Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205144
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114205144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: O. B., nar.

X.XX.XXXX,bytomŠ.Z.XXX,právnezastúpenéhoJUDr.I.S.,sosídlomC.XX,Prešov,protižalovaným:
1. A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, 2. S. N., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, 3. L.. S. Z., rod.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, právne zastúpených JUDr. M. A., so sídlom C. XX, Prešov, o určenie
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1.,2.,3., a to každému zvlášť náhradu trov konania spočívajúcu

v trovách právneho zastúpenia v prospech ich právneho zástupcu M.. M. A. vo výške 179,42 € do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 24.02.2014 sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovaným 1. - 3.
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu Z. Č. X, zapísaného na LV č. XXX G.. Ú..
N. a stojaceho na parcele Y. XX vo výmere 455 m2, v podiele 2/8.

V návrhu uviedol, že predmetný nárok odvodzuje od osvedčenia o dedičstve č. 26D/1693/03 zo dňa
16.10.2003.

Žalovaný 1. - 3. sa k predmetu konania prvýkrát vyjadrili podaním došlým súdu dňa 02.10.2014. V
tomto uviedli, že podľa ich názoru, právna predchodkyňa žalobcu O. B. nikdy nebola vlastníčkou ani
spoluvlastníčkou rodinného domu Z. Č.. X tak ako je zapísaný na LV Č..XXX G.. Ú.. N..

Podľa názoru žalovaných zápis podielu v prospech právnej predchodkyne žalobcu bol katastrom
nehnuteľností realizovaný omylom, administratívnym nedopatrením alebo úmyselným zavedením

katastra. Ďalej uviedli, že žiaden z právnych predchodcov žalobcu nebol nikdy stavebníkom domu Z. Č..
X ani iným spôsobom sa na jeho výstavbe nepodieľal.

Rodinný dom Z. Č.. X stojaci na parcele Y. Č.. XX bol postavený právnymi predchodcami žalovaného v
1. rade, a to matkou V. N., rod. O. a otcom M. N., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Dedičské konanie po otcovi žalovaného v 1. rade, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX sa viedlo pod č. D

587/82 a na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 15.07.1982 dedičstvo po ňom nadobudol brat
žalovaného v 1. rade M. N., D.. X.X.XXXX. Predmetom dedičského konania bola aj 1 rozostavaného
rodinného domu. Podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu po smrti otca žalovaného v 1. rade vo
zvyšnom rozsahu 1 ostala manželka poručiteľa, teda matka žalovaného v 1. rade V. N., F.. O..Na základe zmluvy zo dňa 03.04.1984 V. N. a M. N., teda matka a brat žalovaného v 1. rade odpredali
predmetnú nehnuteľnosť žalovaným v 1. a 2. rade. Po uzavretí predmetnej zmluvy, žalovaný v 1. a 2.

rade začali rodinný dom Z. Č.. X výlučne užívať. Nikto iný rodinný dom neužíval a v konečnom dôsledku
ani nemohol, pretože stavebníkmi rodinného domu boli jeho rodičia.

Následne žalovaný v 1. a 2. rade 1 rodinného domu previedli kúpnou zmluvou na svoju dcéru, teda
žalovanú v 3. rade. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. V-12/2013.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.01.2015, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín predložených účastníkmi konania ako aj Okresným úradom Sabinov, odborom
katastrálnym a prihliadajúc na vyjadrenia účastníkov konania pre zistenie skutkového stavu považoval
za rozhodujúce nasledujúce:

Obec N. rozhodnutím zo dňa 05.08.2004 na základe stavebného povolenia vydaného bývalým ONV v
Prešove dňa 30.12.1963, povolilo užívať stavbu, rodinný dom na pozemku A. Č.. XX, G.. Ú.. N., teda
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

Z výpisu z LV Č.. XXX A. G.. Ú.. N. zo dňa 16.1.2014 vyplynulo, že vlastníkom rodinného domu Z. Č..

X postaveného na parcele Y. Č.. XX je v 1 žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade (podiel je v BSM) a v
druhej polovici žalovaná v 3. rade.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/1693/03, Dnot 197/03, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30.10.2003 vyplynulo, že predmetom dedičstva po O. B., rod. G., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bol

okrem iných nehnuteľností aj podiel v rozsahu 2/8 v pomere k celku z rodinného domu Z. Č.. X D. A.
Č.. XX s príslušenstvom, k. ú. N..
Podľa tohto dedičského rozhodnutia tento podiel mal nadobudnúť žalobca, teda O. B..

Zo zmluvy o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľností (čl. 30) vyplynulo, že M. N., D.. XXXX a V.

N. D.. XXXX (rodičia žalovaného 1.) bola za účelom výstavby domu poskytnutá pôžička vo výške 45
000,-Sk. V tejto zmluve o pôžičke je odvolávka na stavebné povolenie č. 12 224/61, ktoré bolo vydané
dňa 30.12.1963.

Z rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D/587/82 v dedičskej veci po zomrelom M. N., ktorý zomrel dňa

XX.XX.XXXX (išlo o otca žalovaného v 1. rade) vyplynulo, že predmetom dedenia bola okrem iných
vecí aj 1 rozostavaného rodinného domu s príslušenstvom. Túto polovicu rodinného domu zdedil syn
poručiteľa M. N., D.. X.X.XXXX (brat žalovaného 1.). Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že druhá
polovica majetku, vrátane 1 z rozostavaného rodinného domu patrí do výlučného vlastníctva pozostalej
manželky V. N..

Z potvrdenia obce N. (čl. 38) vyplynulo, že Z.Ú. Č. X rodinnému domu na pozemku Č.. XX, G.. Ú.. P.
N. bolo pridelené dňa 17.01.2013. Zároveň súdu bolo predložené aj samotné potvrdenie o určení Z. Č.,
Č.. XX/XXXX zo dňa 17.01.2013.

Z notárskej zápisnice zo dňa 03.04.1984 (čl. 46-47), ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v
Prešove dňa 11.05.1984 pod č. R I 334/84 vyplynulo, že jej obsahom je kúpna zmluva, ktorou V. N., D..
XX.X.XXXX a M. N., D.. X.X.XXXX ako predávajúci, predávajú žalovaným v 1. a 2. rade svoje polovice
rozostavaného rodinného domu Z. Č.. X.
Z notárskej zápisnice spísanej dňa 30.05.1984, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove

pod č. R I 614/84 vyplynulo, že jej obsahom je kúpna zmluva, ktorou V. B., rod. O.Č., nar. XX.XX.XXXX
predáva O. B., D.. XX.X.XXXX, Ž. C., D.. XX.XX.XXXX a S. B., D.. S. M. XXXX svoje podiely na
nehnuteľnostiach označených ako LV Č.. XX A. XX, XX, XX, XXX, Č.. X/XX, XXX, XX, Č.. XX, XX a
zapísaných v časti A 1/c v 1, pričom ide o podiel ako zastavanej plochy, tak zo záhrady, resp. role v
intraviláne.

Kupujúci zároveň v tejto notárskej zápisnici vyhlásili, že nehnuteľnosti, ktoré kupujú v prírode poznajú,
lebo ich užívajú, pričom manželia B. majú tam postavený dom Z. Č.. X.Z notárskej zápisnice, napísanej na Štátnom notárstve v Prešove dňa 30.5.1984 (čl. 49) vyplýva, že Š.
O., nar. S. W. XXXX ako predávajúci odpredáva kupujúcim S. B., D.. S. M. XXXX, O. B., D.. S. O. XXXX,
Z. H., D.. S. D. XXXX a V. H., D.. S. D. XXXX nehnuteľnosti v G.. Ú.. N. špecifikované ako U. Č.. XX, A.

XX, XX, XX, XXX, Č.. Z. X/XX, XXX, XX Č..X/XX, XX a zapísaných v časti A 1/nečitateľné.

Podľa opisu ide o predaj v prírode iba podielu z intravilánu, v ktorom mal predávajúci právo užívať
samostatnú záhradu. V tejto notárskej zápisnici kupujúci zároveň vyhlásili, že kupované nehnuteľnosti
v prírode poznajú, lebo ich užívajú.

Ďalej súd vykonal dôkaz rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 13C/73/87-251 zo dňa 13.12.1993,
z ktorého vyplynulo, že týmto rozsudkom bolo určené, že podiel 3 nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v
pozemkovej knihe ako parcela Č.. XXX/XX/XX (v čase vydania rozsudku vedenej okrem iných ale aj ako
parcela I. XX, zastavaná plocha o výmere 455 m2 ), patria do dedičstva po nebohom M. O., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX.

Z pripojeného geometrického plánu vyplýva, že parcela EN č. 99 je práve parcelou, na ktorej stojí sporný
rodinný dom súpisné č. 4.

Pokiaľ ide účastníkov konania, žalovaný v 1. rade podrobne vypovedal o tom, že si pamätá stavbu

sporného rodinného domu od jej začatia, pretože je narodený v roku 1947, a teda v roku vydania
stavebného povolenia mal už 16 rokov. Na tejto stavbe sa pracovne podieľal od jej začiatku a jej
stavebníkmi, resp. užívateľmi nebol nikdy nikto iný okrem jeho rodiny, a to pôvodne jeho rodičov a neskôr
jeho s manželkou, teda žalovaných v 1. a 2. rade. Jeho výpoveď súhlasí aj s oboznamovanými vyššie
uvedenými listinami, podľa ktorých polovicu rozostavaného rodinného domu nadobudol brat žalovaného

v 1. rade M. N. ako dedič po otcovi žalovaného 1. a druhá ostala vo vlastníctve matky žalovaného 1. V.
N. (z čoho vyplýva, že v čase smrti otca žalovaného 1. bol dom v BSM jeho rodičov).

Následne v roku 1984 brat žalovaného v 1. rade a matka žalovaného v 1. rade predali svoje podiely,
teda celý rozostavaný rodinný dom žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ktorá je jeho manželkou

a títo ho teda nadobudli do BSM. V priebehu ďalších rokov dom dokončili a začali ho obývať.

Žalobca naopak zotrval na svojom s tým, že je vlastníkom 2/8 podielu na tomto dome z titulu dedenia
po svojej matke, ako však tento podiel nadobudla jeho matka už uviesť nevedel.

Zároveň medzi účastníkmi nebolo sporné, že Z. Č.. X bolo síce pridelené až v roku 2003 ale už v čase
stavby domu im bolo povedané, že tento dom takéto súpisné číslo v prípade svojho dostavania bude
mať, preto bol týmto spôsobom označovaný, čo rešpektovalo aj štátne notárstvo pri registrácii zmlúv.

Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci, vychádzal súd z nasledujúceho:

Keďže ide o tzv. určovaciu žalobu, súd sa musel prvotne vysporiadať s otázkou, či na požadovanom
určení je naliehaný právny záujem.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu

alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],

nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal určovacieho výroku, ktorý by v prípade úspechu v konaní bol
podkladom na zápis v registri nehnuteľností, naliehavý právny záujem na určení je daný.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka - Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledujúcim záverom.

Stavebníkmi, a teda pôvodnými výlučnými vlastníkmi rozostavaného domu, resp. domu Z. Č.. X

nachádzajúceho sa na parcele Y. G. Č.. XX S. G.. Ú.. N. boli rodičia žalovaného v 1. Rade, M. N., nar.
XXXX a manželka V., F.. O., D.. XXXX, a to na základe stavebného povolenia bývalého P. Č.. XX XXX/
XX vydaného dňa 30.12.1963.

Ako je zrejmé z predloženého znaleckého posudku č. 456/3/84 vypracovaného súdnym znalcom O. O.

za účelom predaja tohto rozostavaného rodinného domu, jeho vlastníkom v čase vytvorenia znaleckého
posudku mala byť podľa výpisu z LV N. V.N.. Znalecký posudok bol vyhotovovaný v roku 1984 a jeho
predmetom bol celý rozostavaný rodinný dom.

Z tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že v časte jeho oceňovania bola postavená hrubá stavba

zahrňujúca obvodové murivo, priečky vrátane zárubní, osadenie okien a strecha.

Po smrti jedného z vlastníkov tohto rodinného domu, a to otca žalovaného v 1. rade na základe
dedičského rozhodnutia jemu pripadajúcu ideálnu polovicu zdedil M. N., D.. XXXX, ktorý bol bratom
žalovaného v 1. rade. Druhá polovica zostala vo vlastníctve matky žalovaného v 1. rade V. N., D.. XXXX.

Následne V. N. ako aj M. N. zmluvou zo dňa 03.04.1984 odpredali svoje ideálne polovičné podiely na
tomto dome žalovanému v 1. rade a jeho manželke žalovanej v 2. rade. Tí sa ujali užívania tohto domu
vo forme dokončovacích prác a neskôr vo forme nasťahovania sa do neho.

Od uzavretia zmluvy dňa 03.04.1984 neboli v užívaní tohto domu nijako rušení a nikto si až do podania
žaloby na dom nerobil nijaký nárok. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že nárok si ani robiť nemohol,
keďže nikto iný okrem jeho rodičov a neskôr jeho a jeho manželky stavebníkom a užívateľom tohto
rodinného domu nebol.

Pokiaľ ide o právny titul nadobudnutia preukazovaný žalobcom, a to dedičské osvedčenie po jeho matke,
na základe ktorého mal nadobudnúť 2/8 podiel na dome Z.. X, na parcele Č.. XX G.. Ú.. N., súd považuje
za sporné nadobudnutie tohto podielu zmluvami vyššie uvedenými. Tento záver robí na základe toho, že
za dôležité považuje, že opis predávaných nehnuteľností v notárskych zápisniciach zo dňa 30.05.1984 je
zrejmý v tom, že jeho predmetom boli iba pozemky, a to jednak zastavaná plocha a jednak záhrada, resp.

roľa v intraviláne. Nikde v tejto zmluve nie je uvedené, že sa predáva aj rozostavaný rodinný dom, resp.
podiel na ňom. Dôležité je aj tvrdenie kupujúcich, že kupované nehnuteľnosti užívajú, pričom výpoveďou
žalovaného 1. bola vyvrátená možnosť užívania domu Z.. X D. A. Y. G. Č.. XX, G.. Ú.. N. osobou mimo
jeho najbližšej rodiny, tak ako je uvedené vyššie.

Súd má teda za to, že došlo k omylu v tom, že ako vlastníčka v 2/8 podielu na dome Z.. X bola v katastri
nehnuteľností, resp. v evidencii nehnuteľností zapísaná aj matka žalobcu.

Žalobca navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie spismi bývalého štátneho notárstva, ktoré sa týkalo
registrácii notárskych zápisníc, a ktoré majú čísla RI 614/84 a RI 613/84. Súd však toto dokazovanie

zamietol ako nadbytočné z dôvodu nepredlžovania konania a z dôvodu, že ďalšie konanie považoval
za nehospodárne, pretože v konaní bolo bezpochyby preukázané, že žalovaný v 1. a v 2. rade užívali
predmetnú nehnuteľnosť nerušene od jej kúpy v roku 1984, pokiaľ 1/2 domu nepreviedli darovacou
zmluvou v roku 2010 na svoju dcéru.Treba mať teda za to, že ak nie z iného dôvodu, čo však súd uvádza len hypoteticky, vlastníctvo
žalovaných v 1. a 2. rade by bolo nepochybne dané na základe vydržania, pretože títo mali v rukách

právne tituly nadobudnutia domu, ktoré nikto nespochybnil a ktoré boli registrované štátnym notárstvom
spojené aj s vlastnou skúsenosťou žalovaného v 1. rade, ktorý bol synom stavebníkov, a ktorý teda mal
bezprostredné informácie o užívateľoch a vlastníkoch sporného domu, a mohol byť teda s ohľadom na
všetky okolnosti presvedčený o tom, že tento dom patril pôvodne jeho rodičom a neskôr jemu a jeho
manželke.

Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka - Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka - Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka - Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Na preukázanie nespornosti prípadného vydržania vlastníckeho práva cituje súd závery súdnej praxe
k obdobnej problematike:

NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1489/2012 - Držitelem je ten, kdo s věcí nakládá jako s vlastní nebo kdo vykonává

právo pro sebe (§ 129 odst. 1 obč. zák.). Oprávněný držitel se stává vlastníkem věci, má-li ji nepřetržitě
v držbě po dobu tří let, jde-li o movitost, a po dobu deseti let, jde-li o nemovitost (§ 134 odst. 1 obč. zák.).
Je-li držitel se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře o tom, že mu věc nebo právo patří, je držitelem
oprávněným. V pochybnostech se má za to, že držba je oprávněná (§ 130 odst. 1 obč. zák.).

Posouzení toho, zda držitel je se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že mu věc nebo právo
náleží (§ 130 odst. 1 obč. zák.), nemůže vycházet jen z posouzení subjektivních představ držitele. Dobrá
víra držitele se musí vztahovat i k okolnostem, za nichž vůbec mohlo věcné právo vzniknout, tedy i k
právnímu důvodu (titulu), který by mohl mít za následek vznik práva. Podle judikatury může být právní
omyl držitele omluvitelný jen výjimečně. Právní omyl může být omluvitelný i proto, že byl vyvolán státním

orgánem, neboť držitel může důvodně předpokládat, že státní orgány znají právo (NS ČR sp. zn. 22
Cdo 4484/2007).

NS SR 2 Cdo 207/2005 - Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa,
že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa

domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené
a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia

držby).

Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý
(putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí. Pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať

aj dobu pred 1. januárom 1992.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Pokiaľideonáhradutrovkonania,súdtútonáhradupriznalvcelomrozsahuúspešnýmžalovaným.Trovy

konania žalovaných spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Súd je v rámci svojho rozhodovania o trovách konania viazaný aj vyčíslením predloženým účastníkom
konania v tom, že nemôže priznať viac ako títo požadujú.Žalovaní si trovy konania (jednotlivo) vyčíslili vychádzajúc z neurčitej hodnoty predmetu sporu
nasledujúco:

- úkon 01.10.2014 prevzatie a príprava zastúpenia 61,85 € + režijný paušál 8,04 €,
- úkon 02.10.2014 vyjadrenie k žalobe 30,93 € + režijný paušál 8,04 €,
- úkon 26.01.2015 účasť na pojednávaní 32,27 € + režijný paušál 8,39 €.

Náhrada trov právneho zastúpenia bez DPH tak predstavuje sumu 149,52 € a pri započítaní 20 % DPH
vo výške 29,90 €, náhrada trov právneho zastúpenia u každého zo žalovaných predstavuje sumu 179,42
€.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.