Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/150/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209119

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.

XXX/X, L., o zaplatenie 2 420,97 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 28.3.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2 420,97 €
s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.6.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
10.05.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Vzhľadom na to,
že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok
na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému úver vo
výške 2000 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 76,49 € vždy k 15. dňu v mesiaci.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 15.10.2011 do 15.5.2014 v počte 32 a

celkovej výške 2 420,97 €.

Splátky pôvodne splatné od 15.8.2013 do 15.5.2014 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že poskytnutie úveru Slovenskou
sporiteľňou a jeho úplne nevrátenie nepopiera.Na strane žalovaného do konania vstúpil ako vedľajší účastník Občianske združenie Pomoc a ochrana
spotrebiteľa POS v zastúpení JUDr. Jaroslavou Oravcovou. Táto sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa
13.11.2014, v ktorom uviedla, že zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za neplatnú z dôvodu, že

nebolo postupované podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a z tohto dôvodu považuje žalobcu za osobu,
ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa10.05.2011bolamedziSlovenskousporiteľňouakoveriteľomažalovanýmakodlžníkomuzatvorená
zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2 000 €, ktorý mal
byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 76,49 € od 15.06.2011, pričom konečná splatnosť úveru

bola stanovená na deň 15.05.2014.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení pohľadávok
č. 0655/2013/Ce postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

Slovenská sporiteľňa a.s. postúpenie pohľadávky mala oznámiť žalovanému listom zo dňa 09.07.2013.
Súd je však nútený konštatovať, že doručenie tohto listu preukázané nebolo.

Žalobca ďalej predložil súdu list zo dňa 19.07.2013 adresovaný žalovanému s názvom „Výzva k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,“ na základe ktorého malo dôjsť k predčasnému
zosplatneniu dovtedy nesplatenej sumy úveru z dôvodu jeho nesplácania žalovaným.

Z dôvodu námietok vedľajšieho účastníka vyzval súd žalobcu, aby súdu preukázal, že pri postúpení
pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca súdu zaslal list pôvodného veriteľa

Slovenskejsporiteľnea.s.adresovanýžalovanémusnázvom„Výzva,“vktoromsauvádza,žeSlovenská
sporiteľňa a.s. ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy si Vám dovoľuje oznámiť,
že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 241,51 € s prísl. List
je datovaný dňom 17.1.2012.

Súd však považuje za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanému preukázané nebolo.

Na pojednávaní prítomný žalovaný po ukázaní tohto listu uviedol, že takýto list od pôvodného veriteľa
neobdržal.

Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe
postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby

ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

Súd v danej veci zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie hovorí o relevantnom oznámení postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávok. Relevantné je iba také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného. V predmetnom konaní uvedené preukázané nebolo, preto ma súd za to, že o
relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky hovoriť nemožno.

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca

dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,

kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym
úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávnehoúkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď

jej dôjde.

Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je
stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo
neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,
ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje
pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina

do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia
pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.).

Pokiaľ sa týka práva na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, túto súd nepriznal s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 5/2013, podľa ktorého: „ Trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o
aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve

rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania
(včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov
než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými
súdnymikonaniami,vktorýchsaúčastníkomnáhradatrovkonanianepriznáva(napr.rozvodmanželstva,
kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú

právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré
vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli
k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto

smere) sú správne.“

Od vyššie uvedeného právneho názoru súdu predstavujúceho vrchol sústavy všeobecných súdov, nemá
procesný súd dôvod sa odkloniť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne

v 3 vyhotoveniach na Okresnom súde Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. §
205 ods. 1 a 2 O. s. p..Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).