubliky(každýmáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je
však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá
nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

V preskúmavanej veci nie je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu, keď podľa žalobcu exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol
v zákonnej lehote, zákon ale takúto lehotu pre konania začaté do 31. augusta 2005 nestanovil.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu
škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa žalobca domáha.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219

ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom

priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.